Denník N

Generácia snehových vločiek a problémy vysokého školstva. Ako ďalej?

Nastupujúca generácia snehových vločiek, ako odborníci označujú mladých ľudí narodených medzi rokmi 1995 až 2010, prináša so sebou nové výzvy pre pedagógov, ako aj pre zamestnávateľov. Títo mladí ľudia  sú veľmi citliví, majú problém prijať názor niekoho iného, ľahko sa urazia a častejšie môžu mať egocentrické sklony. Napriek týmto vlastnostiam sa v porovnaní s predchádzajúcou generáciou vyznačujú aj rozmanitejšími záujmami a vyššou technologickou zručnosťou.

Ako pedagóg na jednej zo slovenských univerzít sa zamýšľam nad tým, čo bude ďalej. Ako budeme pripravovať mladých ľudí do praxe a do života? A ako bude na potreby ich vzdelávania   reagovať štát? Jedno je isté, systém vzdelávania potrebujeme zmeniť. A keďže každá zmena vyžaduje finančné prostriedky, tak sa musíme najskôr zamerať na zmenu spôsobu financovania vysokých škôl.

Dnes si aj reštauráciu alebo kaviareň vyberáme podľa kvality jedla či kávy a v tom prípade sme ochotní si za ňu aj priplatiť. Kvalita a úroveň školstva však majú priamy dopad na všetky odvetvia hospodárstva a sféry života, a preto by mal byť náš prístup k nim aspoň tak dôležitý.

Kvalitné vzdelávanie je hnacou silou ekonomiky a podporou rozvoja inovácií. Práve to si uvedomujú mnohé vyspelé krajiny, a preto investujú vyšší podiel HDP do vzdelávacieho systému, ktorý produkuje vzdelaných a kvalifikovaných ľudí pre potreby praxe. Slovensko má v oblasti financovania školstva v porovnaní s inými krajinami dlhodobo zlé výsledky. Patrí medzi krajiny, ktoré na vzdelávanie dávajú menej ako 5 % HDP. Pre príklad na Islande je to 7,7 %.

Samotné navýšenie financií ale nestačí, pokiaľ nemáme vybudovaný funkčný a transparentný systém, ktorý dokáže reagovať na inovácie, zmeny v spoločnosti a požiadavky praxe. Slovenské školstvo neustále prechádza určitými reformami, aby sa posúvalo k potrebám 21. storočia. V nedávnej minulosti tvorili základ zmien 3 hlavné zákony. Prvý bol zameraný na zlepšenie samotnej kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom flexibilnejších procesov akreditácie študijných programov so zahrnutím ľudí z praxe. Nie som si však istý, či to môžeme hodnotiť ako reálny úspech, nakoľko ľudia nielen z vysokoškolského prostredia nemajú radi zmeny, ktoré by ich mohli ohroziť. Druhý zákon bol zameraný na štruktúry riadenia vysokých škôl, ktoré by mohli priniesť oživenie vysokoškolského prostredia, avšak práve pod tlakom ľudí z akademickej sféry boli nakoniec v zákone zapracované kompromisy, ktoré vo veľkej miere umožňujú zachovať status quo. Tretí zákon sa týka podpory výskumu a vývoja zo strany štátu, ktorého dopad bude viditeľný v dlhodobejšom horizonte a ostáva dúfať, že tento proces sa naozaj stane transparentnejším a že hlavným kritériom podpory bude kvalita a relevantnosť predkladaného projektu a nie kontakty riešiteľa.

Žiadna zmena ani koncepcia nebude úspešná, ak sa nepozrieme najskôr pravde do očí. Poctivo a pravdivo zhodnotiť aktuálny stav financovania vysokých škôl by mal byť základ. A pri zmenách by som kľudne uplatnil aj modely a postupy, ktoré sa opierajú o reálne dáta a efektívne fungujú v zahraničí. Až potom by som sa zameral na podávanie návrhov na zefektívnenie metodického systému odmeňovania.

Ako sa hovorí, problémy nie je možné vyriešiť, ak sa nepomenujú. A slovenské vysoké školy čelia skutočne mnohým… Konkurujú si navzájom v boji o študenta, ale žiaľ, až príliš často je to nie o ich kvalite, ale čo najväčších počtoch. Preto mnoho mladých ľudí síce vyštuduje vysokú školu, ale  mnohí zamestnávatelia si z nich nemajú koho vybrať, keďže im chýbajú uchádzači v danom odbore alebo kvalita ich vedomostí je nízka. Mnohé vysoké školy totiž produkujú absolventov, ktorých kvalifikácia neodráža aktuálne potreby trhu. Výsledkom toho je, že absolventi nachádzajú uplatnenie na pracovných pozíciách, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie.

Vysoké školy pritom zápasia s prílišnou vnútornou byrokratickou zaťaženosťou, čo zvyšuje ich nároky na financovanie. Nárast tarifných platov je realizovaný na úkor motivácie a osobných príplatkov pre výkonných zamestnancov.

Chýba nám kontrola plnenia minimálnych kritérií v rámci základnej pracovnej náplne pedagogických zamestnancov a na viacerých školách existuje nerovnomerné rozdelenie pracovného vyťaženia. To súvisí aj so systémovým problémom výberu riadiacich pracovníkov. Prerozdelenie dotačných prostriedkov z verejných zdrojov verejným vysokým školám, ktorých primárnym cieľom je skvalitnenie vzdelávania a vytvorenie transparentného systému, je často lokálne interpretované v neprospech aktívnych a výkonných zamestnancov.

No a keď sme pri tých spomínaných snehových vločkách, vystáva nám tiež otázka, ako dokáže na špecifiká tejto generácie reagovať vysoký vekový priemer pedagogických zamestnancov? Budú ich porovnávať s predošlými generáciami a mladí ľudia dostanú nálepku „neschopní“. Ak si vzájomne len veľmi ťažko porozumejú, generácii snehových vločiek to môže do života priniesť traumu.

Zmena je nevyhnutná. Pre moderné Slovensko. Ak nezvládneme výzvy, ktoré so sebou prináša generácia snehových vločiek, ako, ako budeme napredovať ďalej?

Teraz najčítanejšie

Jakub Berčík

Pracujem ako docent na Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií Fakulty ekonomiky a manažmentu (FEM) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU). Som riaditeľom Laboratória spotrebiteľských štúdií na FEM SPU v Nitre a koordinátorom oddelenia Reklamy v Kreatívnom centre SPU. Národnému poľnohospodárskemu a potravinárskemu centru som poskytoval služby marketingového konzultanta. Pôsobím v Asociácii poľnohospodárskych ekonómov na Slovensku, zastával som funkciu národného prezidenta v Obchodnej komore mladých podnikateľov, som členom Neuromarketing Science & Business Association (NMSBA) a Slovenskej neuromarketingovej spoločnosti. Participoval som na publikácii Neuromarketing in foodretailing, ktorá bola vydaná v zahraničnom vydavateľstve Wageningen Academic Publishers a ocenená prestížnym ocenením Zlatý kosák 2017 a som spolupôvodcom patentu ako aj štyroch úžitkových vzorov pre výskum v oblasti retailu a služieb.