Denník N

Čo doVOLÍŠ v školstve po marcových voľbách?

Školstvo prežíva v posledných mesiacoch búrlivé obdobie. Učitelia si stanovili požiadavky, na základe ktorých vyše 11000 z nich štrajkovalo, avšak vláda im ich odmietla splniť a túto úlohu prenechala vláde po marcových voľbách. Ako sú na ne pripravené práve kandidujúce politické strany a čo navrhujú v oblasti vzdelávania?

 

Aktuálna situácia nášho vzdelávacieho systému ukazuje, že Slovensko sa v rámci OECD krajín umiestňuje podpriemerne vo všetkých meraných oblastiach. Nespokojnosť učiteľov s ich podmienkami a s aktuálnym vzdelávacím systémom vyústila do nedávneho neobmedzeného štrajku. Aktuálna vláda však nevyhovela žiadnej z požiadaviek, ktoré boli predmetom štrajku. Napriek tomu sľubuje rôzne reformy v oblasti školstva, ktoré plánuje uskutočniť až po voľbách. Poďme sa spoločne pozrieť na to, aké zmeny prinášajú všetky najsilnejšie politické strany v základných otázkach školstva:

 

Zvýšenie platu učiteľov

Vo volebnom programe každej strany môžeme nájsť zmienku o zvyšovaní platov pre učiteľov. Niektoré strany navrhujú postupné navyšovanie platov, čo je prípad strany SaS, ktorá v roku 2016 sľubuje zvýšenie o 140 €, následne v roku 2017 o 90€. Dokopy tak výška platu učiteľa dosiahne sumu, ktorá bola požiadavkou posledného štrajku, t.j.: 230€. OĽaNO a Sieť majú rovnaký postoj k výške platu. Obidve strany sľubujú navýšenie o 30%, Sieť plánuje dosiahnuť tento plat do roku 2020 a OĽaNO postupným navyšovaním platu o 10% v každom nasledujúcom roku. KDH predstavuje postupné navyšovanie platu ako pre pedagogických tak i odborných zamestnancov škôl, avšak presnú sumu nezverejnila. To je taktiež prípad strany SNS, ktorá tvrdí, že sumu upresní na základe konsenzusu s učiteľmi. MOS-HíD vymedzuje zvýšenie platov predovšetkým u začínajúcich a vysokoškolských učiteľov. Čo sa týka strany SMER tak vo svojom programovom zameraní presnú sumu nešpecifikovala, avšak po štrajku učiteľov prisľúbil okamžité zvýšenie o 25% v novom volebnom období.

Financie v školstve

Ďalšou kritikou školského vzdelávacieho systému je nedostatok financí v tomto sektore. Politické strany aj v tejto oblasti sľubujú rozsiahle zmeny. Väčšina z nich navrhuje postupné navyšovanie financií, ako v prípade platov pre učiteľov. Strana Sieť chce dosiahnuť zvýšenie rozpočtu školstva do roku 2020 aspoň na 30%. KDH by chcela objem rezortu školstva dosiahnuť na priemer úrovne krajín OECD a zároveň upraviť financovanie tak, aby sa zjednotilo bez ohľadu na zriaďovateľa školy. Naopak, strana SNS si určujte inú podmienku pre prerozdelenie financií do školstva a tou je kvalita danej školy. Strana SaS by chcela ustáliť financovanie prostredníctvom normatívov, ktoré budú predstavovať jediný príspevok zo štátneho rozpočtu určeného na vzdelávanie. Strana SMER všeobecne prisľubuje zvýšenie miery rozpočtových zdrojov určených pre oblasť školstva. Ku tejto otázke sa volebné programy strán OĽaNO a MOST-HÍD doposiaľ nevyjadrili.

