Denník N

Od Kotlebu ku komunistom

Volá sa Michal Albert, má veľký doktorát z Katolíckej univerzity v Ružomberku a jeho politická a publicistická minulosť je neobyčajne pestrá.

V roku 2010 neúspešne kandidoval do mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici za koalíciu KDH – Most Híd. Keď sa Marián Kotleba stal predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, objavuje sa v roku 2014 na jeho úrade Michal Albert ako odborný referent pre styk s verejnosťou. Neskôr dokonca vo funkcii zástupcu riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja.

Popri tom pôsobí aj ako šéfredaktor časopisu Náš kraj, vydávaného za peniaze daňových poplatníkov, z ktorého si predseda Ľudovej strany Naše Slovensko, Marián Kotleba, urobil stranícky plátok. Kvôli adorácii vojnovej Slovenskej republiky a jej prezidenta Jozefa Tisa, ako aj straníckej propagande ĽSNS, poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja jeho vydávanie zastavili.

V júli 2014 ho vidieť na fotografiách z Kotlebovej svatby s 19-ročnou Frederikou Pospíšilovou, ktorá je od neho mladšia o osemnásť rokov. Nechýbali pritom ani stranícke zástavy ĽSNS. Ako skončilo manželstvo „kresťana, ochrancu tradičnej rodiny a bojovníka proti invázii moslimov,“ vieme všetci.

Koncom roka 2015 sa Michal Albert objavuje ako kandidát na poslanca Národnej rady s poradovým číslom 140 na kandidátke Sulíkovej SAS. Po uverejnení článku v Aktualitách ho strana, ktorá nevedela o jeho angažmán u Kotlebu, okamžite z kandidátky stiahla.

O udalosti informovali aj Bystricoviny.sk. Mimoriadne zaujímavá bola diskusia pod článkom, do ktorej sa zapojil aj PhDr. Michal Albert, PhD. Pod nickom „TorontoNara,“ ktorý používa ako spisovateľský pseudonym, začal vyhrážkou redakcii: „Žiadam o vymazanie článku a ďalších osočujúcich článkov, inak v pondelok odchádzam na políciu, to nie je vyhrážka, ale fakt, resp. podávam žalobu na ochranu osobnosti na súde.“ A v polemike s diskutujúcimi prišiel aj s tvrdeniami, že je zástupcom Boha a je pod ochranou Ježiša Krista: „Božia spravodlivosť netrvá až tak dlho, ako sa nazdávate. Ja som pod ochranou Ježiša Krista. Uvedomte si, že keď sa On rozhodne, tak aj päťdesiati takí ako ty, sa dosmejú. Nesiahaj na Boha a jeho zástupcov… Ako to chceš Pánu Bohu zakázať? Ale ver tomu, že som pod ochranou Najvyššieho. Kto siaha na jeho zástupcov, siaha na neho. A On sa nebude prizerať.“ A v súvislosti s jeho neskoršou novinárskou činnosťou (ak sa to teda dá tak nazvať), má skutočné kúzlo nechceného výzva: „skončite porušovanie zákonov a novinárskej etikySkončite ujmu na mojej cti“ Neskôr si samotný Michal Albert ťažkú hlavu z dodržovania novinárskej etiky a pri poškodzovaní cti iných, často nerobil.

Michal Albert na svoju snahu kandidovať za liberálnu stranu a svoje dištancovanie sa od Kotlebu a ĽSNS pozoruhodne rýchlo zabudol a pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 6. marca 2016, už verejne vyzýval k voľbe Kotlebovej strany. Úlohu v tom mohla zohrať aj jeho známosť, s dnes už nebohým majiteľom ranča Nádej v Svätom Antone, neskorším poslancom ĽSNS, Ondrejom Binderom, ktorý v roku 2012 neúspešne kandidoval s poradovým číslom 52 do parlamentu za KDH a v roku 2016 s poradovým číslom 7 už úspešne za Kotlebovu ĽSNS: „S hrdosťou volím stranu č. 19 (Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko) a na tejto kandidátnej listine krúžkujem číslo 7, Ondrej Binder.

