Denník N

Tovarišč Žuravlov, ktorého prezidentom je Vladimír Putin skúša šťastie v politike

Na sociálnej sieti mal postupne profil s názvom „Жура Влоф.“ Neskôr profil „Товаришч Жура,“ ktorý premenoval na „Demokratický socializmus“ a po uverejnení môjho blogu o Michalovi Albertovi, kde bola zmienka aj o ňom, na „Жура Влов“. Hoci profily a ich názvy sa menili, niečo zostávalo nezmenené. Nápadne horlivé a masívne šírenie prokremeľskej propagandy.

Všimol som si ho náhodne počas pandémie Covidu v súvislosti s jeho akciou na podporu Ruska, na ktorej sa zúčastnila aj jedna z dlhoročných členiek Kotlebovej ĽSNS, Klaudia H. Žuravlov sa totiž pochválil posedením v podniku v dobe, keď to bolo kvôli pandemickým opatreniam zakázané: „To je z dneška, len aby ste vedeli že niekde ešte majú rozum. Jo a všetci liberáli nám môžu fúkať práškový cukor do ri.. – análu.“ CapsLock ako bonus.

Na fotografii v reštaurácii je členka ĽSNS a obdivovateľka Jozefa Tisa, Klaudia H., v strede a pri bilborde, druhá zľava. Na ďalšej je v tričku Kotlebovej ĽSNS na turistike.

Z  aktivít Mareka Žuravlova treba spomenúť jeho styky s Nočnými vlkmi. Napríklad s prezidentom Nočných vlkov Európa, Jozefom Hambálkom z európskeho sankčného zoznamu a jeho pobočníkom, Vladimírom Szerencsésom.

Alebo s bývalým kariérnym eštebákom, naposledy náčelníkom Organizačného a analytického odboru Krajskej správy ŠtB v Košiciach, Petrom Nišponským.

Spolu s bývalým eštebákom Nišponským sa 7. februára 2023 zúčastní pochodu za mier, presnejšie, pochodu našej piatej kolóny „за pусский мир.“ Rozumej, za taký druh mieru, ktorý predpokladá, že každý, na koho územie si robí zálusk Putinove Rusko, barbarsky ho napadne, zabíja v boji jeho obrancov, ale aj ženy, deti a starcov v zázemí, ničí školy, nemocnice, kostoly, historické pamiatky, obchodné centrá, infraštruktúru a ľudské príbytky, unáša deti, kradne, lúpi a znásilňuje, ochotne zloží zbrane, zohne šiju a pokorne sa pokloní báťuškovi Voloďovi. Čiže za ruskú predstavu o mieri, ktorá sa v 21. storočí bridí každému slušnému, morálnemu a kultúrnemu človeku.

Ale 20. marca súdruhov a súdružky pozýva na pochod za Putinov mier už aj on sám. Ako súdruh Žura KSS.

Súdruh Žura sa nezabudol pochváliť, že o aktivitách miestnych quislingovcov informovala aj ruská propaganda: „Televízia Ruskej federácie informovala o našich protestoch mieru. Podobné demonštrácie sú aj v ďalších krajinách. Nech žije Rusko!

Marek Žuravlov, občan Slovenskej republiky prevoláva na slávu Putinovmu Rusku, ktoré barbarsky napadlo nášho suseda, Ukrajinu, a ktorého vedenie o nás hovorí ako o nepriateľskej krajine. A podľa takýchto Quislingov, sme vlastizradcami my, ktorým záleží na tom, aby Slovensko bolo a zostalo slobodnou a demokratickou krajinou. A ešte má tú drzosť častovať nás nadávkami ako: „ukrofašistickí trolovia, užitoční idioti Kyjeva, zmanipulované ovce, liberálne opice a zradcovia slovenského národa.“

Masér, pardon, terapeut manuálnej medicíny, Žuravlov, má zaujímavo vyzdobenú pracovňu kde nechýbajú obrazy zločincov zodpovedných za bezprecedentný teror, vraždy, gulagy, hladomor, týranie a smrť desiatok miliónov nevinných ľudí. A kto prípadne nedokáže oceniť výzdobu pracovne a služby nezištného liečiteľa: „nech žerie Ibalgin!“ Áno, aj takto sa vyjadruje údajný Eskulapov služobník.

Žuravlov má aj zaujímavé tetovania a tričká, ktoré nevdojak evokujú otázku, prečo sú niektoré symboly zločineckých režimov potláčajúcich ľudské práva u nás súdne postihované a iné tolerované?

Bez začervenania šíri odporné lži o barbarskej vojne Putinovho Ruska proti Ukrajine: „Rusko nevedie vojnu proti Ukrajine!!! Rusko chráni slovanské národy proti mocenským záujmom USA a EÚ!!! Rusko chráni nás všetkých pred genocídou a otroctvom zo strany Anglosasov a fašistov!!! Rusko chráni našu vieru v človeka a náš spôsob života, kde má ľudský život väčšiu hodnotu a je na prvom mieste než moc Bruselu či petrodolár!!!

Nuž, takto vyzerá na Ukrajine počas „špeciálnej vojenskej operácie“ ochrana slovanských národov Putinovým Ruskom.

A takáto je Žuravlovom ospevovaná hodnota života v Rusku. Za Lenina a Stalina. Gulagyhladomor.

Ochranu a opateru ruského „brata“ si užili aj tisícky našich občanov po prechode frontu.

