Denník N

Obhajoba pápeža Františka, nie rigidnosti, nie pokrytectvu

„Cirkev nie je pevnosťou, nie je mocenskou štruktúrou, či hradom, ktorý je postavený na návrší, hľadiaci zhora na svet s odstupom a vystačí si sám… Cirkev je spoločenstvo, ktoré tuží pritiahnuť ku Kristovi cez radosť Evanjelia– nie je hrad; je kvasom, z ktorého sa vytvára Kráľovstvo lásky a pokoja v ceste sveta. Prosím vás, nepodľahnime pokušeniu okázalej nádhery a svetskej veľkoleposti!… Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri.“ (pápež František počas návštevy Slovenska v roku 2021).

Zo strany viacerých, ba až mnohých členov v mojej Rímskokatolíckej cirkvi zaznieva kritika pápeža Františka pre jeho, slovami niektorých oponentov, „progresívne“ postoje, či už k požehnávaniu párov, resp. osôb žijúcich v pároch rovnakého pohlavia a v pároch mimo manželstva (Fiducia Supplicans), ale tiež k potrebe, aby zosilnel hlas žien v Cirkvi, aby Cirkev vykročila k perifériám a ponúkala prijatie a blízkosť všetkým a pod.

Niektoré kritické hlasy sa snažia dať postoje pápeža mimo biblický kontext, iné sa snažia dať do popredia rôznych náboženských intelektuálov, alebo aj predstaviteľov cirkevnej hierarchie, ktorí s pápežom polemizujú, ďalšie vyzdvihujú predchádzajúce obdobia Cirkvi a najradšej by sa vrátili niekde do času pred Druhý Vatikánsky koncil, alebo ešte viac do minulosti, a ďalšie za vzor v týchto témach dávajú Africkú cirkev, ktorá si napríklad „vydobyla“ výnimku z dokumentu o požehnávaní párov.

Potom tu máme tiež, či laikov, či zasvätené osoby „verných“ katolíkov, ktorí úmyselne vynechávajú z modlitieb pápeža Františka, resp. modlitbu na jeho úmysly, resp. modlia sa za neho s rôznymi dodatkami napr. len za jeho „katolícke“ úmysly a pod. V extrémnych prípadoch sa objavujú slova antikrist, antipápež a pod.

Členom mojej Cirkvi, ktorí sú kritikmi pápeža Františka, resp. sú kritikmi smerovania Cirkvi pod jeho vedením, neberiem ich názor a ani argumenty, ale otvorene im hovorím, že sa mýlia. Pápež František je jedným z najlepších pápežov akého Cirkev mala a dáva jej smerovanie na cestu, aby stála v slobode, pravde a otvorenosti blízko ľudí, aj tých na okraji, a ich životných problémov súčasnej doby.  

„Stredom Cirkvi nie je ona sama! Zanechajme prílišné starosti o samých seba, o naše štruktúry či o to ako sa spoločnosť na nás pozerá… Ponorme sa radšej do skutočného života ľudí, reálneho života ľudí a položme si túto otázku: aké sú potreby a duchovné očakávania nášho ľudu? Čo očakávame od Cirkvi?“ (pápež František počas návštevy Slovenska v roku 2021).

Františkovi záleží na spáse (záchrane) všetkých ľudí. Nielen nás, slovami Ježišovho podobenstva, deväťdesiatdeväť oviec v bezpečí pasienok, ale aj tej jednej stratenej, zatúlanej niekde v lese. Preto napríklad sníva o prázdnom pekle: „Nie je to dogma viery, je to moja osobná vec, ktorá sa mi páči: rád si predstavujem peklo prázdne. Je to potešenie: dúfam, že je to skutočnosť. Ale je to potešenie.“
Podľa mňa Boh sníva o nás ľuďoch veľmi podobný sen, slovami Písma: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ (Jn 3,16-17 SSV).