A po voľbách, keď väčšina ľudí smútila, že do parlamentu sa dostala Kotlebova fašizoidná strana, Michal Albert ďakoval: „Oslavujem Pána Boha, že jeho vôľa je, aby ĽS Naše Slovensko bola v parlamente. Nech je zvelebené meno Pánovo. Pochválený buď Pán Ježiš Kristus.“

Ako tvrdil v diskusii pod článkom na portáli Bysricoviny.sk, bol v tej dobe nezamestnaný. Uplatnenie našiel už v januári 2016 ako moderátor v internetovom rádiu Slobodný vysielač, ktoré je podľa Wikipedie: „kritizované za poskytovanie priestoru na šírenie konšpiračných teórií, zaujaté spravodajstvo, dezinformácie a proruskú propagandu,“ kde pôsobí aj v súčasnosti. Od moderovania športových a literárnych relácií prešiel postupne k politickým. Hosťami boli okrem iných predseda Slovenského hnutia obrody, optimalizátor Róbert Švec, predseda SNS, Andrej Danko. Predseda KSS, Jozef Hrdlička a podpredseda Smeru, Ľuboš Blaha.

Vlani uverejnil takéto vyznanie Slobodnému vysielaču: „Práca, ktorá bola mojim životným snom.“

Ako autor sa uplatnil v Rostásovom mesačníku Zem a Vek, ktorý je podľa Wikipedie: „opakovane kritizovaný pre šírenie konšpiračných teórií, konšpirácií, ruskej propagandy, faktografické zavádzanie, nekorektné narábanie so zdrojmi, ale aj podprahové nabádanie k nenávisti voči menšinám.“ Pozrime sa na pár žurnalistických klenotov z dielne pána Alberta. V novembri 2019 písal o procese, v ktorom bol nakoniec právoplatne odsúdený Tibor Rostás za antisemitský článok „Klin Židov medzi Slovanmi.“ Albert píše o „otroctve súčasného systému“ a proces absolútne nepatrične prirovnáva k vykonštruovanému procesu z 50-tych rokov s Miladou Horákovou.

V ďalšom článku zaútočí na odvolaného biskupa Róberta Bezáka, ktorého spojí so stranou Progresívne Slovensko.

Absolútnu dezorientáciu prejaví v článku „Herci neponúkajú solidaritu, ale pre seba žiadajú výhody“ o hercoch, ktorí počas pandémie upozornili na existenčné problémy nehereckých zamestnaneckých skupín v divadelnej a filmovej branži a žiadali podporu pre nich, nie pre seba. Albert ich iniciatívu lživo dezinterpretuje, nešetrí urážkami na ich adresu a obviňuje ich, že o podporu vraj žiadajú: „tí čo často naštrbujú štát ako taký bezbrehou propagandou typu Únos či naposledy Sviňa, z ktorých si po okraj naplnili vrecká. A tak štát, ktorý herci často kritizujú a niektorými počinmi aj oslabujú, teraz žiadajú o pomoc.
Vraj „na čele s Lasicom a Fialovou sa strkajú do radu pred všetkých občanov Slovenska.“ a: „Vyzerá to až groteskne – akási novodobá malomeštiacka šľachta teraz štát žobroní o dotácie… Otázne je však, prečo by práve tí, ktorí svojimi konkrétnymi umeleckými počinmi naštrbujú samotný štát a spochybňujú význam jeho existencie, by mali teraz z peňazí všetkých občanov, dotovať práve tento bohatý sektorTíto predátori, ktorí často zarábajú na propagácii hodnotového úpadku spoločnosti, chcú mať teraz privilégiá ochranného vankúša štátu. Toho štátu, ktorým neraz nepriamo pohŕdajú.“
A neváha sa o nich vyjadriť aj takýmto dehonestujúcim spôsobom: „Pritom, paradoxne, komedianti boli už celé stáročia považovaní za nízku vrstvu. V starom Ríme dokonca za predposlednú.“

