Denník N

Lepší podiel

*

Sedemstupňová.

Plávam.

 

Štýl na večernú kávu.

Par excellence.

 

Svietim navyše.

Nový pozdrav.

 

Hory sa sklonia,

ako mi chýbaš.

 

*

 

Veríš:

Bitka môže mať jasný koniec.

 

Z dobrej knihy

nevezmeš horší podiel.

 

Skutočnosť

paroduje na ston zdanie.

 

Vytryskne niečo plnšie,

keď si nás rozdať nesmel.

 

*

 

Stalo sa,

že v lese pribúdali stromy.

Vrátili sa hniezda

a rieka brala noty.

 

Zakaždým,

ako sa v nás zatúlali skaly,

prišiel si

a z ich hrúbky jasný smer

 

Jemný

ako piesok na púšti

priblížil sa

s ďalšími stopami.

 

*

 

Veď si nás.

Trvaj na svojom,

že za to stojíme.

 

Preto sme sa narodili.

Oblaky lietajú

a my tiež.

 

Niekedy,

aby sme si na krídla nezvykli.

Milosť je nad všetkým.

 

*

 

Niečo si pre nás zabudol:

zlatý lupeň na oblohe.

 

Smelo sa k nemu načahujem,

ale je rýchlejší…

 

Už Ťa mám v očiach,

v básni aj pred všetkým,

 

poklad,

ako sme si teplom bližší,

 

ako sa nepustiť neba,

keď drží len tmu.

 

*

 

Vstávam.

Mesiac je iný

ako zvyčajne.

 

Moje je mŕtve,

Tvoje živé.

A slávne

 

podskočíme

menší do srdca,

ktoré sa roztápa.

 

*

 

V záhradách sŕdc

líca, čelo, ruky,

trochu nevinnosti a fyziky

musíme nájsť,

 

kde sa delí krása, odvaha

a rosí cieľ

od svetla po tieň za nás

prestrie, ako sa dávaš.

 

*

 

Samé dobré správy,

slnko a východ kníh

mení svet v Nekonečný.

 

Medzitým liečiš.

Zotaví čas prekvapením,

ako si vetvil,

 

keď stromy vážia rieky,

unášajúc slová a nehu

nad svoje sily.

 

*

 

Je dobre.

Hviezdy vyšli.

Ty si.

 

Podáva sa úsmev

na odliv myšlienok.

Vieš to.

 

Ako sa budia

v rýchlosti kríža

zázraky chvíľ.

 

*

 

Je plno

a opäť hľadáš únik.

 

Tam hora vyššie,

tam jasný prúd…

 

Chceš ju,

s ktorou to všetko ide.

 

Akosi ľahšie

v prítmí sa obnažuje,

 

prečo stačí len nič,

len Ty

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.