Denník N

Rokovania s Ruskom o mieri? Totálna naivita!

Vojna na Ukrajine je dlhá a vyčerpávajúca a to môže viesť k iniciatíve sadnúť si za jeden stôl. To by však viedlo k zamrazeniu konfliktu. Je to niečo, čo sa odohralo aj v Gruzínsku a preto vysvetlujem, prečo je pre Ukrajinu dôležité s agresorom nerokovať.

Keď Rusko napadlo Gruzínsko

Ak sa teraz presunieme do roku 2008 a pozrieme sa na Gruzínsko, uvidíme podobný scenár, aký sa odohral na Ukrajine. Rusko vykonštruovalo nepravdivé obvinenie proti Gruzínsku zo spáchania genocídy a agresie voči Južnému Osetsku, na základe čoho v auguste 2008 došlo k použitiu vojenskej sily. Išlo o rozsiahly vzdušný, pozemný a námorný útok s cieľom obsadiť Južné Osetsko a Abcházsko. Rusi to bez hanby nazvali mierovou operáciou. Zaujímavé sú však fakty, ktoré tomu predchádzali. Gruzínsko začalo premýšlať o vstupe do NATO už v roku 2003, kedy sa im začalo dariť a chceli svoje úspechy rozširovať. Vtedy im členstvo nikto neponúkol ani nesľúbil. Gruzínci mali 5. januára 2008 popri prezidentských voľbách dvojité referendum a jedna z otázok bola práve o vstupe do NATO. Výsledok bol, že 75% sa vyjadrilo za vstup do NATO a to je jednoznačný súhlas ľudu. Na samite v Bukurešti 4. apríla im boli prisľúbené otvorené dvere. No a štyri mesiace po samite v Bukurešti, Ruská federácia napadla Gruzínsko.

Nešetrné Rusko

Vojna na Ukrajine, ktorú vedie Rusko je veľmi márnotratná a neberie ohľad na nič, vrátane ľudského života. Presvedčil sa o tom už celý svet. Ide o stratégiu udržať okupované územie čo najdlhšie pod kontrolou, až pokiaľ napadnutá krajina nevládze a rozhodne sa pre rokovania. Podobne ako v prípade Gruzínska, kde sa dá povedať, že k rokovaniam pristúpili až veľmi rýchlo a to viedlo k tomu, že konflikt je do dnešného dňa zmrazený. Počas tohto zmrazenia Rusko na okupovaných územiach vybudovalo vojenské základne, doplnilo zásoby, posilnilo svoje pozície a dnes je pripravené na ďalšie útoky. A samozrejme, že nikdy nebude uvažovať o vrátení gruzínskeho územia. Presne tento istý scenár sa môže zopakovať na Ukrajine. Preto je dôležité, aby Rusi nedostali žiadny oddychový čas a ten sa môže docieliť jedine rokovaniami za jedným stolom. Inak budeme svedkami gruzínskeho precedensu, ktorý sa určite zopakuje aj v budúcnosti proti iným krajinám, ktoré budú mať záujem o členstvo v NATO.

Trump by bol problém, ale…

Potom tu máme ešte prezidenstské voľby v USA. Ak vyhrá Trump, obávam sa, že Ukrajina to bude mať veľmi ťažké a to nás priblíži k spomínanému precedensu. Putin urobí všetko pre to, aby Trump vyhral. To vedia všetci. Ukrajinu však ani v najmenšom neodpisujem. Majú lepších, zdatnejších a odhodlanejších vojakov, kde sú Rusi v mnohých prípadoch posielaní do vojny proti svojej vôli. Vedia tiež lepšie plánovať a sofistikovaným spôsobom využívať svoje technológie. Videli sme to napríklad aj pri potápaní ruských lodí. Čo sa týka dodávania zbraní, malo by byť len otázkou času, kedy sa na ich území začne sériovo vyrábať, čiže pôjde o ukrajinské zbrane. A tu západ nebude môcť namietať, keď budú použité priamo proti územiam Ruska. Pre USA by bolo len výhodou, keby sa v budúcnosti stala členom NATO tak vojensky overená krajina, ako je Ukrajina. S Trumpom by to teda bolo určite ťažké, no nie nemožné.

Záver

Svet bol svedkom toho, aké zisky sa dosiahli za riekou Dneper, ako sa potápali ruské lode a vo všeobecnosti, ako tak veľmi vychvaľovaná ruská armáda nedokázala dosiahnuť svoje ciele na slabej a chudobnej Ukrajine. To je nepriestrelný dôkaz, že Ukrajina je v boji oveľa lepšia ako Rusko. Potrebujú len tie správne zbrane a technológie. S nimi budú vedieť Rusov poraziť úplne. Ak však Rusko dosiahne bod zamrazenia konfliktu, začne posilňovať a pripravovať sa na ešte silnejšie a rozsiahlejšie útoky. Aj preto dúfam, že výroba tých správnych zbraní sa na Ukrajine rozbehne čo najskôr. Výrobou vlastných zbraní môžu začať aj s riadnymi obrannými útokmi priamo proti územiam Ruskej federácie. Mimochodom, takéto obranné útoky budú v súlade s medzinárodným právom, keďže pôjde o článok 51 Charty Organizácie Spojených národov, zohľadňujúci princípy nevyhnutnosti, proporcionality a bezprostrednosti.

Teraz najčítanejšie

Matej Galo

Matej Galo študoval medzinárodné právo vo Veľkej Británii. V strane Sloboda a Solidarita je členom odborných tímov pre zahraničné veci a obranu. Podporuje pevné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO. Hĺbkovo sa venuje medzinárodnému právu porušovanému na Ukrajine a pracuje na zlepšení postavenia Slovenska v medzinárodnom spoločenstve.