Denník N

Zo Slovenska odchádza ročne 30-tisíc mladých. Majú politici plán, ako to zastaviť?

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Štvrtina mladých ľudí je bez práce a až polovica chce zo Slovenska odísť.

Mnohí mladí a šikovní ľudia Slovensko radšej opúšťajú. Idú študovať či pracovať do zahraničia, pretože tam vidia lepšie školy, viac pracovných príležitostí a vyššie mzdy. Podľa údajov zdravotných poisťovní odchádza zo Slovenska každoročne až 30-tisíc mladých ľudí (do 30 rokov), čo je viac ako tretina ročníkovej populácie.

Ak by mladí ľudia odchádzali dočasne, napríklad získať diplom na zahraničnej univerzite či nadobudnúť pracovné skúsenosti v inej krajine, bolo by to fajn. To sa deje v západnej Európe už niekoľko desaťročí a prospieva to ekonomike. Svet sa globalizuje, ľudia cestujú radi a spoznávanie cudzích krajín a kultúr navyše zvyšuje šance na mierovejšiu budúcnosť ľudstva.

Lenže na Slovensko sa väčšina odídencov vrátiť nechce. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska dnes žije v zahraničí približne 330-tisíc Slovákov, z ktorých až 70 % tam chce zostať natrvalo. Trvalý odchod ľudí do zahraničia logicky nie je pre Slovensko výhodný, pretože sme do nich investovali – tu získali vzdelanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Mladí opúšťajú Slovensko kvôli práci a stavu našej spoločnosti

Slováci vo všeobecnosti odchádzajú do zahraničia najmä kvôli nedostatku práce. Nezamestnanosť mladých je pritom viac ako dvojnásobne vyššia oproti celkovej nezamestnanosti. Podľa Eurostatu bola nezamestnanosť mladých vo štvrtom kvartáli 2015 na úrovni 25 %. Každý štvrtý mladý človek bol teda bez práce. Treba ešte dodať, že väčšinu obdobia druhej Ficovej vlády bola nezamestnanosť mladých vyššia ako 30 %.

Nezamestnanosť a absencia pravidelného príjmu vedie k ekonomickému a sociálnemu vylúčeniu mladých. Nemôžu si dovoliť vlastné bývanie a založiť rodinu. Veľké množstvo týchto ľudí potom volí odchod do zahraničia. Túto možnosť podľa staršieho prieskumu agentúry Focus pre spoločnosť Profesia zvažuje až polovica mladých ľudí.

Okrem slušnej a dobre platenej práce trápi mladých aj stav našej spoločnosti. Sú znechutení z politickej scény a neefektívneho štátneho zriadenia. Vadí im všadeprítomná byrokracia, korupcia, nespravodlivosť a diskriminácia. Uvedomujú si, že „staré štruktúry“ im neumožňujú plnohodnotne sa zaradiť do spoločnosti.

Pravica ani ľavica nevie, ako zastaviť exodus mladých zo Slovenska

Starí politici nemajú plán, ako vytvárať pracovné miesta, zvyšovať mzdy a spomaliť emigráciu mladých.

Dzurindove vlády nás síce dostali do EÚ a pritiahli na Slovensko investorov, no ich úspechy zatienila gorilia korupcia a vplyv finančných skupín na vládnych politikov. Toto odhalenie vyústilo v roku 2012 do najväčších protestov od Nežnej revolúcie. Veľa ľudí z niekdajšej hviezdy SDKÚ dnes pôsobí v strane Sieť.

Ficove vlády sa snažili byť k ľuďom bližšie, avšak nikdy nemali víziu, kam chcú vlastne Slovensko smerovať. Čo je horšie, chýbali im odborníci, ktorí by namiesto rozkrádania štátu zlepšovali pomery v našej krajine. Výsledkom je, že vláda musí nízku životnú úroveň ľudí sanovať sociálnymi balíčkami.

SMER v týchto voľbách dokonca ani nemá volebný program, sústreďuje sa už len na znovuzískanie moci. Svoje neúspechy v politike zamestnanosti zakrýva prikrášľovaním štatistiky. Strana tvrdí, že sa jej darilo radikálne znižovať nezamestnanosť, no nie je to pravda. Práce na Slovensku síce pribudlo, ale nie tak, ako to hlása.

Pekné čísla SMER získal tým, že zmenil metodiku a medzi pracujúcich zaradil aj 60-tisíc ľudí na aktivačných prácach. Okrem toho sa chváli aj tým, že 34-tisíc ľudí si našlo prácu v zahraničí. Ďalším vysvetlením, ako SMER prišiel k pekným číslam, môže byť fakt, že v roku 2013 došlo k zdaneniu dohodárov a tí sa museli nanovo zaregistrovať v Sociálnej poisťovni.

K téme sa už vyjadrili viacerí, vrátane expremiérky Ivety Radičovej, a pribúdajú tak dôkazy, že so zamestnanosťou to nie je také ružové, ako nám hovoria. SMER nedokáže tvoriť pracovné miesta, no nie je sám. Ani väčšina iných strán dnes nemá jasný a merateľný plán, ako tak urobiť.

Kedy prestanú mladí odchádzať?

Ľudia prestanú opúšťať Slovensko vtedy, keď tu bude dosť práce pre všetkých. To však samo o sebe nestačí. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska by Slovákov zo zahraničia prilákali späť len vyššie platy, prosperita a poriadok. Ruka v ruke s novými pracovnými miestami teda musí prísť aj rast platov a zmena pomerov v našej krajine.

Strana SKOK! má plán, ktorý dokáže odpovedať na všetky tri požiadavky mladých. Volá sa Singapur a ide o 100 opatrení na zníženie nezamestnanosti, zrušenie byrokracie, zjednodušenie podnikania, zvýšenie kvality škôl, zlepšenie fungovania štátu a čerpania eurofondov. To všetko povedie k rastu platov a životnej úrovne.

Tento plán pritom skutočne funguje. Vo vláde Ivety Radičovej sa ministrovi hospodárstva Jurajovi Miškovovi, dnes predsedovi strany SKOK!, podarilo zrealizovať už tretinu opatrení z plánu Singapur. Výsledkom bol vznik 54-tisíc nových pracovných miest za rok a pol. SMER dnes tento údaj spochybňuje, no už v roku 2012 ho rôzni experti, napríklad aj z demagog.sk, potvrdili ako pravdivý.

A pravdivý môže byť v roku 2020 aj iný údaj – 100-tisíc nových pracovných miest za štyri roky. Až takýto potenciál má plán Singapur. Stačí, keď sa v novej vláde opäť chytia riešenia nezamestnanosti a nízkych platov odborníci.

Ak sa navyše podarí aj to, že vo vláde bude po voľbách sedieť čo najmenej zlodejov, nacionalistov, euroskeptikov či náboženských fundamentalistov, výrazne sa zlepší celková atmosféra v spoločnosti.

Slovensko tak môže byť krajinou, z ktorej mladí ľudia nebudú musieť utekať, ale budú tu chcieť zostať študovať, pracovať a žiť. Na kvalitných školách, za slušnú mzdu a v modernom štáte.

Teraz najčítanejšie