Denník N

„Podržzákon“ Pellegrini a marenie úlohy verejným činiteľom

Foto: Denník N
Foto: Denník N

Ak považujeme čo najskoršie zverejnenie rozsiahlej zmeny podstatného zákona v Zbierke zákonov po jeho podpísaní všetkými tromi najvyššími ústavnými činiteľmi za významné pre fungovanie spoločnosti a právneho štátu, potom by účelové „podržanie zákona“ v tomto procese mohlo mať aj trestnoprávnu rovinu.

Označenie uvedené v nadpise tohto textu v úvodzovkách pomenúva do vzniku tohto textu pretrvávajúce nekonanie predsedu parlamentu spočívajúce v nezaslaní Národnou radou (NR SR) schválenej a ním, predsedom vlády a prezidentkou podpísanej novely Trestného zákona a iných zákonov na vyhlásenie v Zbierke zákonov.

Toto „podržanie zákona“ Petrom Pellegrinim je všeobecne vnímané ako kalkul, že ak ho zašle na zverejnenie Ministerstvu spravodlivosti až v posledný deň 21-dňovej lehoty počítanej odo dňa jeho schválenia (8. februára) a následne Ministerstvo spravodlivosti využije celú 15-dňovú lehotu na jeho zverejnenie, reálne k vyhláseniu v Zbierke zákonov príde 15. marca. Teda v deň, kedy majú zmeny v Trestnom zákone nadobudnúť účinnosť, čím sa má zabrániť tomu, aby pred 15. marcom mohol Ústavný súd vôbec rozhodnúť, a ak by rozhodol, aby mohlo byť v Zbierke zákonov vyhlásené jeho prípadné rozhodnutie o pozastavení účinnosti novely (jej časti alebo niektorého jej ustanovenia).

Vzhľadom na načrtnutý kontext sa preto natíska otázka, či by formálne dodržanie spomínanej 21-dňovej lehoty malo ostať ďalej nepovšimnuté bez ohľadu na to, k akým negatívnym následkom by v konečnom dôsledku prispelo.

Domnievam sa že nie; naopak, každé (ne)konanie verejného činiteľa – zvlásť niektorého z najvyšších ústavných činiteľov – by malo byť podrobené kritickému prieskumu, a to vo všetkých relevantných rovinách.

Dovoľujem si čitateľovi načrtnúť nasledovnú úvahu (s plným vedomím že môže byť kritizovaná, rozporovaná či zamietnutá pretože aj v tomto prípade platí, že koľko právnikov, toľko názorov):

Azda najznámejšou zákonom ustanovenou domnienkou je tá, že všetko, čo bolo vyhlásené v Zbierke zákonov je dňom vyhlásenia známe každému, koho sa to týka. V skutočnosti sa celkom určite nie všetci adresáti právnej normy s jej obsahom v deň zverejnenia aj oboznámia a vedeli by ju teda vyvrátiť tvrdením „ja o tom neviem“. Ak by to bolo možné, žiaden zákon by v praxi nemohol byť funkčný.

Najlepšie by samozrejme bolo, ak by sme všetci o každom (vyhlásenom) zákone vedeli hneď a naše práva a povinnosti by nám boli ihneď známe. Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov sa snaží tento (želaný) stav privodiť tým, že ustanovuje, že pri vyhlasovaní (ako aj tvorbe a schvaľovaní) zákonov sa dbá na to, aby medzi vyhlásením v Zbierke zákonov a dňom nadobudnutia účinnosti uplynulo najmenej 15 dní.

Sloveso „dbať“ (právni teoretici by mohli rozporovať, či ním môže byť vyjadrená povinnosť, ale úloha určite áno) znamená, že ide o úlohu  všetkých, ktorí sa procesu vyhlasovania zákona aktívne podieľajú, teda vrátane predsedu NR SR. Preto ak má zákon nadobudnúť účinnosť 15. marca, mali by konať tak, aby bol zákon vyhlásený v Zbierke zákonov najneskôr v posledný februárový deň.

Iste, dalo by sa namietať, že pri maximálnom využití lehôt (predsedom parlamentu a následne Ministerstvom spravodlivosti) nebude zákon porušený, respektíve že sa bežne prijímajú aj zákony, ktoré nadobúdajú účinnosť až dňom vyhlásenia. Rovnako by sa dalo rozporovať, kto má v prípade časového konfliktu viacerých lehôt podľa viacerých zákonov prednosť – v našom prípade predseda parlamentu a minister spravodlivosti, alebo všetci občania?

Dôležitý je kontext. Novela Trestného zákona prináša tak závažnú, rozsiahlu až bezprecedentnú zmenu v trestnej politike štátu (skonštatovali osoby oveľa znalejšie problematiky než sám autor), ktorá sa navyše dotýka každého jedného občana tohto štátu (trestne zodpovedným páchateľom trestného činu nemôže byť každý, ale jeho obeťou áno), že bude asi ťažko tvrdiť, že nie je vo verejnom záujme, aby sa stala známou každému a čo najskôr. Nebude veľa iných oblastí regulácie spoločenských vzťahov, kde je včasná vedomosť kľúčová. Túto vedomosť musia mať nielen samotní občania, ale aj orgány uplatňovania a vymáhania práva. Ako má napríklad trestný sudca pri svojom rozhodovaní na pojednávaní dňa 15. marca dať zadosť zásade „súd pozná právo“, ak bude tak vážna zmena zákona, ktorý má aplikovať, v ten deň ešte len vyhlásená?

Podľa §327 Trestného zákona: „1. Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. 2. Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Podľa komentárov a rozhodnutí súdov, dôležitosť úlohy treba posudzovať podľa závažnosti významu z hľadiska štátu, spoločnosti, prípadne ďalších okolností, ktoré majú za následok zmarenie alebo sťaženie splnenia dôležitej úlohy. Inými slovami, pri posudzovaní či ide o „dôležitú úlohu“ zohráva kľúčovú úlohu verejný záujem.

Ak preto pripustíme, že pre fungovanie spoločnosti a právneho štátu (to jest z hľadiska verejného záujmu) je zásadné, aby zákony regulujúce kľúčové politiky štátu ako je tá trestná, boli v Zbierke zákonov vyhlasované aspoň 15 dní pred nadobudnutím účinnosti, potom môžme hovoriť o „dôležitej úlohe“.

Splnenie tejto úlohy môže pri výkone svojej právomoci stažiť každý verejný činiteľ, ktorý je procesu vyhlasovania zákona účastný. A najviac ten, ktorý je v tomto procese nečinný najdlhšie.

Autor je právnik

Teraz najčítanejšie