Neverte nikomu

Na tom nie je nič zvláštne. Podľa jedného výskumu, človek počas desaťminútovej konverzácie zaklame v priemere až trikrát.  Na druhej strane sa pýtam, ako je možné, že to tolerujeme u ľudí, ktorí za nás všetkých robia tie najzávažnejšie rozhodnutia? Rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú naše každodenné životy. Ako je teda možné komukoľvek dôverovať?

Odpoveďou je kontrola.

Nemyslím si,že je možné účinne kontrolovať kohokoľvek ak to nechce, a preto navrhujem nasledujúci experiment. Niečo, čo tu ešte nebolo. Niečo, na čo raz možno budem hrdý, možno nie. Každopádne si nebudem vyčítať, že som sa nesnažil dokázať vám a aj sebe, že mám snahu a silu robiť veci lepšie.

Chcel by som každému z vás,  kto prejavíte záujem, sprostredkovať náhľad do zákulisia. Aké to je, byť poslancom národnej rady. Chcel by som do verejného života zapojiť každého z vás, kto cíti potrebu veci meniť a má snahu pre danú vec aj niečo urobiť.

Ak budem zvolený, vzdám sa časti svojho súkromia. Každé jedno ráno ako opustím svoj domov, všetky moje kroky bude zaznamenávať kamera a okamžite budú k dispozícii na nete. Záznamy si budete môcť prezrieť, skontrolovať na internete vždy keď si spomeniete. Každý mesiac zavesím na stránku kompletný výpis všetkých hovorov, smsiek aj mailov týkajúcich sa môjho mandátu. Zriadim si transparentný účet, na ktorom si bude môcť každý pozrieť koľko mám peňazí a na čo ich míňam. Taktiež si tam nájdete aktuálne daňové priznanie.

Sľubujem, že ak sa dostanem do parlamentu,premením tento nápad na skutočnosť. Na oplátku by som bol rád ak by ste ma nesúdili príliš tvrdo a aby ste mi možno aj trocha pomohli. Sledujte ma a pokiaľ mi budete môct poradiť, pomôcť, ozvite sa mi. O to isté sa budem snažiť aj ja. Pri záznamoch budete mať k dispozícii voľnú diskusiu, starý známy „chat“, kde mi budete môcť napísať, a ja sa budem snažiť v reálnom čase aj odpovedať.

Predpokladám, že pre bežného diváka bude pozorovanie poslancovho života a práce dosť nuda. Dlhé hodiny budem tráviť čítaním návrhov zákonov, cestovaním, stretnutiami, komisiami a podobne. No ak si dáte tú námahu, prejavíte záujem a z času na čas budete sledovať čo taký poslanec robí, a budete vedieť poradiť, tak to prosím urobte!

Určite si kladiete otázku, či som celkom normálny. Sám seba sa pýtam, prečo to vlastne chcem robiť. Mám celkom fajn prácu, úžasnú snúbenicu a ozaj by som sa mohol nato vykašlať.  Ísť s kožou na trh, čeliť opovrhovaniu a nadávkam nie je asi nikoho snom. Na druhej strane z vlastnej skúsenosti viem, že je rozdiel medzi tým, čo píšu médiá a aká je každodenná realita. Rád by som tú priepasť preklenul a ukázal každému z vás svoju perspektívu. Názor nech si už následne urobí každý z vás sám.

Zatiaľ šance na to, aby sa naša strana dostala do parlamentu, sú malé. A keby náhodou sa stal opak, asi sa neprekrúžkujem. Urobíte tým láskavosť mojim bývalým susedom ( ktorých touto cestou zdravím) a mojej snúbenici, ktorá je poriadne anti-politicky založená. Alebo možno práve naopak im ukážeme obom, že veci sa dajú robiť aj inak- že to, čo je dnes šialené, zajtra môže byť bežná vec!

Keď som bol poslancom naposledy, skončil som na stranách bulváru. Vravíte si, čo som čakal, veď je to daň – možno dar – za trocha zvýšenú pozornosť. Práca, na ktorú som bol hrdý a snažil sa ju vykonávať svedomito, bola škrtnutá a zabudnutá veľmi rýchlo.  Pachuť po zelenej doznievala dlho … A možno som si to aj zaslúžil.

Faktom ale je, že nie je všetko zelené čo sa blyští. Alebo zlaté? Hovorím si, že stále si na druhej strane viem dať dve a dve dokopy a myslím si, že viem trochu čítať v ľuďoch.

Čo chcem tým povedať? Len to, že v týchto parlamentných voľbách by som rád skúsil niečo nové. Rozhodnutie je tak ako vždy, len na voličoch.

Tak čo, vidíme sa?