V čom si myslíte, že je spása? V rôznych formách, prostriedkoch a obradoch Cirkvi, alebo v osobe Ježiša Krista a vo vzťahu s ním? Formy, prostriedky a obrady nie sú zlé, ale nesmú stratiť svoj hlavný cieľ, a to sprostredkovať ľuďom Ježiša ako Pána a Spasiteľa, aby k nim mohla prúdiť Božia milosť. Ak formy a obrady toho už nie sú schopné, svet sa mení závratným tempom, je potrebné ich vhodne upraviť tak, aby opäť nadobudli túto schopnosť. Pápež František sa počas svojho pontifikátu práve o to snaží, resp. snaží sa v Cirkvi povedať, že nie všetko potrebuje svoju formu, teda hovorí nie rigidite, a ďalej, že dialóg je nevyhnutný (Synoda o synodalite Cirkvi).

„Avšak Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote – hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektorí sú na to možno zvyknutí; ale mnohých iných – najmä v mladších generáciách – neláka ponuka viery ktorá im nenechá vnútornú slobodu, nepriťahuje ich Cirkev, kde musia všetci rovnako myslieť a slepo poslúchať…Kristova cirkev nechce ovládať svedomie a obsadiť miesta; chce byť ‚fontánou‘ nádeje v živote ľudí.“ (pápež František počas návštevy Slovenska v roku 2021).

Garantujem Vám, že ak si s otvoreným srdcom a s pozvaním Ducha Svätého prečítate evanjelia, prípadne aj ďalšie knihy Nového zákona, a v popredí budete mať spásu (záchranu) všetkých ľudí, porozumiete  jednotlivým krokom a vyjadreniam pápeža Františka.

Myslím si, že odkaz pápeža Františka je ten, že kresťanský život členov Cirkvi, aby mohol byť nazvaný kresťanským, musí byť svetu otvorený a nie uzatvorený. Kresťan je nasledovník a učeník Ježiša. Nemôže sa „hrať“ len na svojom „ihrisku“. Práve naopak, má pred svetom vydať „počet z nádeje, ktorú má.“ (1Pt 3,15 SEB). Ježiš všetkým svojim nasledovníkom povedal: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu.(Mk 16,15 SEB). Každý najmä tam, kde žije, študuje a pracuje. Ako? Svojim životom a svojim slovom, lebo viera je z počutia (Rim 10,17 SEB). Slovo ohlasovania evanjelia bez života podľa evanjelia však stráca na sile. Podľa mňa tu platí priama úmera, čím pravdivejší život, tam mocnejšie slovo.

„Cirkev, ktorá formuje ľudí v zmysle vnútornej a zodpovednej slobody a ktorá vie byť tvorivá ponoriac sa do dejín a kultúry, je tiež Cirkvou, ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú ‚naši ľudia‘; s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania; a tiež s tými, ktorí neveria. Nie je selektívny, nie je to dialóg s malou skupinou, ale so všetkými: s veriacimi, s tými, ktorí sa usilujú o svätosť, s vlažnými a s neveriacimi…“ (pápež František počas návštevy Slovenska v roku 2021).

Pápež František tiež upozorňuje, aby sme v Cirkvi vyšli z pokrytectva, jeho slovami: Najvážnejšie hriechy sú tie, ktoré sú maskované ‚anjelským‘ vzhľadom. Nikoho nepohorší, ak dám požehnanie podnikateľovi, ktorý možno vykorisťuje ľudí: a to je veľmi vážny hriech. Zatiaľ čo sa pohoršujú, ak ho dám homosexuálovi…. To je pokrytectvo! Všetci sa musíme navzájom rešpektovať. Všetci!“.

Pokrytectvo neznášal aj sám Ježiš. Na nijaké iné zlo nepoužil tak tvrdé slová ako na tých, ktorí žili v pokrytectve: Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Obchádzate more i súš, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dvojnásobne horšieho ako ste samiBeda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Podobáte sa obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásne, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty.  Tak aj vy sa zvonka zdáte ľuďom spravodlivými, zatiaľ čo vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Staviate hrobky prorokom a ozdobujete pomníky spravodlivých. Hovoríte: ‚Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme spolu s nimi prelievali krv prorokov.‘  Takto sami proti sebe svedčíte, že ste synmi tých, čo povraždili prorokov.  Dovŕšte teda mieru svojich otcov!  Hadi, vreteničie plemeno! Ako uniknete odsúdeniu do pekla?“ (Mt 23,15 a 27-33 SEB). Skutočne silné slová ako varovanie pred pokrytectvom.

