Denník N

Regionálna diverzita a politická ideológia v politických stranách v NR SR v IX. volebnom období

Autorky: Silvia Švecová a Klaudia Kočanová sú študentkami ÚVP na FSEV UK

Do parlamentu si ako občania volíme každé štyri roky svojich zástupcov. Svoje hlasy im odovzdávame s tým, že veríme, že budú obhajovať a zastávať naše záujmy. Zákony, ktoré schvaľuje parlament, teda jeho poslanci platia pre celé Slovensko bez rozdielu. Občania v jednotlivých regiónoch veria svojim zástupcom v parlamente. Obyvateľ z východného regiónu, obyvateľ zo stredného regiónu a tiež obyvateľ zo západného regiónu – všetci chcú byť reprezentovaní rovnako. Preto je vhodné, aby obyvatelia z celého Slovenska boli rovnomerne zastúpení v najvyššom zákonodarnom orgáne.

Je dôležité aby sme poznali potreby celej krajiny, nie len jej časti. To môže prinášať negatívne pocity v obyvateľoch Slovenska z iných regiónov, ak budú vnímať, že iba západ Slovenska je zastúpený a v parlamente sa schvaľujú zákony iba pre bratislavský región, resp. pre regióny západného Slovenska. V takomto prípade môže u obyvateľov narastať pocit nespravodlivosti a nerovnomernosti zaobchádzania. My sme sa na regionálne zastúpenie parlamentu pozreli a naša práca vám v  krátkosti predstaví výsledky nášho výskumu v rámci seminárnej práce.

Pozerali sme sa na politické strany, ktoré sa dostali do parlamentu po voľbách zo septembra 2023. Zisťovali sme či regionálne zastúpenie poslancov danej politickej strany môže súvisieť s politickou ideológiou danej strany. Avšak nie sme jediné, ktoré na Slovensku zaujímala politická reprezentácia regiónov Slovenska. Na Slovensku sa už robili výskumy, ktoré skúmali regionálne zastúpenie na kandidátnych listinách alebo regionálnu príslušnosť poslancov na úrovni okresov a krajov. Výskumom na tému geografickej reprezentácie poslancov NR SR a regionálne zastúpenie na kandidátnych listinách sa venoval Tibor Madleňák, ktorý je politický geograf a vyučuje na UMB v Banskej Bystrici. Údaje k našim výsledkom sme čerpali zo stránky Národnej rady Slovenskej republiky, kde má každý poslanec uvedené miesto bydliska (iba mesto, nie presnú adresu).

Dôležité bolo zadefinovať si regionálnu príslušnosť poslancov. Sústredili sme sa na regióny Slovenska, ktoré vyplývajú z historických a kultúrnych regiónov. Každý región má trochu odlišný jazyk, kultúru, tradície alebo spôsob života. A týchto regiónov máme na Slovensku až 25.

Zistiť politickú ideológiu danej strany, nie je v dnešnej dobe úplne jednoduché. Niektoré strany sa hrdo hlásia, na ktorú stranu ideologického spektra (pravica – ľavica) patria. Iné nemusia toto delenie uznávať alebo radšej sami seba nevyznačujú na tomto spektre, napr. aj preto, aby si zavreli cestu k voličom na opačnom konci spektra. Jednoznačné definovanie pravice a ľavice je veľmi náročná vec. Pretože neexistuje na to jednotná definícia. Mnohí autori podávajú definície pravica a ľavica z rôznych uhlov. Ideologické nastavenie strany sme určovali predovšetkým tak ako sa strana sama vníma. Pri niektorých stranách to bolo náročnejšie určiť, keďže nemali na svojich webstránkach alebo vo svojich stanovách napísané svoje ideologické presvedčenie. Ak sa strana sama profilovala a označovala na ideologickom spektre, brali sme ich zaradenie. Ak politická strana nemala jednoznačne definované na svojej webovej stránke alebo v stanovách ako sa ideologicky profiluje, pozreli sme sa dostupné rozhovory s odborníkmi predovšetkým na základe ich volebného programu, s ktorým išli do parlamentných volieb na jeseň 2023. Na základe takto získaných dát sme strany umiestnili na škále politickej ideológie: ľavica – stred – pravica.