Podá si aj publicitu, spisovateľa a moderátora Michala Havrana, ktorému vyčíta nedostatok objektívnosti a bez začervenania napíše: „V relácii neodzneli informácie o peniazoch investovaných do majdanu, ani sa v nej nebavili o stále nevyriešených otázkach okolo tejto “revolúcie”. Jednou z tém však musel byť Krym, naznačenie, že bol anektovaný, polemizovaanie nad tým, kedy opäť bude Krym patriť Ukrajine. Neodzneli informácie, že tu prebehlo platné referendum, v ktorom sa rozhodli občania Krymu.“ O pseudoreferende pod hlavňami samopalov „zelených mužíčkov,“ ktorých Rusi ako svojich zapierali a následne ich Putin vyznamenal, bez hanby hovorí ako o platnom. A domáha sa akejsi vyváženosti medzi agresorom a jeho obeťou, čím sa stavia na stranu agresora: „Dokedy bude vedenie RTVS tolerovať takéto tendenčné relácie, do ktorých je pripustená len jedna strana, priestor dostane len jedna propaganda jedného smeru a neotvárajú sa témy, ktoré sa nehodia.“

Na čej strane sú sympatie Michala Alberta naznačí aj tento jeho status na sociálnej sieti s typickým ačohentizmom.

Ako Pilát do Kréda som sa do titulku a textu jednej z jeho písačiek dostal aj ja. Po tvrdení, že „mainstreamové médiá sú na ústupe a strácajú čitateľov,“ nasleduje nárek nad údajným prenasledovaním tzv. alternatívnych médií: „Na scénu prichádzajú aj aktivistické úderky. Provokatéri, ktorí najprv len nabádali obchodné reťazce, aby nepredávali Zem&Vek. Neskôr sa objavil istý pán, ktorý prekrýval v predajniach náš časopis, prípadne ho niekam schoval. Sám sa k tomu na Facebooku priznal. Čo bude nasledovať? Protesty pred novinovými stánkami? V čele protestov bude stáť Ján Levoslav Benčík, ktorý bude fotiť všetkých zákazníkov kupujúcich si Zem&Vek? Budú nasledovať udania ich zamestnávateľom, rodine, susedom? Fotka zobrazujúca suseda, ako si kupuje Zem&Vek v novinovom stánku, bude vylepená na nástenke vedľa oznamov o termínoch odpisovania stavu vodomerov? Budú nasledovať aj vyhrážky smerujúce k zastrašeniu čitateľa a k tomu, aby sa človek už bál náš časopis kúpiť?

Svoju frustráciu zo slobodného rozhodnutia jedného z obchodných reťazcov, neponúkať vo svojich predajniach Zem a Vek, vyjadril aj takto.

Samozrejme Michal Albert píše úplne inak, ak ide o názorovo spriaznené osoby. Napríklad o predsedu KSS, Jozefa Hrdličku či bývalého podpredsedu KSS, Jalala Sulejmana. Podľa Hrdličku sú „voľby, ako aj samotná politika, len divadlom. Sú to figúrky na politickej šachovnici, služobníci kapitálu, ktorí neváhajú zapredať svojich spoluobčanov, svoju vlasť,” čo človeka nevdojak privádza k položeniu otázky, prečo sa ich súdruh Hrdlička, KSS či Michal Albert opakovane zúčastňujú. Pričom Hrdličku jedno také „divadelné predstavenie služobníkov kapitálu,“ dostalo v rokoch 2002-2006 do parlamentu.

Rovnako ako Slobodný vysielač ocenil Michal Albert aj Zem a Vek a jeho vydavateľa: „Vďaka Tibor Eliot Rostas, že si založil tento dôležitý časopis.“

Publikoval aj na ľavicovom portáli Dav Dva, ktorý sa premenoval na Veci verejné. Tu uverejňuje napríklad aj články, ktorých jediným podkladom je status na Facebooku. Tak ako tento o reakcii Roberta Fica na návštevu holandskej europoslankyne na Slovensku. Najnovšie sa tomu hovorí, občianska žurnalistika.