A v mnohom podobné ako za Stalina, je to aj za Putina.

To však nijako nebráni Žuravlovovi odporne velebiť zločinca Putina ako génia a urážať prezidenta, zo všetkých síl sa brániacej Ukrajiny, Volodymira Zelenského.

Zverejňovať dobové propagandistické plagáty, ktoré sú vraj aktuálne aj dnes. Akoby nestačila 23 rokov trvajúca okupácia našej vlasti po vpáde cudzích vojsk riadených z moskovského Kremľa, v roku 1968.

Lživo tvrdiť, že: „je skvelé mať za sebou silného brata“ a dokonca, že s Rusmi sme „jeden národ a jedna krv.“ A: „žiaden Aglo-Sas, žabožrút, židojašter či NATO-sráč, nemá do toho čo zasahovať.

Ako je to v skutočnosti s ruským bratstvom a slovanskou krvou, vedel už Karel Havlíček Borovský v roku 1844.

A my sme sa o tom na vlastnej koži presvedčili počas okupácie našej vlasti v roku 1968.

V januári minulého roku vyroní Žuravlov slzu za preukazom, ktorý vraj nestihol získať.

V rámci prihrievania si polievočky u komunistov, v absolútnom rozpore s realitou tvrdí, že: „Nikdy nebolo na Slovensku lepšie ako v 70-tych a 80-tych rokoch.“

Začiatkom marca sa už pochváli členským preukazom KSS.

Súdruhom ponúka zrenovované logo so starými známymi totalitnými symbolmi.

Vzápätí sa predstaví ako nádejný politik, pretože by nám rád: „doprial radosť zo života a sociálne istoty.“ My, ktorí si pamätáme čo pre našu vlasť znamenalo 41 rojov trvajúce bačovanie komunistov pod diktátom Kremľa, nemáme záujem.

V lete sa predstavuje ako kandidát na poslanca v drese KSS.

Chodí kortešovať po Slovensku.

Ešte pred voľbami, v ktorých slovenskí dogmatickí komunisti zaslúžene skončia na chvoste a do parlamentu sa nedostanú, začína Žuravlov verejne uvažovať o kandidatúre na prezidenta a vzápätí po voľbách s tým vyrukuje aj na novo vytvorenej stránke „Marek Žuravlov – politik“ a webe „Marek Žuravlov – občiansky kandidát na prezidenta Slovenskej republiky.

Zverejní aj fotografiu v apartnom obleku kde po kladivách a kosákoch, či znakoch typu Sajuz nerušimyj, nie je ani stopy. Aj frivolnejšieho motýlika nahradí dôstojnejšou kravatou.

V decembri ešte pobáda podporovateľov na väčšiu aktivitu pri zbere podpisov.

Na konci januára to však odtrúbi a furiantsky oznámi, že začína kampaň v boji o prezidentský prestol v roku 2029.

A 19. februára podporí Štefana Harabina, zaručeného ví-ťa-za prezidentských volieb a vo videu mu ponúkne svoje hlasy.

Vzápätí sa vrhne na inú aktivitu, organizovanie ďalšieho Stretnutia priateľov Ruska, ktoré sa má konať v dňoch 13. – 15. septembra 2024 v zatiaľ nemenovanom hoteli. Má k tomu na sociálnej sieti aj súkromnú skupinu STRETNUTIA PRIATEĽOV RUSKA – SPR – ВСТРЕЧИ ДРУЗЕЙ РОССИИ – ВДР. Má to byť „PRORUSKÁ A PROSLOVANSKÁ SKUPINA OBČANOV SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKY, AKO AJ NÁRODOV BÝVALÉHO SOVIETSKEHO ZVÄZU KTORÍ MAJÚ RADI A UZNÁVAJÚ DNEŠNÉ RUSKO.“ Aj s odporúčaním: Komu sa nepáči, nech sem nelezie!!

Miesto a názov hotela sa zaregistrovaní účastníci dozvedia od Mareka Žuravlova po registrácii, pretože „Nechceme tam mať nezvaných hostí. Napr. ukrofašistov alebo liberálnoeurofašistickú kliku.“

Postupne predstavuje hostí, ktorí prisľúbili na stretnutí svoju účasť. Ako prvého predstaví podpredsedu parlamentu a Smeru, salónneho komunistu a obdivovateľa Che Guevaru, Ľuboša Blahu, „ktorý v rádiu Slobodný vysielač prisľúbil osobnú účasť.“

Po ňom bývalého katolíckeho disidenta, ktorého z cely v Justičnom paláci vyslobodil November 1989, Jána Čarnogurského, ako: „osobného priateľa a priateľa Ruska.“

A najnovšie. „budúceho pána prezidenta, JUDr. Štefana Harabina.“


Po ostatnom blogu, kde sa objavilo aj jeho meno a pár jeho fotografií, Žuravlov zmenil názov svojho profilu z nicku „Demokratický socializmus“ na Жура Влов. Vraj: „Benčíkovi pre radosť, aby mal aj nabudúce o čom písať v Denníku N.“

Nuž, ďakujem, a hoci to možno nebudú také perly ako na ďalšej stránke Mareka Žuravlova: „Zamlčované fakty o minulosti a súčasnosti,“ snáď ho uspokojí tento blog, ktorý zakončíme jeho neobyčajne úprimným priznaním a možno aj skrytou vyhrážkou.

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.