Ten anjelský vzhľad zo slov pápeža Františka by som dal ešte do súvisu s inou bolesťou v Cirkvi, čo je jej najväčším šrámom v poslednom období – preukázané prípady zneužívania detí a preukázané prípady utajovania tohto zneužívania. Či sa pápež František v tejto veci nevyjadruje jednoznačne a za jeho pontifikátu sa neodhalilo týchto vecí najviac, ako i to, že sa zároveň prijali vhodné opatrenia?

Obdobne ak pápež František hovorí o potrebe zosilniť hlas žien v Cirkvi, či to nie je skutočne dobré? Sám som muž, manžel a otec a viem, že v mnohých prípadoch moja manželka ako žena vie robiť mnohé veci oveľa lepšie ako ja. Toto zvlášť platí vo vzťahovej a výchovnej oblasti, ale aj pri sebareflexii, rozlišovaní a schopnosti radiť. V niektorých veciach je jednoducho lepšie, aby napríklad deti zvlášť dievčatá pastoračne sprevádzali ženy, aj keď samozrejme nič nechcem generalizovať. Čo k tomu dodať? Nič, lebo je to dobré, správne a bude to nadmieru pre Cirkev prospešné.

Na tému požehnávania homosexuálnych párov sa pápež František dlhodobo a konzistentne vyjadruje, že požehnanie sa nesmie nikomu z ľudí odoprieť. Prijatie, slovami pápeža Františka: „Všetci, všetci, všetci“, je základom pastoračného poslania Cirkvi. Nie som homosexuál, neviem sa vžiť do situácie homosexuála. Som heterosexuál, ktorý kráča životom spolu s peknou, dobrou a múdrou manželkou, ale ani mne sa úžasný dar sexuality vždy nenesie ľahko. Verím preto, že homosexuálni ľudia to majú v tejto oblasti veľmi ťažké. Dar sexuality je ako taký oheň, môže nás príjemne hriať, dávať nám svetlo, fascinovať nás, či upokojovať, ale aj nepríjemne spáliť, či dokonca usmrtiť.

A tu sa môžeme pozastaviť aj nad tým, že na Západe sú už homosexuálne rodiny, ktoré odchovali deti, ktoré sú už dospelé. Africká cirkev o pastorácii takýchto rodín ani nesníva, nemá k tomu dôvod. Predstavte si, že by takáto rodina vyhľadala služobníka Cirkvi a ten by začal hneď hovoriť o živote v hriechu. Ako by to dopadlo? Obrátením?

Úmysel, komu sa chcel pápež František dokumentom Fiducia Supplicans priblížiť je jasný a je to dobrý krok, aby Božia láska, pravda a ďalšie milosti mohli viac prúdiť k všetkým ľuďom. Môžeme čítať rôzne náboženské dokumenty formalisticky, alebo aj hľadať za nimi „ducha“ (zmysel, cieľ) daného dokumentu. Keby to bol návod, bolo by možné o ňom polemizovať, a možno nie je dokonalý. Ale týmto dokumentom sa hľadala cesta priblíženia ľuďom žijúcich v pároch mimo sviatostného manželstva a našla sa cez požehnávanie. Fiducia supplicans je vlastne vyhlásením o nájdení a schodnosti tejto cesty, ako prostriedku Božej milosti.

„Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a v službe žiarivých osobností sv. Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti. Radosťou Evanjelia je vždy Kristus, ale cesty, ktorými sa táto radostná zvesť má šíriť časom a dejinami sú rozdielne… Vymysleli nové jazyky na šírenie Evanjelia; boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva; boli tak blízko ľudu s ktorým sa stretali, že sa naučili rozprávať ich jazykom a prijali ich kultúru. Nepotrebuje toto isté aj dnešné Slovensko?“ (pápež František počas návštevy Slovenska v roku 2021).