Okrem toho má vlastný portál Kľúč od iných informácií.

Najnovšími Albertovými úlovkami na jeho portáli Kľúč od, sú v rámci „občianskej žurnalistiky“ rozhovory s ministrom poľnohospodárstva Richardom Takáčom, podpredsedom NR Ľubošom Blahom, kandidátom na prezidenta Štefanom Harabinom a advokátom Zoroslavom Kollárom., ktorý šíri podvrh o údajnej spolupráci kandidáta na prezidenta, Ivana Korčoka, s komunistickou Štátnou bezpečnosťou, vyvrátený aj ÚPN.

Zo starších rozhovorov stojí za zmienku jeho rozhovor so šéfredaktorom časopisu Zem a Vek. V prvej časti sa Tibor Rostás bohatiersky bil do hrude, že sumu ku ktorej zaplateniu ho za článok „Klin Židov medzi Slovanmi“ odsúdil Špecializovaný trestný súd a potvrdil Najvyšší súd, v žiadnom prípade nezaplatí.

druhej časti tvrdil: „Čaputová, ktorá by išla do zahraničia, ktorá bude musieť byť vystavená otázkam a pravdepodobne aj bude vystavená otázkam, že prečo máte politického väzňa. A oni budú možno pribúdať, tí politickí väzni. Tak nebude môcť povedať, že táto krajina je slobodná, pretože nás tým pádom budú porovnávať s Čínou, Kóreou, a neviem kým všetkým, ktorí na základe politických procesov trestajú a väznia ľudí s iným názorom.“
Nuž, treba povedať, že Tibor Rostás pokutu prostredníctvom dvoch ním založených organizácií zaplatil, pretože nočnou morou bol pre neho pobyt vo väzení. A vysmiala ho za to aj časť jeho fanúšikov.

Nebude na škodu pripomenúť si aj články o predsedovi ĽSNS, od ktorého sa kedysi tak aktívne dištancoval. Napríklad vystúpenie Mariana Kotlebu na proteste v Prievidzi, kde členovia ĽSNS protestovali spoločne s členmi a priaznivcami KSS.

Aj rozhovor s jeho bratom Marekom Kotlebom v Piešťanoch po demonštrácii na podporu ľudí, ktorí porušovali pandemické nariadenia, odmietali nosiť rúška a následne sa po provokácii v supermarkete dostali do násilnej potýčky s políciou keď odmietli poslúchnuť pokyny zasahujúcich policajtov.

Skôr ako prejdeme k pokračovaniu politickej činnosti Michala Alberta, treba spomenúť, že pod pseudonymom „Toronto Nara,“ ktorý má vyjadrovať jeho obdiv ku kanadskému hokejovému klubu a japonskej kultúre, je aj autorom, či spoluautorom niekoľkých kníh, ktoré pri každej príležitosti propaguje.

Po odporúčaní voliť Kotlebovu ĽSNS a vyjadrení radosti z toho, že sa v roku 2016 dostala ĽSNS do parlamentu, začína Michal Albert v roku 2019 prejavovať očividnú náklonnosť k strane podobného typu, ale ležiacej na opačnej strane politického spektra.

Keďže ortodoxní komunisti sa v roku 2020 nezúčastnili parlamentných volieb, Michal Albert sa prvýkrát o priazeň voličov v drese Komunistickej strany Slovenska uchádza v roku 2022. Vo voľbách kandiduje na poslanca aj predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. V obidvoch prípadoch neúspešne. Voľby vyhrá Ondrej Lunter so ziskom 47,53% voličských hlasov. Albert skončí na šiestom mieste so ziskom 3,50%. Ešte horšie dopadne ako kandidát na poslanca.

Za KSS kandiduje aj v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023. Na kandidátke má celkom slušné číslo 8. Volebným prieskumom síce neverí, ale verí strane a jej potenciálu. V obidvoch prípadoch sa mýli.

