Denník N

Pôst, „vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí“

My kresťania – katolíci, počnúc popolcovou stredou, vstupujeme do obdobia 40-dňového pôstu, počas ktorého sa pripravujeme na prežívanie najdôležitejších udalostí z Ježišovho života, jeho bolestného ukrižovania, smrti a slávneho vzkriesenia, teda na prežívanie najdôležitejších udalostí našej spásy (záchrany). Výsledkom pôstu by mal byť predovšetkým náš posilnený osobný vzťah s Bohom. Mnohí z nás si na začiatku tohto obdobia určia „pôstnu diagnózu“ a podľa nej nastavia „pôstnu liečbu“.

Niekto sa zameria na jedlo, napr. neje sladkosti, alebo sa zdržiava, resp. obmedzuje jedenie v niektorý deň v týždni, alebo sa jednoducho snaží stravovať zdravšie a striedmejšie. Iný si zase zvolí napr. nepitie alkoholu, nefajčenie, nehratie počítačových hier, nepozeranie toľko do mobilu a rôzne iné veci, zväčša to, čo vidí, že mu už presahuje cez hlavu. Niekto tieto veci prestane robiť celkom a niekto ich len obmedzí.  Pôst samozrejme môže mať aj iné podoby, napr. bdenie v priebehu niektorej časti noci, počas ktorej sa trávi čas modlitbou, čítaním Písma alebo počúvaním Božieho hlasu vo svojom vnútri. Nech je už naša „pôstna liečba“ akákoľvek, nech sa však deje v slobode a v múdrosti, v rozsahu našich potrieb (pôstnych motívov), schopností, možností, či zdravotného  stavu.

Na škodu tiež nie je, keď k našej „pôstnej diagnostike a liečbe“ prizveme aj nejakého múdreho sprievodcu, napr. kňaza, či niekoho skúsenejšieho, komu na nás záleží, aby sme nebodaj neupadli do neželaného extrému. Cieľom pôstu je, hoci si dobrá odopierame, nie naše oslabenie, ale práve naopak rast v pevnosti.

Každý, kto sa začne v nejakom rozsahu postiť, môže čoskoro pozorovať, ako pôst odkrýva jeho problémy a slabosti, či už ide o duchovnú, duševnú alebo telesnú oblasť. Možno je to prejedanie sa, mobil „prirastený k ruke“ rolujúc donekonečna prstom webové stránky, či sociálne siete, časté pitie alkoholu, fajčenie, nadmerné nakupovanie, neschopnosť byť sám so sebou a pod. Pravdou je, že naše telo je úžasným sluhom, ale keď mu odovzdáme vládu, je hrozným pánom.

Do pôstu najčastejšie vstupujeme preto, lebo máme túžbu v našom živote, či živote našich blízkych niečo zmeniť, a to smerom k lepšiemu. Vychádzajúc zo slov evanjelizátora Dereka Princa pôst je prostriedkom pokorenia sa pred Bohom, ktorého výsledkom môže byť napr. vypočutie našej prosby (napr. kajúcemu kráľovi Joziášovi Boh odkázal: „Vypočul som ťa, pretože sa ti obmäkčilo srdce a pokoril si sa pred Hospodinom,…“ (2Krľ 22,19 SEB). Derek Prince však tiež uvádza, že pôst je prostriedkom pre väčšie porozumenie Božiemu Slovu, hľadania Božej vôle, uzdravenia, vyslobodenia od zlého, na riešenie veľkých životných problémov a príhovoru za iných.

Pôst je tiež praktickým nástrojom, ako udržiavať naše telo, ale i dušu zdravé. Pôst môžeme vnímať ako odmietnutie nejakého menšieho dobra, resp. niečoho, čo sa nám môže len zdať ako dobro, a to z toho dôvodu, aby sme pôstom dospeli k väčšiemu a skutočnému dobru.

Naše telo je chrámom Ducha Svätého (1Kor 6,19). Preto je náležité si ho udržiavať nám dostupnými prostriedkami zdravé. A obdobne, ak chceme slúžiť Bohu v našich bratoch a sestrách, tiež k tomu potrebujeme zdravie. Kristus potrebuje práve naše oči, uši, ruky a nohy, a to najlepšie zdravé a silné.