Strany SMER-SD a HLAS – Sociálna demokracia sa sami zaraďujú na ľavicové ideologické spektrum. Strana SNS sa sama zaraďuje na stredo-pravé ideologické spektrum.  Strana KDH spadá pod strany na viac pravicovom spektre. Strana SaS patrí taktiež na pravicovú stranu ideologického spektra. Koalíciu SLOVENSKO, KÚ a Za ľudí sme zaradili medzi stredo-pravé strany, viac sa blížiacu na stred spektra pravica vs. ľavica. Keďže sme brali do úvahy ideologické spektrum všetkých troch strán. A stranu PS sme zaradili na stred pravo – ľavého spektra. Stranu PS sme umiestnili na stredovú pozíciu predovšetkým na základe informácií dostupných z Volebného kompasu.

A aké boli výsledky nášho zisťovania? Pri určovaní príslušnosti poslancov jednotlivých strán sme sa pozreli aj na to koľko majú jednotlivé regióny zastúpených poslancov, bez príslušnosti k politickej strane. Asi nikoho neprekvapí, že najviac zastúpený je región Bratislava. To môže byť spôsobené aj tým, že ak je poslanec opakovane zvolený do NR SR, môže sa časom presťahovať do Bratislavy. Tým pádom sa zmení trvalé miesto bydliskadaného poslanca. Ale jeho spätosť s regiónom sa nemusí vytratiť. To sme však my neskúmali. Na to by sme sa vedeli pozrieť aj cez miesto narodenia daných poslancov. Naše výsledky však okrem najviac zastúpeného bratislavského regiónu nám ukázali aj región, z ktorého nepochádza ani jeden poslanec. Žiaľ našiel sa aj taký a je ním región Hont. Po bratislavskom regióne boli najviac zastúpené v parlamente regióny západného Slovenska.

Politickou stranou, ktorej poslanci pochádzajú z najväčšieho počtu regiónov je strana SMER-SD. Poslanci danej strany majú trvalý pobyt v 17 z 25 regiónov Slovenska. Druhou najviac regionálne zastúpenou stranou je strana HLAS – Sociálna demokracia (14 regiónov). Koalícia strán SLOVENSKO, KÚ a Za ľudí obsadila 3.miesto s počtom zastúpených 11 regiónov. Po koalícii nasleduje strana PS (9 regiónov). Vyše 50% poslancov tejto strany má miesto bydliska bratislavský región. Po nej nasleduje strana KDH, ktorá má spolu so stranou SNS poslancov z rovnakého počtu regiónov (6 regiónov).  Strana SaS má poslancov zastúpených zo 4 regiónov Slovenska. Pri každej politickej strane pochádza najviac poslancov z regiónu Bratislava.

Vplyv na naše výsledky má aj volebný výsledok. Výraznú úlohu zohráva počet kresiel, ktoré získala konkrétna strana vo voľbách do NR SR 2023. Víťazná strana SMER-SD získala 42 kresiel, naproti tomu strana SNS získala najmenej kresiel, a to konkrétne 10 kresiel. Už na týchto volebných výsledkoch môžeme vidieť, že poslanci strany SNS aj keby pochádzali každý z iného regióny, nebudú mať zastúpených toľko regiónov ako strana SMER-SD (tá má poslancov zo 17 regiónov).

Najviac poslancov v parlamente pochádzajúcich z regionóv majú práve politické strany na ľavicovom ideologickom spektre. Čím viac sa strana profilovala pravicovejšie, tým jej regionálne zastúpenie klesalo. Môže to byť spôsobené naozaj tým, na ktorej strane pravo – ľavého ideologického spektra sa strana nachádza, ale určite v tom svoju úlohu zohráva aj počet zvolených poslancov v parlamente. Tým, že ľavicové strany sa viac sústreďuje na dôchodkové zabezpečenie, sociálny systém a i., môžu priťahovať ľudí z regiónov aby vstupovali do strany a tým sa snažili napĺňať reprezentatívnosť Slovenska. Reprezentatívnosť obyvateľov Slovenska poslancami v parlamente je však iba jeden z faktorov, na ktoré sa môžeme pozerať ak chceme hovoriť o čo najlepšej reprezentatívnosti obyvateľov.

Teraz najčítanejšie