Denník N

Sestry nejdú do neba, ale do Nórska, Nemecka, Írska…

Tak nám uniká ošetrovateľstvo, keď nám tak hrajú…

V normálnych štátoch je profesia sestra zhruba na 7. mieste v rebríčku umiestnení medzi profesiami. Na Slovensku je profesia sestra možno na 59. mieste v rebríčku medzi jednotlivými profesiami. Ošetrovateľstvo je zdravotnícka veda, ktorá sa bez podpory rodí ťažko, ale verím, že sa tá podpora narodí aj na Slovensku.

Čo dnes ponúka slovenské zdravotníctvo  ošetrovateľstvu? 

Najnižší dôchodok, akoby sestry nikdy nepracovali. Za roky driny a každodennej  zodpovednosti za životy pacientov, ich rodín, komunít. V prípade mladých sestier sa o nijakom budúcom dôchodku nemôže nikomu ani snívať.

Prestárnutosť  sestier, keď priemerný vek sestier je dnes takmer 50 rokov a  bez zákroku štátu to bude ešte horšie.

Prácu za tri sestry profesionálky, plat však iba za jednu, ktorý napriek snahám o klamstvá, dosahuje/nedosahuje priemerný plat v národnom hospodárstve. Ak má sestra vyšší plat ako je priemerný plat v národnom hospodárstve, tak za cenu nadčasov, ktoré však žiadny benefit neprinášajú. Sestra je z nich unavená, vyhorená a nadčasy unavených sestier pacientom určite škodia.

Každodenné riziko väzenia, lebo ošetrovateľstvo pracuje v absolútne poddimenzovanom priestore pre nedostatok personálu, nedostatok pomôcok, zdravotníckeho materiálu, a poskytuje iba tú „lacnú“ liečbu. Koncentrácia pozornosti jednému pacientovi s vážnym ochorením, prináša smrť druhému pacientovi, pretože často, žiadna iná sestra na oddelení nie je a poskytnúť starostlivosť sa vlastne nedá, lebo nemá kto.

Infekčné a ostatné civilizačné ochorenia s ohľadom na infekčné prostredie, náročnú životosprávu striedania denných a nočných služieb. Stres, vyhorenie z dlhodobého neriešenia problémov.

Bariéry a prekážky vo vzdelaní, odpor a výsmech k vysokoškolskému vzdelaniu z ošetrovateľstva zo strany lekárov, ale aj zo strany samotných sestier. Schizofréniu zo zvyšovania vzdelania a zároveň z neschopnosti a rozdielnosti reálneho zavádzania ošetrovateľského vzdelania, procesu do praxe, bez „zámerného“ nezvyšovania kompetencií vzdelaných sestier.

Potupnú mzdu, často  sotva dosahujúcu priemernú mzdu v národnom hospodárstve, sestrám s vyšším stupňom vzdelania, so špecializáciami, s ukončeným magisterským a doktorským vzdelaním, mám na mysli fakt tie prevzdelané, odhodlané a kvalitné profesionálky, ktoré svoju prácu robia s najvyšším nasadením pre pacientov, v dobrej viere v zmenu.

Nelegálnu prácu za lekárov, ktorú ošetrovateľstvo v tichosti vykonáva v každej dennej, nočnej zmene, v chaose slovenských nedôstojných kompetencií a štandardov.  Ak to profesionálka legislatívne správne odmietne, nasleduje výpoveď.

Mobbing, bossing, šikanu zo strany manažmentu, ak chce ošetrovateľstvo realizovať výraznú zmenu pre benefit pacientov. Častý jav, keď vedúca sestra má nižšie vzdelanie ako napríklad jej podriadená doktorka filozofie ošetrovateľstva. Úkaz, keď vedúca sestra nepodporuje rast ošetrovateľstva, lebo nemá adekvátne vzdelanie a manažmentu ošetrovateľstva bez vzdelania nerozumie. Nasleduje primitívny mobing zo strany vedúcej sestry s nižším vzdelaním dovtedy, pokial sestra pri lôžku so vzdelaním doktorky filozofie ošetrovateľstva nepodá výpoveď sama a neodíde.

Neexistujúci benefit, ktorý je dnes iba v podobe stravných lístkov. Často bez obeda, v podobe 30 min. prestávky. Bez nároku na pravidelný monitoring zdravotného stavu v ohrozenom infekčnom prostredí. Bez nároku na liečebnú rehabilitáciu pre jednostrannú fyzickú záťaž preťaženého tela sestry. Očkovanie pred rizikovým ochorením žltačky, tetanus, atď a ostatných infekcií si ošetrovateľstvo  musí hradiť z nízkej mzdy samo. Pracovný odev a obuv tiež.

Regulovanú dovolenku manažmentom. Pre nedostatok sestier, si ošetrovateľstvo smie zobrať dovolenku len vtedy, ak aspoň niekto ostane ešte na oddelení. Zaslúžený oddych to určite nie je, lebo pred odchodom na dovolenku sestra supľuje už chýbajuce, už dovolenkujúce sestry a keď sa vráti z dovolenky tak preťaženosť pokračuje, lebo opäť pracuje za dve, až tri sestry, ktoré na dovolenku odišli následne. Taký typ dovolenky nie je relax, je to iba  zúfalý útek na chviľku pred oceánom neriešených problémov.

V kolotoči, v ktorom si slovenské zdravotníctvo požiera vlastný chvost je logické, že ošetrovateľstvo prestáva existovať,  až neexistuje, že sestry odchádzajú za lepšími podmienkami a hudci hrajú stále tú svoju.

Nádej však zomiera posledná, tá moja nikdy, preto píšem. Slovensko potrebuje rezidenčný projekt pre moderné ošetrovateľstvo.

Teraz najčítanejšie