Denník N

Poznámky k jednému statusu o medveďoch

Vo februári tohto roka (8. februára) uverejnil Stanislav Bystriansky vo facebookovej skupine Medvede na Slovensku status s titulom Je potrebné 3. DNA sčítanie medveďov už v tomto roku?. Status má aspoň sčasti pôsobiť ako odborná analýza, podľa môjho názoru však predstavuje ukážkový príklad textu s mnohými chybami a nedostatkami, na ktoré chcem poukázať týmito poznámkami.

Rizikový model

Text statusu sa opiera o takzvaný Rizikový model pre … populáciu medveďov Slovenska, ktorý mali v roku 2020 vypracovať Ing. Lukášik (Honors)skupina aktívnych občanov Slivinský, Koreň, Bystriansky.

Ing. Dušan Lukášik je elektrotechnik, stojí za akciovou spoločnosťou Honors ako aj ďalšími organizáciami a aktivitami, na ktoré sa dá preklikať z webovej adresy jeho spoločnosti, European Innnovation Summit, Zelená budova / Green buildingBiblia v modernej spoločnosti s podstránkami Biblický hrdinaJánošík. Ing. Ján Slivinský je lesník, pôvodne pracoval v organizácii Štátne lesy TANAPu, po reforme národných parkov pôsobí na Správe Tatranského národného parku, je spoluautor niekoľkých vedeckých prác o rôznych aspektoch ochrany lesa. Ing. Milan Koreň, CSc. bol dlhoročným pracovníkom SAV a Výskumnej stanice TANAPu. Ing. Stanislav Bystriansky je lesník a poľovník, známy predovšetkým snahami o reštitúciu losov na Slovensko.

Spomínaný rizikový model bol ako poster bez účasti jeho autora predstavený aj na konferencii Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku, ktorá sa konala v roku 2022 v Banskej Bystrici (Lukášik 2022). Neodbornosť konceptu celkom dobre dokumentuje aj jeho argumentačná dikcia, ktorá celkom určite nenaznačuje biologickú či ekologickú erudíciu. Príkladom nech sú dve vety z abstraktu príspevku: Inštinkt slasti samca medveďa spôsobil, že v situácii kedy u medvedice došlo k prekonaniu inštinktu starostlivosti inštinktom strachu z človeka, obetovala malé medvieďatá kvôli páreniu medveďovi.Analýza publikovaných údajov indikuje, že v SR je rozhodujúcim rizikom korupcia a anarchia, ktorá transformovala medveďa hnedého na politický nástroj a biologickú zbraň.

Vráťme sa ale k statusu, rizikový model má podľa jeho autorov 5 stupňov, ktoré charakterizujú nasledovne.

