Denník N

„Denník N nečítam“

Nedávno som poslal svojej známej blog, v ktorom si robím vtipy z Dankovej semaforovej kauzy. Jej reakcia bola rýchla a rázna. Krátky mail mal jednu ústrednú vetu: „Denník N nečítam.“

Napriek jej zásade bolo jasné, že ju aspoň v tomto prípade porušila a názov môjho blogu „Hľadá sa stratený chrup Andreja Danka“ neušiel jej pozornosti. Totiž mailová správa obsahovala ešte jednu vetu, ktorá bola nepochybne reakciou práve naň: „Som zásadne proti liberalizmu.“ Takže bolo úplne jasné, že robiť si žarty z jej favorita, nebola asi z mojej strany tá správna voľba. Nesprávne rozhodnutia sú však niekedy celkom užitočné. Takže som sa jej spýtal, aké periodiká vlastne číta. Keďže mnoho ľudí vrátane mojej známej ma považuje vcelku za naivného a trochu prihlúpleho, bez známky podozrenia ma informovala, že číta tie opozičné periodiká. Je však už dávno po voľbách a Denník N nešetrí „úprimným obdivom“ k aktivitám súčasnej vlády, a tak by sa dal jednoznačne zaradiť medzi opozičné periodiká. (Koaliční poslanci majú na to výrazy nepriateľské, neslovenské, zapredanecké, Sorosove a pod.) Takže tomu som nerozumel. Nežiadal som však o vysvetlenie, ale dobiedzal som ďalej v snahe dotlačiť ju k pomenovaniu tých konkrétnych, podľa nej opozičných. Mal som úspech. Uviedla dva: Zem a vekDimenzie. Ten prvý sa mi navždy vryl do pamäti. Uverejnil totiž v čase pandémie príšerný rozhovor s témou očkovania a rúšok. Pri jeho čítaní, po tom ako mi ho priatelia odporučili ako to „pravé a necenzurované“, som bol v úžase. Zrejme úplne retardovaný redaktor a podobne postihnutý odborník v božskej jednote a bez akýchkoľvek náznakov nesúladu o dušu bojovali o čo najlepšie šírenie vírusu medzi ľuďmi. Samozrejme nehoráznymi nezmyslami. Tak som sa napálil, že som napísal svoj prvý blog. Bolo to 8. januára 2021 a blog mal názov „O „užitočných“ radách jedného odborníka“. Vtedy som si prvýkrát uvedomil, aký je to rozdiel prednášať hŕstke študentov na jednej strane a hovoriť k mnohonásobne väčšiemu počtu čitateľov na strane druhej. (Platí však aj opačné garde. Darmo budete rozprávať niečo niekoľkým študentom, keď médiá budú ponúkať nepomerne väčšiemu počtu ľudí úplné blbosti.)

Mesačník Dimenzie som nepoznal, ale hneď som si klikol na jeho stránku. Z obrazovky tohto „Nezávislého stredoeurópskeho mesačníka“, ktorý vraj nekĺže po povrchu (potvora jedna prefíkaná: zrejme na rozdiel od Denníka N), sa na mňa usmieval Milan Uhrík, predseda hnutia Republika. A tiež obrázok k článku o úpadku EÚ a Ukrajiny. Bolo to teda jasné. Ironicky by sme mohli poznamenať, že v oboch „opozičných“ periodikách akosi chýbajú príspevky opozičných politikov.

Teraz si poviete, kto je tá moja známa. Ak tipujete, že je to upratovačka s neukončeným základným vzdelaním, mýlite sa. (Ospravedlňujem sa upratovačkám, väčšina tých, ktoré som poznal, boli inteligentné.) Prezradím jej vedecko-pedagogické tituly: prof., Ing. a PhD. No ak vysokoškolský učiteľ uprednostňuje názory a intelekt M. Uhríka pred redaktormi a prispievateľmi Denníka N, vynára sa otázka, ako si vlastne vyberá informácie zo svojho vlastného odboru, o ktorom poučuje svojich študentov. Po tejto poznámke mi zostáva veriť, že moja známa Denník N skutočne nečíta, pretože ak náhodou, tak tento blog bude asi môj posledný. Kondolencie potom posielajte, prosím, na adresu redakcie Denníka N. S ňou som uzavrel dohodu, že ich pošle pavúkovi v rohu mojej obývačky. (To je jediný, komu budem chýbať.)

Samozrejme, moja známa nie je medzi vysokoškolskými učiteľmi ovenčenými rôznymi titulmi a významnými funkciami žiadna hviezda. Na Slovensku máme predsa omnoho ťažšie mediálne známe kalibre. Keď ich človek počúva, tak naozaj nevie, či by pre našich mladých nebolo  predsa len lepšie odísť študovať niekde inde. No nerobme zbytočný cirkus, na školách týchto podivínov nebude asi väčšina. (Dúfajme.)

Pri tejto téme spomeniem ešte jednu dávnejšiu udalosť. Bola ňou plenárna prednáška staršieho profesora, ktorou pred rokmi zahájil študentskú vedeckú konferenciu. Hovoril plynule a rozumne a dával všelijaké dobré rady do života vedychtivej mládeži. A zrazu, nevedno ani ako, prešiel k obdivným rečiam o úspechoch priemyslu za Slovenského štátu. Bez akejkoľvek súvislosti s vtedajším režimom a nacistickým Nemeckom. A nik si túto desaťminútovú vsuvku akosi nevšimol. Pretože prioritou majú byť akože veda, vzdelanie a pracovitosť. Bolo to však už dávno. Dnes by bol s týmito rečami obyčajným outsiderom, ktorý by nestál za povšimnutie.

Odkazy:

https://dennikn.sk/blog/3799121/hlada-sa-strateny-chrup-andreja-danka/

https://dennikn.sk/blog/2216369/o-uzitocnych-radach-jedneho-odbornika/

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Vysokoškolský učiteľ