Denník N

Otec z protestov: Znásilnenie právneho štátu je nepremlčateľné

Občiansky protest v Bardejove.
Občiansky protest v Bardejove.

Autor plánoval predniesť tento prejav na najbližšom občianskom proteste v Bardejove

V uplynulých dňoch a týždňoch som sa o nás dozvedel mnoho vecí. Stojíme tu vraj preto, lebo odmietame rešpektovať výsledky slobodných a demokratických volieb.

Stojíme tu vraj preto, lebo sa nedokážeme zmieriť s porážkou, niekto nás za to platí a naše hodnoty sú skazené. A stojíme tu vraj aj preto, lebo nenávidíme Slovensko, klaniame sa západným mocnostiam, nechceme mier a boli by sme najradšej, aby vojna večne.

Keď som na jednom z transparentov použil slovo „dieťa“, bolo to vraj preto, že neviem, koho mám vlastne v kočíku. Prečo som nepoužil radšej slovo „dcéra“? Určite to bolo náročky, aby som ukázal, že som fanúšikom 72 pohlaví.

Veď to je vraj náš cieľ.

Spoločnosť je rozdelená. Hľadáme si dôvody, prečo chceme nenávidieť tých druhých a neštítime sa ani najväčších bizarností či konšpirácií, pričom tí, ktorí konšpiráciám veria, sú na to dokonca pyšní.

Zhruba pred desiatimi rokmi, keď Smer dosahoval v prieskumoch 30 či dokonca 40 percent, sa v súvislosti s Robertom Kaliňákom zvyklo vravieť, že by mu prešla aj vražda v priamom prenose.

Dnes, hoci má Smer o pár percent menej, sme v situácii, keď jeho predstaviteľom by nielenže vražda v priamom prenose prešla, dokonca by im počas nej niektorí ľudia tlieskali.

Bohužiaľ, mnohí voliči vnímajú politické strany ako futbalové kluby. Tie, ktoré si pred desiatkami rokov vybrali za svoje obľúbené, tým fandia dodnes. A je jedno, či robia chyby alebo si strieľajú vlastné góly, sú to skrátka „naši“.

Aktuálne sme pritom v situácii, keď si tieto kluby nielenže dávajú góly do vlastnej brány, ale dávajú góly aj do brány svojich vlastných fanúšikov.

Skutočný dôvod, prečo každý týždeň mrzneme na námestiach, je prostý. Sme tu preto, aby sme hájili záujmy všetkých, dokonca aj tých, ktorí nás nenávidia. A sme tu aj preto, aby slová nestrácali význam.

Pamätám si, že keď sa v roku 2016 na politickej scéne objavila strana ĽSNS, začalo sa výrazne skloňovať jedno slovo – fašizmus. To slovo vtedy malo svoju váhu. Každý, kto ho započul, okamžite zvážnel.

Po ôsmich rokoch to slovo prakticky stratilo svoj skutočný význam. Máme liberálnych fašistov, konzervatívnych fašistov, európskych fašistov… vlastne, kto dnes nie je fašista, akoby ani neexistoval.

Tí, ktorých sme tak v roku 2016 nazývali, to dokonca dotiahli do takej dokonalosti, že sa z nich stali protifašistickí bojovníci.

Po nástupe tzv. alternatívnych médií zase svoj význam stratilo iné dôležité slovo – pravda. Dnes už neexistuje jediná skutočná pravda.

Na všetko sa dá pozerať minimálne z dvoch uhlov a tak, ako máme alternatívne fakty, máme aj alternatívnu pravdu. A väčšina dokonca tvrdí, že pravda je vlastne vždy niekde v strede.

Teraz, iba pár mesiacov po parlamentných voľbách, sa vláda Roberta Fica pokúša o jediné – aby svoj skutočný význam stratilo aj slovo spravodlivosť.

Politici na čele s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim nás chcú presvedčiť, že dostávať podmienky za miliónové úplatky, krádeže áut, ohrozovanie na živote, prípadne znižovať premlčacie lehoty, to je skutočná spravodlivosť.

Symbolom prakticky celej zmeny Trestného zákona sa stalo zníženie premlčacej lehoty pri znásilnení z 20 na 10 rokov. Cynizmus, neúcta, egoizmus, bezohľadnosť. To všetko zahŕňa práve táto jedna zmena.

Náš odkaz vládnemu zoskupeniu je preto jasný – hoci znížite premlčaciu lehotu pri znásilnení žien, znásilnenie právneho štátu je nepremlčateľné. Právny štát si totiž nedáme.

Na záver chcem už iba poslať odkaz voličom aktuálnej koalície.

Skutočne rešpektujeme výsledky volieb. Rešpektujeme, že ste sa rozhodli dať dôveru ľuďom, ktorí dnes zastupujú našu krajinu, nech si o nich myslíme čokoľvek.

A nie, naozaj nechceme ešte viac rozoštvávať spoločnosť.

Chceme len ukázať, že nemôže platiť to pamätné „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Chceme, aby spravodlivosť platila pre všetkých. A – trochu biblicky – sa vás pýtam: ak vidíte smietky v našich očiach, prečo nevidíte hranol v tých vašich?

Teraz najčítanejšie

Igor Dopirák

Narodil sa v Starej Ľubovni, študoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Ešte počas štúdia sa zamestnal na športovom oddelení v denníku SME, pričom istý čas pôsobil ako šéf editorského tímu. Podieľal sa aj na prípravách špecializovaného webu Športnet. Z denníka SME po šiestich rokoch odišiel na vlastnú žiadosť po tom, čo zažil syndróm vyhorenia, ktorý prerástol až do panickej poruchy. Pokoj v duši šiel hľadať na farmu, kde pracoval ako kŕmič teliat. Aktuálne je na materskej dovolenke, stará sa o hendikepovanú, predčasne narodenú dcérku.