Denník N

Fotoreportér Andrej Bán o utečencoch: „Európa nemôže všetkých prijať“

Andrej Bán
Andrej Bán

Reportér .týždňa, zakladateľ občianskeho združenia Človek v ohrození. Dlhodobo dokumentuje nielen život na Slovensku, ale aj v krajinách ako Pakistan, Haiti, Gruzínsko, Kosovo, Afganistan či Japonsko po cunami. Uplynulé mesiace prináša svedectvo o migračnej kríze od sýrskych hraníc po strednú Európu. Je nositeľom ocenenia Biela vrana, ktoré vyzdvihuje spoločensky prínosné a odvážne občianske činy. ANDREJ BÁN.

Tri otázky pre hostí filmového festivalu Jeden svet v Prievidzi:

 

Prejdime priamo k pohľadu z terénu: ako vyzerá bežná cesta utečenca zo Sýrie do Európy?

Uf, ťažká otázka a krátka odpoveď nie je možná. Nešiel som s nimi celú trasu, no bol som ako reportér na kľúčových miestach celej trasy – hranice Turecka a Sýrie pri Aleppe, kde sú teraz ťažké boje, potom turecké pobrežie Egejského mora, potom grécky ostrov Lesbos a bol som opakovane na všetkých hraniciach migračnej trasy v Európe, až po Rakúsko.
Je to naďalej dramatická a nebezpečná cesta, ktorá tých ľudí vyčerpá a minú na ňu tisíce dolárov. Mnohí zo Sýrčanov žijú v Turecku od roku 2011, kedy v Sýrii vypukla vojna, a nejdú ďalej do Európy: odhadom je v Turecku 2,5 milióna Sýrčanov, z ktorých ale asi 85 percent žije mimo táborov. Pracujú (načierno), žijú v prenajatých priestoroch, niektorí si sporia na cestu do Európy. Najťažšie je preplávať na preťažených a vratkých člnoch more – asi päť až desať kilometrov na ostrovy ako je Lesbos. Vlani sa vo vlnách Stredozemného a Egejského mora utopilo na ceste do Európy viac ako 3800 ľudí, to sú skutočné tragédie. Najnovšie výrazne pomáhajú zachraňovať ľudí lode NATO, čo oceňujem. Trvalo to ale príliš dlho! Z ostrovov Grécko migrantov vozí trajektami do Atén, odkiaľ idú organizovane, busmi alebo neskôr vlakmi do krajín EÚ. Správy sa každý deň menia.
Najnovšie výrazne limituje počty tých, čo denne pustia, Rakúsko. A tiež Macedónsko. Je to zložitý problém, ktorý má ale podľa mňa jediné riešenie na grécko – tureckej hranici. Jednostrannými a nebezpečnými krokmi Rakúska či Macedónska totiž hrozí premena Grécka na obrovský utečenecký tábor, kde ostanú migranti „zaseknutí“. A následky budú fatálne.

 

Na nedávnej diskusii nazvanej Strach, Utečenci, Slovensko zaznelo prirovnanie k SNP v kontexte, prečo ľudia v Sýrii nezostanú a nebojujú. Určite je veľa možností ako my máme utečencom pomôcť. Keď však tu otázku otočíme: čo by mali podľa vás robiť utečenci inak?

Plne chápem ľudí, ktorí utekajú z krajín ako je Sýria, Irak či Afganistan, žiť tam je peklo. Kto to nevidel, nedokáže si to predstaviť. A nejde iba o samotnú vojnu, aj o jej následky. Takže neodsudzujem tých, čo sa pokúšajú dostať do Európy. Je našou povinnosťou týmto krajinám pomôcť, šance na blízke ukončenie vojny v Sýrii ale, žiaľ, nevidím. Nie je tam dobrá strana, iba viac alebo menej zlé strany konfliku – preto apely, aby tam ostali a bojovali a paralely so SNP neobstoja. Hovoria ich ľudia neznalí veci, aj český kardinál Duka, napríklad.
Zároveň viem a jasne hovorím, že Európa nemôže všetkých prijať. Dôsledná selekcia na utečencov a ekonomických migrantov (tí prví majú nárok na azyl, tí druhí nie) je nevyhnutná a tvrdím, že ju musí EÚ robiť už v Grécku. Ak to EÚ začne konečne robiť a výrazne pomôžeme zvládnuť migrantov aj Jordánsku či Libanonu (podpora táborov), tak aj samotní migranti (majú smartfóny či tablety a prístup k informáciám) pochopia, že tu nie je raj pre všetkých…

 

Možno najčastejšou racionálnou výhradou v dnešnej situácii je, že kedy sa utečenecká kríza skončí? Prišli státisíce ľudí v roku 2015, čo bude tento rok a čo v roku 2017 či 2020?

To neviem a som si istý, že to nevie ani šéf OSN, Putin, Obama, Merkelová, ba ani Trump či Clintonová. Ten, kto by to vedel, by mal byť „šéfom zemegule“ a nositeľom Nobelovej ceny. Naozaj, vážne – Európu oplotiť nemožno, no som si istý, že možno zmierniť migračnú vlnu kombináciou dôslednej registrácie, selekcie a návratu ekonomických migrantov, účinnej podpory Turecka, Libanonu i Jordánska a rozumnej (je taká?) politiky medzinárodného spoločenstva v krajinách pôvodu, ako je Sýria, Irak či Afganistan. Ale aj africké krajiny, na ktoré teraz zabúdame.

 

… viac už priamo na festivale v rámci utorkového programu – cesta utečencov.

Poď na Jeden svet v Prievidzi

Teraz najčítanejšie