  1. rizikový stupeň – kritická početnosť pre medveďa. Podľa autorov ide o lovom udržiavanú plachú populáciu žijúcu skrytým nočným spôsobom života, ktorej postačujú prirodzené obnovujúce sa zdroje potravy a s populáciou 260 medveďov. Autori síce priznávajú, že nulové riziko znamená biotop bez medveďov, napriek tomu tento stupeň definujú ako stav bez rizika stretu človeka s medveďom, t.j. bez kontaktu, bez agresívneho stretu s medveďom a bez výskytu medveďa v intraviláne obce, s minimálnymi dopadmi na biodiverzitu.
  2. rizikový stupeň – optimálne minimum. Autori stupeň charakterizujú nízkou úrovňou rizika stretu človeka s medveďom, bez rizika agresívneho útoku medveďa na človeka v prírode a bez výskytu medveďa v intraviláne obce, s málo pozorovateľnými dopadmi na biodiverzitu s veľkosťou populácie 400 medveďov. Uvádzajú, že počet bol stanovený na základe stavu zo 70. rokov minulého storočia, kedy sa vo zvýšenej miere začali objavovať útoky medveďov na včelstvá a zvieratá a kedy si poľovníci začali vo vyššej miere všímať dopady na biodiverzitu (napr. rozhrabané mraveniská). Autori uvádzajú, že tento stav viedol k zavedeniu regulačného odstrelu, ktorý napriek lovu 10–35 ks ročne (2,5–8,8 % vtedajšej populácie) bol nedostatočný a populácia naďalej rástla.
  3. rizikový stupeň – optimálne maximum. Autori tento stav charakterizujú populáciou s 600 medveďmi s miernym rizikom stretu medveďa s človekom v prírode, s nízkym rizikom agresívneho útoku medveďa na človeka a bez návštev medveďa v intraviláne obce a so stredne pozorovateľnými dopadmi na biodiverzitu. Píšu, že tento stupeň bol stanovený na základe dlhoročného výskumu Hell a spol., t. j. odborníkmi z výskumu a praxe, ktorí vychádzali z poznania možností kapacity prirodzeného lesného areálu a jeho prirodzených každoročne sa obnovujúcich potravných zdrojov.
  4. rizikový stupeňoptimálna početnosť pre medveďa. Stupeň s populáciou 800 kusov s vyššou úrovňou kontaktu medveďa s človekom, s miernym rizikom útoku medveďa na človeka v prírode, s častým výskytom medveďa v intraviláne obce, so silne pozorovateľnými dopadmi na biodiverzitu. Stupeň bol odvodený z definície priaznivého stavu prof. Kropila uvedeného v Programe starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku a vierohodným zdokumentovaním evidovaným PZ SR v meste Vysoké Tatry a v oblasti Poľany.
  5. rizikový stupeň – kritická početnosť pre biodiverzitu a človeka. Stupeň charakterizujú populáciou 1000 jedincov s vysokým rizikom agresívneho útoku medveďa na človeka, s ťažkým poškodením zdravia alebo so stratou života človeka a s katastrofálnymi narušeniami biodiverzity. Stupeň bol odvodený na základe DNA sčítania Paule 2014 a rapídne stúpajúcimi prípadmi stretnutí a útokmi v celom areáli výskytu, ale podrobne a vierohodne zdokumentovanom v meste Vysoké Tatry a na Poľane. Autori v statuse k tomuto stupňu pridávajú poznámku, že rok po vypracovaní rizikového modulu bolo oficiálne uznané 1. zabitie človeka v Liptovskej Lúžnej, hoci v Strážovských vrchoch zrejme došlo k zabitiu cyklistu už v roku 2018.

Autori svoj rizikový model ilustrujú grafom, v ktorom je na časovej osi znázornená úroveň rizikových stupňov, pričom konštatujú, že zelená krivka vývoja početnosti medveďa končí všeobecne akceptovaným DNA sčítaním (prof. Paule 2014) a jej sínusoida znázorňuje kolísanie populácie v optimálnom rozmedzí.

Poznámky

Všimnime si najprv obrázok. Nezdajú sa vám odstupy rokov na osi x neproporčné, napríklad ako je možné, že desaťročný interval má rôzne vzdialenosti? Tiež by sme sa mohli pýtať akú informačnú hodnotu poskytuje udávanie akejsi hustoty populácie v podobe jedného medveďa na rozdielne veľkosti plochy? Už študenti na bakalárskom stupni sa dozvedia, že denzita sa udáva v počtoch jedincov na zjednotenú / rovnakú veľkosť plochy. Napríklad v počtoch jedincov na km2. A je vôbec v grafe možné vidieť autormi spomínanú zelenú krivku či akúsi sínusoidu kolísania populácie v optimálnom rozmedzí? Ja osobne v grafe vidím len chaoticky umiestnené zelené čiary rôznej hrúbky. Pri dôkladnejšom skúmaní grafu sa dá ľahko zistiť, prečo to tak je. Graf je totiž skladačka rôznych grafických prvkov v podobe čiar, úsečiek a liniek pričom sa vôbec neopiera o nejaké zdrojové dáta v pozadí. A preto sa obrázok autorom nejako rozsypal. Milí autori, grafy sa tvoria v príslušných programoch, ak už neovládate napríklad GraphPad či studio R tak napríklad Excel má celkom dobrú zásobu rôznych typov grafov. Graf sa totiž netvorí ručným rozkladaním úsečiek na bielu plochu dokumentu vo Worde. V tomto bode by sme mohli aj skončiť, lebo takto prezentovaný graf je totálny nezmysel.

