Denník N

Demokrat putinovského typu

Kope do Igora, kope do Sergeja, kope do susedov, do súperov aj do Európskej únie. Kope do malých aj stredných, do veľkých nekope. A najnovšie nám ukázal nový plot s ostnatým drôtom.

Nikdy som nebol v Rusku. To čo dnes viem o tejto krajine zistiť (a nemusím pochybovať o pravdivosti) je, že je to veľká krajina. Taká veľká, že zatiaľ čo na západe krajiny ide Sergej do práce, tak v tej istej chvíli na východe Igor už sa z práce vracia.  V jednej a tej istej krajine.  Dalo by sa povedať, že v Rusku sa pracuje nonstop a pre slováka je to zaujímavý poznatok.  Na slovensku je to tak, že keď je tu noc, tak je tu všade noc. Väčšina ľudí spí a každý Igor na Slovensku vie, že nemá o druhej v noci volať Sergejovi, pretože Sergej asi nebude nadšený. Iba ak by bol slovenský Sergej zdravotný brat, záchranár alebo učiteľ, ktorý do ôsmej večer doučoval cudzie deti a teraz ešte opravuje písomky ďalším cudzím deťom za ktorých vzdelanie je zodpovedný a platený. Ale učitelia a zdravotníci tu nikoho nezaujímajú, tak poďme ďalej.

O Rusku ešte viem zistiť, že tu vládol cár, cárovná, cár, potom pár diktátorov, kým sa systém politicky a násilne vytvoreného zväzu vazalov nerozpadol. Z hľadiska veľkosti ruského impéria to bolo vrcholné obdobie. Samotný princíp bol geniálny – Rusi dodávali svojim vazalom ideológiu a zbrane a zato dostávali nerastné suroviny a výrobky. Keď niekto mal problém s touto výhodnou zmluvou, tak mu navrhli, že si môže postaviť okolo svojej krajiny múr aby sa chránil pred inou ideológiou a inými výrobkami. Inak mu ho postavia oni. A tým, čo zdvorilo odmietli elektrické ploty a nejak sa netrhali ani v stavaní múrov poslali vojakov v tankoch. Pár bežných ľudí rozmačkali na ulici, pár zastrelili a bol chvíľu pokoj. V porovnaní s demokratickým režimom, voľným trhom a slobodnou spoločnosťou tento systém prepadol ekonomicky a následne aj mocensky. Všetci pôvodní vazali boli  po 40 rokoch opäť voľní.

Väčšina z nich sa otočila opačným smerom. Slobodné voľby, slobodný pohyb tovarov a osôb. Mikrovlnky, videoprehrávače, coca-cola, banány a mandarinky.

Na Slovensku žijem celý život. Igor so Sergejom dnes niesú úprimne šťastní z toho ako sa im tu žije. Nikdy sa im nežilo lepšie, nikdy neboli viac sýti a nemali väčší osobný majetok ako majú teraz. Ale dnes svoju spokojnosť nehodnotia dostupnosťou pomarančov, cenou práčky a možnosťou denne použiť toaletný papier. Sergej mohol odísť do čiech alebo Nemecka, kde mohol dostať 3-násobok za prácu, ktorú robí tu. Mohol ale neodišiel, pretože odísť alebo neodísť sa môže dnes rozhodnúť kedykoľvek bude chcieť. Nikto mu v tom nebráni je to jeho voľba a keď nato príde, nebude sa musieť pod rúškom noci pomočený plaziť popod plot aby ho nakoniec dohrýzol pes, alebo zastrelil pohraničník.

Sme skvelý a mierumilovný národ, nezabili sme žiadneho komunistu, dokonca ani nezavreli do basy. Potom všetkom, čo sme si od neho vytrpeli. Za 25 rokov tu bol ten s tými veľkými rukami, čo dal podniky kámošom, uniesol syna prezidenta a asi vedel o zabití niektorých nepohodlných skôr ako boli zabití. My sme skvelý národ a v zmysle našej základnej črty sme ho nezavreli, lebo sa rozlúčil sám a zakýval nám do TV. Potom sa zase vrátil, lebo ho zobral k sebe ten druhý čo by bez neho nemohol  vládnuť. A práve ten druhý vtedy súrne musel vládnuť, inak by už dnes v politike nebol. Ten druhý dokázal vymyslieť systém, ktorý kombinuje feudalizmus a demokraciu. Už nás neunáša a nenecháva zabiť – demokraticky ho môžeme kritizovať, ale aj tak si to prerozdelí medzi svojich feudálov. A volič je vraj hovno, lebo nič nevie.

Demokracia nieje dokonalý systém, ale je najlepší aký ľudstvo vymyslelo. Dnes sa nebojíme či stihneme v rade na mäso byť dostatočne vpredu aby na nás vyšlo. Nebojíme sa povedať svoj názor susedovi, lebo vieme že mu je náš názor ukradnutý. Ak si Igor zo Sniny dnes povie, že ide do Salamanci tak po troch dňoch v aute je tam. A potom to môže otočiť a ísť na futbal do Paríža. A nebojí sa, že mu objavia a zhabú forinty zašité v opasku. Sme v Európskej únii, ktorú bijeme z každej strany. Ako naši prastarí rodičia bili Viedeň, naši starí rodičia Prahu a ako sme pred 20 rokmi bili „Blavu“. Niektorí chcú rozpad EÚ lebo vraj by to bolo lepšie keby sme sa všetci zase oplotili a  prinajlepšom ešte namiereli spoza plotov na seba pušky. To by bola istota, že sme tu doma. Iba my. Iní tvrdia, že EÚ je riešenie a keby nebolo EÚ tak už len kvôli migračnej kríze, ktorá nás (ne)zasiahla by sme EÚ museli vytvoriť aby sme tu krízu zvládli.

A potom je tu stále ten druhý pán, čo sa nehanbil dať dokopy s tým prvým (čo unášal prezidentovho syna). Ten druhý pán dnes kope okolo seba. Kope do Igora, kope do Sergeja, kope do susedov, do súperov aj do Európskej únie. Kope do malých aj stredných, do veľkých nekope. A najnovšie nám ukázal nový plot s ostnatým drôtom.  Tento druhý pán je lepší ako bol ten prvý, čo unášal prezidentovho syna. Aj ten prvý bol lepší ako tí, čo nariaďovali strieľať do ľudí, čo boli takí zúfalí a chceli odísť z tejto krajiny. A  máme možnosť zvoliť si znova o trochu lepšieho, niekoho tretieho. Nie dokonalého, takí naozaj niesú. Ale nejakého tretieho pána, ktorý bude zase lepší ako ten čo bol pred ním. To je podstata vývoja a demokracie, aj malé kroky vpred sú posunom. Lebo ak budeme sami za plotom tak už nebude mať zmysel voliť. A ten druhý pán to veľmi rýchlo pochopí.

 

Anton Salák, https://www.facebook.com/eupolitika

Zdroj obrázku: TASR

Teraz najčítanejšie