Vybavenosť škôl

S financovaním školstva úzko súvisí aj vybavenosť škôl. Správne prerozdelenie financií sa odrazí na kvalite pomôcok a vymožeností danej školy. Touto otázkou sa však zaoberajú iba niektoré strany. SaS navrhuje zrušiť centrálne zaobstarávanie pomôcok, nakoľko doterajšie financovanie preukázalo, že v mnohých prípadoch štát neposúdil správnu potrebu zakúpenia pomôcok, ktorými škola nedisponuje. Týmto decentralizovaným spôsobom by boli peniaze ponechané škole, ktorá by sama uvážila na aký typ pomôcok financie využije. Ďalej strana SaS navrhuje prenesenie kompetencií na školy zvoliť si materiály a učebnice na vyučovanie. Strana Most-Híd chce posilniť vybavenosť škôl predovšetkým modernými učebnicami a digitálnymi učebnými pomôckami, pričom má pre nich veľký význam liberalizácia trhu s učebnicami. Otvorenie trhu s učebnicami navrhuje aj strana KDH a zároveň dáva veľký dôraz na tvorbu encyklopédií, digitálnych – audio -vizuálnych a interaktívnych pomôcok.

Kreditový systém

Jednou z ďalších požiadaviek štrajku učiteľov bol návrh na komplexné prehodnotenie kreditového systému, nakoľko sa javí ako neefektívny spôsob kontinuálneho vzdelávania učiteľov, do ktorého ministerstvo školstva vráža mnoho financií, avšak kvalita školení nespĺňa očakávania učiteľov. K danej problematike sa vyjadrila strana SaS, ktorá navrhuje zrušenie kreditového systému a strana SNS ktorá plánuje preveriť kreditový systém a na základe diskusie s pedagógmi ho následne upraviť.

Vysoké školy

Ďalšou oblasťou školstva, v ktorej má Slovensko veľké medzery, je stav našich vysokých škôl. Veľké množstvo mladých potencionálnych ľudí odchádza na zahraničné vysoké školy, nakoľko im naše vysokoškolské štúdium nedokáže poskytnúť kvalitné vzdelanie. Politické strany prinášajú návrhy na zmeny aj do tejto oblasti, s výnimkou strán SMER a OĽaNO, ktoré vo svojich politických víziách nemali zahrnutú problematiku vysokých škôl. S prevratným návrhom prichádza strana SaS, ktorá by umožnila všetkým vysokým školám a univerzitám vyberať školné za štúdium. Zároveň by štát poskytoval bezúročnú pôžičku na štúdium s odloženou dobou splácania. S ďalšími návrhmi prichádza strana KDH, ktorá chce vysokoškolských študentov podporovať motivačnými štipendiami a stážami pre študentov ako aj absolventov za získanie skutočnej praxe. Okrem toho chce presadiť postupné navyšovanie finančných prostriedkov, tak aby dosiahli priemer krajín OECD, pričom financovanie bude adresné podľa stupňa spoločenskej naliehavosti a potreby daných odborov (primárne pedagogické a technické obory). Strana SNS sa k oblasti financovania školstva stavia na základe ich kvality a primárne bude podporovať predovšetkým tie, ktoré dosahujú špičkové výsledky. Strana Most-Híd chce podporovať a  nadviazať užšiu spoluprácu s tými vysokoškolskými inštitúciami, na ktorých sa vyučovanie realizuje aj v maďarskom jazyku. Zároveň chce prehodnotiť súčasný akreditačný systém, ktorý neplní svoje poslanie preverovania kvality škôl. Podobne aj #Sieť plánuje zreformovanie prinípov a kritérií na posudzovanie vysokých škôl. Taktiež by chcela umožniť vykonávať funkcie profesorov a docentov pre odborníkov z praxe a zahraničných expertov.