Nie je ani potrebná dôsledná analýza jednotlivých rizikových stupňov aby si čitateľ všimol, že sú definované na základe odlišných kritérií. Definičným kritériom dvoch stupňov (prvý a štvrtý) je medveď samotný (kritická respektíve optimálna početnosť pre medveďa), dva stupne nemajú definičné kritérium uvedené a posledný, piaty stupeň, je definovaný pre zmenu z ohľadu diverzity a človeka. V tomto kontexte neprekvapí, že autori optimálnu početnosť medveďa (z pohľadu medveďa) definujú konkrétnym číslom. Usvedčuje ich to ale z neznalosti ekologických zákonitostí, optimálna veľkosť akejkoľvek populácie totiž nie je určená absolútnym číslom ale rovnovážnym stavom medzi abundanciou populácie a dostupnými zdrojmi, t.j. potravou, úkrytmi a reprodukčnými partnermi. Početnosť a hustota sa tak môže líšiť v závislosti od lokálnych podmienok. Autori teda pri tvorbe rizikového modelu zmiešali hrušky s jablkami a takto rozdielne definované stupne dokonca zoradili za sebou v akejsi hierarchii, čiže úplne nelogicky. No a označenie stupňov optimálne minimum či optimálne maximum tak trochu pripomína známe vtipkovanie o tak trochu tehotnej žene, alebo inak povedané, môže byť minimum aj neoptimálne? Prípadnú výhradu, že sa analýze rizík nerozumiem chcem vyvrátiť vlastnými analýzami rizík stretov lietadiel s živočíchmi, ktoré pravidelne vypracúvam pre Letisko Košice (Uhrin 2012, 2019).

Vynechajme teraz tak trochu rozprávkovo znejúcu definíciu populácie v 1. rizikovom stupni (podľa autorov žijúcu skrytým nočným spôsobom životadá sa to chápať tak, že inak bežná denná aktivita medveďa by spôsobila prechod do iného rizikového stupňa?), všimnime si iné jeho časti. Autori populáciu v tomto stupni definujú veľkosťou 260 jedincov a označujú ju termínom kritická početnosť pre medveďa. Kritickosť tohto počtu ale nijako neobjasňujú, preto sa môžeme len dohadovať, že myslia minimálnu veľkosť životaschopnej populácie pričom ale v ďalšej časti textu hovoria, že jej hodnota pre podmienky Slovenska je 30 komunikujúcich jedincov. Tak ako vlastne, zdá sa to nejasné? Mne určite, pričom odkiaľ autori čerpajú požiadavku na teoretickú početnosť pre zachovanie genetickej výbavy druhu, čiže 30 komunikujúcich jedincov zatajujú. Celkový obraz sa ešte znejasňuje tým, že k číslu 260 jedincov sa dospelo na základe informácií z práce Bombieri et al. (2019), čo je globálne review o útokoch medveďa na človeka. Táto práca obsahuje odhady početností medveďov v rôznych regiónoch, z ktorých autori spomínané číslo vypočítali mechanickým prepočítaním hustoty populácií na jednotku plochy. Takýto prístup ale neguje empirické a ekologické znalosti najmä v tom, že denzity medveďa v jeho celom areáli prirodzene nie sú rovnaké a závisia primárne od úživnosti prostredia. Vyššie hodnoty sú v listnatých lesoch s dostatkom potravy v podobe tvrdých plodov (napr. bukvice), teda aj na Slovensku, na rozdiel od súvislých ihličnatých lesov napríklad v podmienkach Sibíri či Severnej Ameriky (Garshelis 2009).