Pôst sa však neobmedzuje len na nejaké obdobie. Mnohí kresťania napr. postia v priebehu celého kalendárneho roka, napr. zdržiavajú sa nejakých pôžitkov každý piatok. Alebo sa rozhodnú postiť sa  3, 7, či 40-dní z nejakého osobitného, pre nich dôležitého dôvodu.

Niekto tiež napr. svojim pôstom pomáha druhým ľuďom  v ich ťažkostiach, obetujúc tieto svoje námahy, aby sa napr. druhí uzdravili, alebo, aby niečie tehotenstvo prebehlo bez komplikácií a žena mala dobrý pôrod, resp. na iné mnohé úmysly: ukončenie vojny, oslobodenie od závislostí, nájdenie si životného partnera a pod.

Ako vyplýva z viacerých miest Písma, pôst je určite Božia vôľa pre náš život. Potrebujeme však, poznajúc Písmo, i citlivé vnútro, aby sme sa postili podľa Božej vôle a nie našej, lebo nie všetko, čo sa môže páčiť nám, sa páči i Bohu. Tiež treba pamätať na to, že sme veriaci v Krista preto, aby sme mali s ním osobný milujúci vzťah, a nie preto, aby sme naše modlitby, pôsty a almužny používali ako nejaké platidlo do Božieho obchodu milostí (rôznorodých potrebných dobier). Boh nás skrz modlitbu, pôst či almužnu môže vypočuť, ale nemusí.  Ak kráčame podľa Božej vôle, je to na Bohu, lebo On vie najlepšie, čo je pre nás skutočne dobré a možno má pre nás pripravené ešte lepšie veci ako tie, o ktoré prosíme. Niektoré naše prosby, sprevádzané pôstami, či almužnami, však ostávajú aj nevypočuté, resp. nevypočuté z nášho pohľadu. Prečo je to tak, ostáva pre nás niekedy i doživotným tajomstvom: Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom…“ (Dt 29,28 SEB).

Aby sme vstúpili do pravého pôstu, určite potrebujeme mať vieru, úprimnosť a skutky spravodlivosti. V knihe proroka Izaiáša Boh hovorí, aký pôst sa mu páči:

Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo,  lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj.“ (Iz 58, 6-7 SEB).

Nečítajme tieto slová ani tak doslovne, ale skúsme ich v múdrosti vztiahnuť na reálie nášho života, napr. čo je tým našim otroctvom, resp. koho držíme v otroctve my, či nemôžeme niekomu pomôcť v núdzi, napr. vdove s deťmi, ktorej zomrel manžel, alebo chorému osamotenému susedovi a pod.

Výsledkom takéhoto pôstu páčiaceho sa Bohu je, ako sa ďalej píše v Izaiášovi:

Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som!‘ Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde v tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú. Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská, bude sa stavať na základoch dávnych pokolení. Budú ťa volať Opravár trhlín, a Obnovovateľ ulíc na obývanie. (Iz 58, 8-12 SEB)

Teda s pôstom podľa Božej vôle sú spojené silné prisľúbenia, ako je naše pozdvihnutie (zažiari naše svetlo), naše uzdravenie, naša spravodlivosť, Božia sláva, osobný vzťah s Bohom, Božie sprevádzanie, naše nasýtenie, spevnenie, všestranné dobro (zavlažovaná záhrada a vodný prameň) a pod.

Pôst nemá byť niečím čo robíme výstredne, alebo aby o tom vedeli ľudia. Ako sa máme v tomto ohľade správať, nás poúča sám Ježiš:

„Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. (Mt 6, 16-18 SEB).

Ježiš nám hovorí, že výsledkom pôstu podľa Božej vôle (nerobiac ho pred ľuďmi, ale pred Bohom) je, že nás náš Nebeský Otec za takýto pôst odmení. Na mnohých miestach Písma môžeme vidieť veľké, až zázračné účinky pôstu, či už išlo o záchranu celého národa, jednotlivcov, pomazané ohlasovanie evanjelia a pod.

Pôst popri modlitbe a almužne patrí k nášmu kresťanskému životu aj v dnešnej dobe, ba možno, vzhľadom na súčasnú hedonistickú kultúru a zložité problémy jednotlivcov, párov, rodín, regiónov, národov i celého sveta, je určený o to viac práve pre liečbu „diagnóz“ našej doby.

 

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".