Snaha Magáta zo Vzdoru u Kotlebu si zaslúži našu pomoc. Odbornú.

Nie je Vzdor ako Vzdor

Vzdor – strana práce, zaujme skôr svojím retro socializmom. Ide o samostatne kandidujúcu stranu, ktorá nemá nič spoločné so vzdorovitými akčnými skupinami na sociálnych sieťach. Ak ste dodnes o nej nepočuli, nie je to úplne Vaša chyba, aj keď na scéne je už od roku 2006. Pod označením Vzdor – strana práce oficiálne figuruje až od februára 2014. Dovtedy pôsobila pod názvami ako Sloboda, Socialistická strana občianskej slobody či Živnostenská strana. Pri založení sa volala Béčko-Revolučná robotnícka strana (v Registri politických strán nájdete minulosť strany).

Aby teda vzdorujúcich strán nebolo málo, máme tu aj iný Vzdor. Akčná skupina Vzdor je známa najmä na slovenských sociálnych sieťach už dlhší čas. Majú pozakladané viaceré skupiny podľa regiónov či miest. Ich najakčnejčnejšia akčná skupina je Akčná skupina Vzdor Kysuce, kde prominentnými postavami sú Marián Magát a Marián Mišún, obaja kandidujúci za hnutie Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Nová menšina – Staroslovania

Akčná skupina Vzdor Kysuce na prvý pohľad zaujme vlasteneckými témami, no pri ich súčasnej aktivite by mala spozornieť kultúrna, sociologická, ale aj akademická obec. Ide o ich dlhodobú snahu pre registráciu novej menšiny na Slovensku – Staroslovanov. Podľa udalosti na stránke sociálnej siete akcia trvá až do 31. 12. 2021, vtedy sa má totiž uskutočniť ďalšie sčítanie obyvateľov. Počítajú s tým, že ak sa k tejto menšine prihlási dostatočný počet príslušníkov menšiny Staroslovanov, mohli by, podľa ich mienky, získať viaceré sociálne výhody alebo dokonca aj pozemky.

Mnohí sympatizanti či členovia Vzdoru to zobrali po svojom. Nepozdáva sa im ako dopadlo minuloročné februárové referendum, pokladajú sa za akčných a nie sú ľahostajní a apatickí ako väčšina moderných Slovákov. Sú presvedčení, že oni dokážu rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti. Keďže nie sú spokojní s vývojom krajiny, chcú sa nechať vyhlásiť za menšinu hneď. Ako menšina totiž vraj budú môcť viesť efektívnejší boj za pôvodných príslušníkov Slovákov.

Čo sú ďalšie identifikujúce prvky Staroslovanov z pohľadu etnicity? Jednoznačne odmietajú LGBTI ideológiu opierajúc sa o veľkomoravskú tradíciu a významné osobnosti národnooslobodzovacieho boja histórie Slovákov. Hneď na to nadväzujúc odmietajú súčasnú dekandenciu európskej spoločnosti. Chcú rozvíjať vlastnú kultúru, chcú prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Ale najmú chcú zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, odvolávajúc sa na Ústavu SR. V závere ich manifestu je jasné o čo ide. Chcú získavať rôzne sociálne výhody, najmä pozemky a materiál na svojpomocnú výstavbu nových obydlí, chcú sa prezentovať vo verejnoprávnych médiách a chcú získať dotácie na uchovanie svojej vlastnej kultúry a tradícií. To všetko opierajú o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu základných práv Európskej únie, Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín či opierajúc svoje právo s Čl. 34 Ústavy SR.

Celý text vyhlásenia nájdete na tomto linku.

Byť menšina je výsada?

Často sa stretávame s tým, že v našej spoločnosti chápeme pojem menšina v takmer až zvulgarizovanej podobe. „Menšina chce diktovať majorite.“ „Menšina nám chce zobrať naše práva.“ „Menšina žije na úkor väčšiny.“ „Menšina na rozdiel od väčšiny len získava výhody.“
Veľká časť slovenskej majoritnej spoločnosť vníma menšinu ako „apendix“ na krajine – teda niečo čo tu je, ale ak by nebolo, nič sa nedeje. Avšak často zabúdame, že práve menšina robí aj celú spoločnosť krajšou, rozmanitejšou a mala by ju robiť aj tolerantnejšou.

Už zo svojej podstaty – menšina predstavuje menšiu časť celku. Ak sa niekto ocitne v tejto pozícii stáva sa zraniteľnejším. Preto by sme sa mali snažiť aj na Slovensku a vlastne celé medzinárodné spoločenstvo rôznymi spôsobmi chrániť menšiny a ich záujmy, aby sa nestali obeťami tyranie väčšiny – pri národnostných menšinách napríklad riziko asimilácie.

Vzdor potrebuje pomoc

Ak teda niekto prichádza s nápadom ochrany menšiny, zaslúži si preto podporu spoločnosti.

Avšak to si vyžaduje nielen obhajovať svoje práva, ale verím, že budúci predstavitelia Staroslovanov sú si vedomí a náležite pristúpia aj ku svojim povinnostiam. Zaslúžia sa o adekvátny prosociálny, prokultúrny či proakademický prístup. V ich manifeste zatiaľ vidno iba dožadovanie sa práv, no verím, že už teraz majú napríklad vymyslené témy pre budúcich doktorandov a v dohľadnej dobe vyjdú na svetlo skvosty v podobe dizertačných prác o Staroslovanoch. Bude ma celkom zaujímať, keď sa dozviem niečo zo zmapovania dialektov staroslovanskej menšiny, alebo o kultúrnych spolkoch Staroslovanov na Slovensku. Keďže som o nich donedávna ani len netušil, budem rád, keď si prečítam viac o ich osídľovaní v našom regióne či ich jedinečnej kultúre a tradíciách.

Aktivita k ochrane menšiny je záslužná vec a spoločnosť by mala tieto snahy oceňovať. Mali by sme byť nápomocní takejto činnosti. Aj v tomto prípade si zaslúžia kandidáti na poslancov u Kotlebu (a zrejme i všetci prihlásení na túto udalosť na Facebooku) našu pomoc, ideálne vo forme odbornej pomoci v starostlivosti o ich duševné zdravie.