2. rizikovom stupni autori konštatujú, že ide o stav s veľkosťou populácie 400 jedincov a je odvodený na základe početnosti zo 70. rokov minulého storočia. Podľa autorov bolo práve toto obdobie vybraté preto, lebo vtedy sa vo zvýšenej miere začali objavovať útoky medveďov na včelstvá a zároveň si poľovníci začali vo vyššej miere všímať dopady na biodiverzitu (napr. rozhrabané mraveniská). Tento počet a naratív ohrozenia biodiverzity sa neustále opakuje, publikuje a preberá najmä v poľovníckej komunite (napríklad Rakyta 2010). Je ale nutné poznamenať, že odhadované počty medveďov (tradične na základe pozorovaní, hlásení podľa lesných správ a poľovných revírov a pod.) sú extrémne nepresné, založené na málo exaktných metodických prístupoch s vysokou duplicitou sčítaných jedincov nezohľadňujúcich ich mobilitu. Rovnako nie sú známe žiadne hodnoverné kvantitatívne údaje, ktoré by oprávňovali k tvrdeniu, že „mraveniská, ktoré poskytovali v minulosti tiež medveďom potravu bohatú na proteíny už taktiež v medvedích biotopoch nieto, pretože v dôsledku ich vysokej denzity boli zlikvidované samotnými medveďmi“ (citované z Rakyta 2010). Uvádzať takéto kategorické tvrdenia bez dátovej opory sa možno hodí viac do žánru beletrie ako do odborného textu. Určenie populácie 600 jedincov v 3. rizikovom stupni na základe poznania možností kapacity prirodzeného lesného areálu a jeho prirodzených každoročne sa obnovujúcich potravných zdrojov, síce pôsobí na prvý pohľad vedecky ale bez uvedenia detailov je to len bezobsažná veta / vata.

Definičný obsah 4. rizikového stupňa je podľa autorov 800 jedincov a ide podľa nich o optimálnu početnosť pre medveďa na Slovensku. Odvolávajú sa pritom na definíciu priaznivého stavu podľa prof. Kropila uvedeného v Programe starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. No, autori by mohli svoje zdroje čítať pozornejšie. V predmetnom programe starostlivosti (Antal et al. 2016) sa naozaj nachádza tabuľka s definíciou priaznivého stavu medveďa hnedého na Slovensku podľa hodnotenia Kropil (2005). Za dobrý priaznivý stav populácie na Slovensku sa však podľa tohto hodnotenia považuje populácia s 800 a viac jedincami, pričom populácia je progresívnastúpa o viac ako 20 %, jej areál sa zväčšuje o viac ako 20 % a s ďalšími inými parametrami. Okrem týchto parametrov je súčasťou dobrého priaznivého stavu populácie podľa tohto hodnotenia aj žiadny lovžiadne narušenie, fragmentácia a likvidácia pôvodných zmiešaných a ihličnatých lesov v horských oblastiach s bralami, vývratmi a inými úkrytmi susediace s rúbaniskami, resp. zvýšenie podielu týchto biotopov. Nie je mojim úmyslom hodnotiť správnosť analýz v knihe Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu (viem ako vznikala), na druhej strane ale snahu autorov statusu, že Kropil (2005) za optimálnu početnosť považuje presne 800 jedincov považujem za demagogickú. Nič také totiž v tej publikácii nenapísal. K tomu, že práve a presne 1000 jedincov medveďa je kritická početnosť pre biodiverzitu a človeka (5. rizikový stupeň) neuvádzajú autori žiadne konkrétne podporné dáta a argumenty.