V rámci predvolebnej kampane popísal kadečo. Ale tvrdenie, že „kapitalizmus potrebuje rozbité cesty, aby sa točila ekonomika aj v opravovaní áut“ je naozaj perla medzi perlami. Videl už pán komunista Albert cesty v bývalom Sovietskom zväze či súčasnom Rusku? Samozrejme nie v Moskve alebo Petrohrade. A vie aký náskok majú západné krajiny v budovaní kvalitných ciest a diaľnic pred postsocialistickými krajinami, kde vládli ním ospevovaní komunisti, riadení z moskovského Kremľa?

21. augusta, v deň výročia invázie cudzích vojsk riadených z Kremľa do Československa, si „kreatívne“ pripraví vo vani kúpeľ v stokorunáčkach. Vraj: “ voľme spoločne Komunistickú stranu Slovenska, aby peniaze opäť mali svoju hodnotu.“ My, ktorí sme vtedy žili, sa dobre pamätáme akú hodnotu mala koruna v porovnaní s menami demokratických krajín.

Vysvetlil nám, že: „Ľudia chcú a potrebujú Komunistickú stranu Slovenska v parlamente.“ Viete prečo? Lebo tak vraj: „v parlamente pravicové strany budú mať konečne strach…“ Skutočne bohumilý cieľ. Najmä ak si pripomenieme ako sa komunisti správali po februárovom prevrate a vykonštruované procesy s pomocou sovietskych poradcov s týraním nevinných ľudí a hrdelnými rozsudkami v 50-tych rokoch. Aby Albert názorne ukázal, ako nám bude naháňať strach, zverejní patrične zamosúrenú fotku z kampane v Jelšave, kde: „Všetci, koho tu stretávam, idú voliť Komunistickú stranu Slovenska.

Inokedy popustí uzdu fantázii o „veľkej podpore pre KSS“ po náhodnom stretnutí na benzínovom čerpadle vo Svätom Jure.

Vytriezvenie prišlo po vyhlásení výsledkov volieb. KSS sa so ziskom 0,33% voličských hlasov do parlamentu nedostala. Samotný Michal Albert s heslom: „Zlatí komunisti. Za zdravý rozum a staré dobré časy,“ získal napriek snahe a podpore v predvolebnej kampani, iba 584 preferenčných hlasov. Evidentne tí, ktorí si „staré dobré časy“ našich komunistov pamätajú, ich za dobré, rovnako ako ja, nepovažujú.

Z predvolebnej kampane nám zastala jedna zaujímavá fotografia. Je z prímorského letoviska Podgora v Chorvátsku a Michal Albert sa tu stretol s iným kandidátom KSS, Marekom Žuravlovom, ktorý mal na kandidátke číslo 20. Napriek tomu, že malo ísť o náhodné stretnutie, nechýbala stranícka vlajka KSS. Nuž, videl som na fotografiách viať zelené zástavy Kotlebovej ĽSNS na domoch, na turistike, návšteve hradov, pri výstupe na Fatranský Kriváň, na svadbe a dokonca na cirkevnom pohrebe, ale na dovolenke pri mori, zatiaľ nie.

Pritom Marek Žuravlov je zaujímavá postava, známa šírením kremeľskej propagandy.

Vráťme sa ale k Michalovi Albertovi. Tento typicky ačohentistický komentár k fotografii študenta Právnickej fakulty UK, Mareka Janigu a zástupcov Študentskej rady vysokých škôl, na ktorého neakceptovateľným spôsobom zaútočil predseda vlády, Robert Fico, dokonale ilustruje spôsob uvažovania Michala Alberta.

Zakončime to už iba otázkou, ako sa doktorand z Katolíckej univerzity v Ružomberku a veriaci katolík, ktorý v roku 2015 tvrdil, že je pod ochranou Ježiša Krista a dovolával sa ochrany Najvyššieho, po službe u Kotlebu, pôsobeniu v Slobodnom vysielači a Zem a Vek, dostal k podpore komunistickej strany, ktorá sa otvorene hlási k dedičstvu zločincov, ktorí majú na svedomí milióny nevinných obetí a desaťročia trvajúce prenasledovanie cirkví, kňazov, rehoľníčok, rehoľníkov a veriacich?

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.