Na strane jednotlivca (každého jedného z nás) je cestou do Božieho kráľovstva pokánie. Na strane Cirkvi, pre uľahčenie tejto cesty jednotlivca, ako i vôbec pre samotné začatie tejto cesty, je prijatie daného človeka takého, akým je. Nie súdenie, ale prijatie ako to hovorí aj pápež František. O súdení sa veľmi jasne vyjadril aj Ježiš, že on sám neprišiel svet súdiť, ale spasiť: „Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.“ (Jn 12,47 SSV). Tiež sa Ježiš veľmi jasne vyjadril o prijatí: „A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“ (Jn 6,37 SSV).

Keď niekto príde k nám, lebo vidí, že mu môžeme nejako pomôcť, alebo chce mať len s nami nejaký priateľský či obdobný vzťah a my ho začneme posudzovať a súdiť, čo to spraví s týmto človekom? No keby išlo o mňa, tak by som sa môjmu „nevyžiadanému hodnotiteľovi“ najskôr porúčal a viac ho najradšej nestretol. Úplne iná by však bola moja reakcia, keby ma daný človek prijal (prijatie je možné pocítiť), vypočul, bol mi prítomný a rady do života mi dával vtedy, keď ho o rady požiadam, resp. vidí, že potrebujem pomôcť. My to však v Cirkvi neraz ešte stále robíme práve naopak, súdime, povýšene dávame nevyžiadané rady a pod., a je to jednoducho celé zle. Práve toto sa pápež František snaží zmeniť.

Keď Cirkev príjme človeka, ktorý je hriešnikom, a hriešnikmi sme všetci, otvára mu dvere k Bohu. Ak ho hneď súdi, o prijatí nemôžeme hovoriť a dvere k Bohu mu ešte viac zatvára, čím tento človek môže zatrpknúť nie len na Cirkev, ale aj Boha samotného. A raz, až daný človek predstúpi pred Pána, môže ho natoľko odmietať, lebo ho nebude poznať ako dobrého a milujúceho Otca, že mu to záhati cestu do večného života v nebi.

„V mysli mnohých ľudí je žiaľ táto tradícia dnes len v spomienkach na minulosť, ktorá už nehovorí a neposkytuje orientáciu pri životných rozhodnutiach. Zoči voči strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomôžu náreky; neosoží nám zabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu, súdiť a obviňovať zlý svet. Potrebujeme tvorivosť Evanjelia. …veľkým kreatívcom je Duch Svätý!… Za snahou chcieť byť uniformný sa skrýva ideológia.“ (pápež František počas návštevy Slovenska v roku 2021).

A sú mnohé ďalšie náročné veci, pred ktorými pápež František nestrčil hlavu do piesku, ale ich vytiahol na svetlo sveta, aby mohli byť uzdravené, aby Cirkev mohla byť obnovená, aby Cirkev nebola elitárska, rigidna, či formalistická, ale slúžiaca, otvorená, pravdivá, schopná viesť dialóg, bratská (ekumenzimus) a tvorivá.

Mám v úcte odvahu pápeža Františka, jeho bázeň pred Bohom, nie pred „cirkevnými a teologickými elitami“ a najmä jeho lásku k ľuďom, zvlášť tým, ktorí to majú v živote oveľa ťažšie ako my ostatní, či už ide o utečencov, väzňov, chudobných, chorých, ale aj homosexuálov a pod. Za to, že si Boh vybral za pápeža práve jeho a obklopil ho múdrymi spolupracovníkmi, mu ďakujem.

 

Úvodná fotka Obrad umývania nôh vo väznici pre mladistvých v Casal del Marmo 28. marca 2013  prevzatá z https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-04/papez-bude-opat-umyvat-nohy-mladistvym-vaznom-v-casal-del-marmo.html

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".