Stanislav Bystriansky ďalej v statuse, opierajúc sa o v princípe nezmyslene vystavaný rizikový model so všetkými svojimi nedokonalosťami, protirečeniami a neodbornými postulátmi konštatuje, že optimálna početnosť medveďov na Slovensku by mala oscilovať v optimálnom rozmedzí … 400 až 600 jedincov. Je to podľa neho početnosť, ktorá výrazne nenarušuje biodiverzitu, umožňuje rozvoj vidieka a turistické využitie krajiny bez zbytočného ohrozenia človeka poškodením zdravia až zabitím. Čo ale oprávňuje takýto postulát? Tie s nedostatkami definované rizikové stupne bez riadnej argumentačnej podpory? Rozvoj vidieka pri 700 jedincoch, napríklad, už nebude možný? Podobné otázky je možné klásť v princípe do nekonečna. V závere tejto časti statusu jeho autor okrem iného konštatuje, že vysoká hustota medveďov nie je zárukou výmeny genetickej výbavy (Linnell). Pán Bystriansky sa rád na túto autoritu odvoláva, žiaľ občas využíva nekvalitné sekundárne zdroje. Je to podobné aj v tomto statuse. John D. C. Linnell je autorom a spoluautorom stoviek prác a uznávanou kapacitou v oblasti ochrany a manažmentu nielen veľkých šeliem, uvedením priezviska bez konkrétneho zdroja takto laxne citovaná veta presvedčivosť ale nezíska. Neskôr v ďalšom texte sa na tohto autora odvoláva druhýkrát (Linnell et al. 2017) a argumentuje, že John Linnell je v princípe proti existencii zásahových tímov. To ale z citovaného článku nevyplýva takto limitne, pán Bystriansky vychádza jednak z nepresných prekladov anglického textu článku nezohľadňujúc jeho celkový kontext ako aj z nadinterpretácie Linnellom používaného pojmu state agents.

Autor statusu v jeho závere konštatuje, že navrhovaný rizikový model je v súlade s článkom 9 Bernského dohovoru, kde sú uvedené podmienky, za ktorých možno udeliť výnimky z ustanovení článkov 4, 5, 6, 7 a 8. Toto konštatovanie sa nedá ani pri najlepšej vôli logicky uchopiť. Stačí, ak sa čitateľ pozrie, o čom a ako príslušný článok hovorí a porovná s obsahom predloženého rizikového modelu. Autor argumentuje, že podmienky udelenia výnimky (v tomto prípade na odstrel medveďa), ktorými sú podmienky že neexistuje žiadne iné uspokojivé riešenie a že výnimka nebude škodiť prežitiu dotknutej populácie, boli na Slovensku bohato splnené v praxi a aj teoreticky vypracovaním programu starostlivosti. Dodáva, že na Slovensku je akútnym dôvodom napríklad najmä … ochrana včiel, mravcov (Formica), čmeliakov, jašteríc, lesných kúr, losa európskeho, ale aj iné dôvody, žiadne konkrétne dáta pre svoje tvrdenia ale neposkytuje. Napríklad, bolo by celkom zaujímavé sa dočítať, ako populácia medveďa hnedého na Slovensku ohrozuje populáciu losa.

Nie je účelom týchto poznámok zaujať stanovisko k tomu, ako autor statusu hodnotí tzv. 2. genetické sčítanie medveďa [napríklad to sčítanie Karlova univerzita nevykonala (tak to formuluje pán Bystriansky), ona len analyzovala nazbierané vzorky], detaily boli dostatočne medializovanédiskutované, tiež som k tomu formuloval stanovisko. Za závažné (a potenciálne nebezpečné) ale považujem predstavu autora statusu, že by mala Národná rada Slovenskej republiky schváliť uvedený rizikový model a súvisiaci populačný a regulačný model. Autor statusu navrhuje, podľa môjho názoru vyslovene subjektívne, aby sa začalo s redukciou medveďa na úroveň asi 600 jedincov, čo by pri prijatí odhadu početnosti z ostatného genetického skríningu (ten ale pán Bystriansky označuje slovami odborný paškvil, čo mu ale nebráni sa oň opierať) by znamenalo odstrel 400 jedincov v roku 2024. Autor si to predstavuje nasledovne (text citujem doslovne a prekladám mojimi otázkami a komentármi tučne):