 

Pedagogické vysoké školy

Pre kvalitné vzdelávanie sú potrební predovšetkým vzdelaní učitelia. Avšak faktom je, že pedagogické školy na Slovensku neprodukujú absolventov, ktorí by spĺňali profesijné štandardy učiteľa. Strany KDH a MOST-HÍD chcú v spolupráci pedagogických vysokých škôl pozmeniť a skvalitniť prípravu budúcich učiteľov. Strana SaS v tejto oblasti navrhuje vymedziť kompetencie akými má disponovať začínajúci učiteľ, aby tak vytvorila tlak na vysoké školy pripraviť takéhoto absolventa. Spoločne so stranou KDH by chcú vytvoriť viac priestoru pre odborné stáže budúcich učiteľov.  

Odborné školy

Netreba zabúdať ani na odborné a učňovské školy pripravujúce študentov na profesie, ktoré sú momentálne veľkým dopytom pre trh. Napriek tomu môžeme vidieť, že vo volebných programoch mnohých strán otázka odborných škôl nie je prioritou. Strana Sieť všeobecne zvyšuje dôraz na praktickú prípravu žiakov na budúce povolanie, strana SNS by chcela podporiť rozvoj učebných odborov v tradičných remeslách a predovšetkým rozšíriť ponuky remeselných odborov typické pre daný región. Strana Most-Híd plánuje zreorganizovať učňovské vzdelávanie, a to aj pre národnostné menšiny, na základe profesií, ktoré reagujú na potreby spoločnosti a majú hodnotu na trhu práce.

Povinná školská dochádzka

Niektoré z politických strán navrhujú pozmeniť povinnú dĺžku školskej dochádzky. Dolnú hranicu nástupu do školy chce strana SaS posunúť na 5. rok dieťaťa, zatiaľ čo strany SNS a KDH pozmeniť hornú hranicu na 18. rok študenta. Povinná školská dochádzka by tak bola predlžená dokopy z 10 rokov  na 12.

ZHRNUTIE

Nakoľko sa slovenský vzdelávací systém vníma ako podpriemerný vo všetkých oblastiach, každá z politických strán sa snaží priniesť návrhy na zmeny, aby presvedčila voliča o efektívnych prostriedkoch, ktoré je schopná vykonať v najbližšom volebnom období. Avšak treba podotknúť, že aktuálne najsilnejšia strana smer nepriniesla doposiaľ žiadny konkrétny nápad na zmeny iba všeobecné konštatovanie o navýšení rezortu školstva.

Každá zo strán je otvorená navýšeniu učiteľských platov ako aj finančných prostriedkov na zlepšenie kvality vyučovania. Niektoré zo strán navyše prinášajú návrhy ako prerozdeliť financie, tak aby boli efektívne použité na zakúpenie potrebných pomôcok.

V oblasti vysokých škôl môžeme vidieť veľké snahy o zvýšenie kontroly kvality jednotlivých škôl a to predovšetkým pedagogických. V neposlednom rade vyjadrujú niektoré zo strán aj podporu odborným školám.

Uvidíme, ako sa nastávajúca vláda popasuje s aktuálnymi problémami vzdelávacieho systému našej krajiny. Isté je, že radikálne zmeny musia nastať, pokiaľ sa nechceme naďalej umiestňovať na posledných rebríčkoch v štatistikách. Predsa len, slabý vzdelávací systém sa dotýka celej spoločnosti a odráža sa na celkovej vyspelosti a vzdelanosti štátu. My sme vám predostreli jednotlivé postoje, ktoré strany zdieľajú voči otázkam školstva a je na Vás, čo doVOLÍTE 5.3. 2016.

Sledujte nás aj naďalej na https://www.facebook.com/codovolis/
                                                                                                                                                   Za iniciatívu “Čo doVOLÍŠ?
                                                                                                                                                                   Andrea Sobolová

Teraz najčítanejšie

Čo doVOLÍŠ?

Čo doVOLÍŠ?!“ je nezávislá študentská iniciatíva, ktorá má za cieľ posunúť slovenskú politiku smerom k rozumným argumentom, racionálnej diskusii a aktívnemu občianstvu.