Za účelom smerovania lovu na elimináciu konfliktných jedincov navrhujem lov povoliť vo vzdialenosti napríklad do 500 m (¼ dennej aktivity) …

odkiaľ pochádza predstava, že štvrtina dennej aktivity medveďa sa deje v tejto zóne?

od ľudských sídel a 200 m od chovaných zvierat. Po schválení modelu/modelov v NR SR ďalej navrhujem, aby SPK vyhlásila jesennú ponuku lovu pre zahraničných lovcov a v prípade záujmu aj s licitáciou

Prečo len jesennú ponuku? Bude sa licitovať každý medveď, čo sa zatúla do obce? Zamyslel sa autor nad realitou vykonania toho, čo navrhuje? Prečo nikto z poľovníckej komunity neakcentuje ani len jedno jediné preventívne opatrenie?

Očakávané teoretické tržby 400 × 5000 € = 2 mil. €, navrhujem použiť na odškodnenie škôd spáchaných medveďom a to aj v biodiverzite (napr. obnova mravenísk). 3. DNA sčítanie na overenie zredukovanej početnosti medveďov navrhujem vykonať až v roku 2025!

Ten výkričník je síce zaujímavý ale čo ním chce autor povedať? Alebo si myslí, že dodá vete bez argumentácie váhu?

Ak po redukcii zaniknú nežiadúce dopady 4. a 5. rizikového stupňa

V akom asi časovom horizonte to autor očakáva a aké vlastne nežiadúce dopady zaniknú?

a početnosť bude v rozmedzí optima (400–600 ks),

A znovu: prečo práve toto sa považuje za optimum?

… tak následne bude stačiť iba regulačný (udržiavací) lov vo výške 10 %

A k tomuto sa prišlo ako?

Ak sa negatívne dopady dostatočne neodstránia a sčítaná početnosť bude stále vyššia ako optimálne maximum (môj predpoklad hraničiaci s istotou), tak bude znovu potrebné pokračovať v redukcii. V poradí 3. DNA sčítavaním už v tomto roku bez prijatia rizikového a súvisiacich modelov

Čo sú to tie súvisiace modely? Z ničoho nič sa tu objavuje niečo, čo autor nijako nedefinuje, záhada.

sa znovu neúčinne vynaloží niekoľko 100 tisíc € a zásadné riešenie problému sa odloží o rok

Výnimočne s autorom súhlasím, boli by to zbytočne vynaložené prostriedky; spoločnosť v princípe vôbec nepotrebuje vedieť početnosť populácie, stačí sledovať trend. A popritom vykonávať preventívne opatrenia rôzneho druhu, to ale autorovi statusu ani len nenapadne.

Laickým, fanatickým a politickým „ochranárom“ sa naďalej umožní škodiť biodiverzite druhov národného významu na našom území a hospodárskym záujmom Slovenska. Byrokraticky náročný lov iba konfliktných medveďov bude málo účinný, ako prevencia voči predchádzaniu zbytočného poškodzovania zdravia ľudí a možno pribudnú aj zabitia človeka medveďom, lebo ich pribúda a stále viac strácajú rešpekt pred človekom.

Agresívny tón záveru textu sa mi komentovať nechce, každopádne ale, výčitku laickosti by autor vzhľadom na vyššie napísané mal adresovať sám seba a spoluautorom rizikového modelu.

 

Chcem na záver zdôrazniť, že určite nepatrím k fanatickým ochranárom, preto by som nemal v princípe problém akceptovať po kvalitnej diskusii nastavený manažment medveďa, ktorý by obsahoval aj jeho lov. Zdôrazňujem ale, že podľa môjho názoru ako aj s ohľadom na vedeckú empíriu len samotný lov problémy spolužitia s touto šelmou nerieši a nevyrieši. Kvalitný manažment sa musí opierať aj o komplex preventívnych opatrení, zacielených napríklad na elimináciu aditívnej potravy v areáli medveďa a dôsledné vzdelávanie verejnosti. Materiál, ktorý v statuse predložil pán Stanislav Bystriansky akcentuje len otázku lovu navyše mimoriadne neodborným spôsobom a osobne ho za konštruktívny príspevok do potrebnej verejnej diskusie nepovažujem.

 

Literatúra

Antal V., Boroš M., Čertíková M., Ciberej J., Dóczy J., Finďo S., Kaštier P., Kropil R., Lukáč J., Molnár L., Paule L., Rigg R., Rybanič R. & Šramka Š., 2016: Program starostlivosti o medveďa hnedého (Ursus arctos) na Slovensku. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 107 pp.

Bombieri G., Naves J., Penteriani V., Selva N., Fernández-Gil A., López-Bao J. V., Ambarli H., Bautista C., Bespalova T., Bobrov V., Bolshakov V., Bondarchuk S., Camarra J. J., Chiriac S., Ciucci P., Dutsov A., Dykyy I., Fedriani J. M., García-Rodríguez A., Garrote P. J., Gashev S., Groff C., Gutleb B., Haring M., Härkönen S., Huber D., Kaboli M., Kalinkin Y., Karamanlidis A. A., Karpin V., Kastrikin V., Khlyap L., Khoetsky P., Kojola I., Kozlow Y., Korolev A., Korytin N., Kozsheechkin V., Krofel M., Kurhinen J., Kuznetsova I., Larin E., Levykh A., Mamontov V., Männil P., Melovski D., Mertzanis Y., Meydus A., Mohammadi A., Norberg H., Palazón S., Pătrașcu L. M., Pavlova K., Pedrini P., Quenette P. Y., Revilla E., Rigg R., Rozhkov Y., Russo L. F., Rykov A., Saburova L., Sahlén V., Saveljev A. P., Seryodkin I. V., Shelekhov A., Shishikin A., Shkvyria M., Sidorovich V., Sopin V., Støen O., Stofik J., Swenson J. E., Tirski D., Vasin A., Wabakken P., Yarushina L., Zwijacz-Kozica T. & Delgado M. M., 2019: Brown bear attacks on humans: a worldwide perspective. Scientific Reports, 9(1): 8573.

Garshelis D. L., 2009: Family Ursidae (bears). Pp.: 448–497. In: Wilson D. E. & Mittermeier R. A. (eds.): Handbook of the mammals of the World. 1. Carnivores. Lynx Editions, Barcelona, 727 pp.

Kropil R., 2005: Názov druhu: medveď hnedý (Ursus arctos). Pp.: 510–512. In: Polák P. & Saxa A. (eds.): Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 736 pp.

Linnell J. D. C., Trouwborst A. & Fleurke F. M., 2017: When is it acceptable to kill a strictly protected carnivore? Exploring the legal constraints on wildlife management within Europe’s Bern Convention. Nature conservation, 21: 129–157.

Lukášik D., 2022: Riadenie rizík populácie medveďa hnedého v Slovenskej republike. P. 28. In: Kalaš M. & Urban P. (eds.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku. Zborník abstraktov z 15. celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Banská Bystrica, 24. – 25. 11. 2022. Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 38 pp.

Rakyta E., 2010: Početnosť a obhospodarovanie medveďa hnedého na Slovensku. Ochrana prírody, 26: 95–100.

Uhrin M., 2012: Ornitologická štúdia letiska v Košiciach. Záverečná správa. Letisko Košice, 60 pp.

Uhrin M. 2019: Ornitologická a zoologická štúdia letiska v Košiciach. Záverečná správa. Letisko Košice, 65 pp.

Teraz najčítanejšie

Marcel Uhrin

Občasník o prírode, vede, knihách, spoločnosti, o mne a čomkoľvek inom.