Denník N

Tretina obyvateľov Slovenska žije v okresoch na hrane mediálnych púští

Nová mapa mediálneho pokrytia slovenských regiónov aktualizovaná aj o elektronické médiá ukazuje, že až 29% populácie Slovenska žije v okresoch v mediálnych púšťach alebo na ich hrane. Dianie v nich pravidelne spravodajsky nepokrývajú takmer žiadne tlačné noviny, online portály či lokálne televízie a rádiá. Uspokojivé lokálne spravodajstvo má k dispozícii len každý druhý obyvateľ krajiny, najlepšie sú na tom Košičania.

Pred vyše rokom sme v Transparency v pilotnej analýze upozornili na dôležitý globálny trend, ktorý sa prejavuje aj na Slovensku. Je ním postupný zánik lokálnych novín a pozvoľný vznik mediálnych púští v časti slovenských regiónov. Takéto prostredie má podľa zahraničných štúdií nepriaznivý dopad na kvalitu miestnej demokracie, apatiu voličov, zvyšovanie priestoru pre zneužívanie moci, korupciu či šírenie dezinformácií.

Naša pôvodná Mapa printových spravodajských púští ukázala, že až tretinu okresov dnes pravidelne spravodajsky nepokrývajú žiadne nezávislé tlačené noviny. V aktuálnej rozšírenej analýze sme sa pozreli, či je situácia v regionálnej žurnalistike naozaj až taká vážna a či zanikajúce a upadajúce lokálne printy iba nenahradili elektronické médiá, predovšetkým online spravodajské portály či regionálne televízie a rádiá.

Jednoduchá odpoveď znie, že zďaleka nie všade. Ani tieto novšie médiá, napriek niektorým novým ambicióznym hráčom ako regionálne mutácie portálu Štandard či sieť spoločnosti Mediak investora Milana Dubeca, nedokázali vyvážiť dlhoročný ústup tradičných tlačených novín.

Mediálne púšte ohrozujú tretinu

Ak sa pozrieme na aktualizovanú mapu aj s novými vrstvami regionálnych médií (k printom pribudli online portály a regionálne televízie a rádiá), v okresoch s minimálnym alebo nedostatočným pokrytím pravidelným lokálnym spravodajstvom žije 29% populácie Slovenska. Vyše desatina okresov zostáva stále takmer bez akéhokoľvek spravodajského pokrytia, nedostatočné pokrytie sme zaznamenali v ďalších 25 okresoch. Do pásma mediálnych púští alebo na jeho hrane tak podľa aktualizovanej analýzy Transparency spadlo až 33 z celkovo 72 okresov (bratislavské a košické okresy sme rátali ako celé mesto).

Mapa spravodajských púští je interaktívna, po kliknutí na okres sa zobrazia podrobnosti.

Hodnotenie je aj v tomto prípade iba kvantitatívnou analýzou, bez hlbšieho pohľadu na kvalitu spravodajstva jednotlivých nezávislých titulov. Po jej zohľadnení by bola situácia pravdepodobne ešte nepriaznivejšia, keďže mnohé články či reportáže sú postavené najmä na tlačových správach bez zásadnejšej pridanej hodnoty pre verejnú kontrolu.

Medzi mediálne najperiférnejšími okresmi trochu prekvapivo skončili aj suburbánne oblasti hlavného mesta – okresy Pezinok a Senec. Dianie v nich pravidelne nesleduje žiaden nezávislý print ani lokálne elektronické médium (TV či rádio). Len okrajovo je v hľadáčiku spravodajských online portálov.

Nepriaznivá situácia je aj v strede Slovenska – priesečníku Trenčianskeho, Nitrianskeho a Banskobystrického kraja, a tiež v málo hospodársky rozvinutom severovýchode krajiny. Aj aktuálny výskum potvrdil lepší stav na juhu Slovenska v porovnaní so zvyškom krajiny, k čomu prispievajú maďarskojazyčné tituly. Časti z nich pomáha aj finančná podpora z maďarských i slovenských štátnych zdrojov. Hoci berú dotácie aj na to, aby dali „priestor talentovaným publicistom,” na kvalite ich produkcie zásadnejší rozdiel zatiaľ nevidno.

Naopak, do kategórií s uspokojivým mediálnym pokrytím sa na našej mape dostalo 25 okresov, v ktorých žije vyše polovica slovenskej populácie (53%). Najlepšie sú na tom okresy Košice, Prešov, Žilina, Nitra a Galanta (s vyše 15-percentným podielom obyvateľstva). Bratislavu, kde sídli väčšina celoslovenských médií, sme z hľadiska lokálneho spravodajstva vyhodnotili iba ako čiastočne pokrytú. Rozdiel je dobre viditeľný pri porovnaní s najlepšími Košicami, kde miestne dianie spravodajsky mapujú dva printy (medzi nimi jediný slovenskojazyčný regionálny denník), desať spravodajských online portálov a päť lokálnych televíznych a rozhlasových staníc.

Online ťahajú siete

Na aktualizovanú mapu sme dovedna zaradili 140 regionálnych médií. K doterajším 45 spravodajským printom sme pridali 31 samostatných regionálnych portálov a štyri celoslovenské online siete s podsekciami zameranými na jednotlivé kraje, plus 21 lokálnych televízií a 11 rozhlasových staníc. Z analýzy sme vylúčili radničné noviny a mestami či krajmi platené relácie, ktorých úlohou nie je kontrolovať miestnu moc. Práve naopak, často pôsobia skôr ako jej hlásne trúby.

Väčšina nami skúmaných portálov dnes nedokáže zamestnať profesionálnych redaktorov schopných tvoriť vlastný obsah, ten produkujú najmä z materiálov, ktoré dostanú hotové – okrem tlačových správ sú to i správy tlačových agentúr TASR a SITA. Takúto prax sme čiastočne zohľadnili aj pri hodnotení.

Štandard o udalostiach v regióne nielen informuje, ale ich neváha aj kriticky komentovať.

Z dovedna 63 nami sledovaných portálov, zameraných na konkrétny kraj či okres, dokázalo aspoň nejaký vlastný obsah tvoriť len 17. Predovšetkým išlo o podsekcie celoslovenského portálu Štandard.sk, ktorý do slovenských regiónov expandoval po investičnom vstupe švajčiarskej spoločnosti Saidler v roku 2021.

Kým v oblasti regionálnych printov ťahá spravodajstvo najmä vydavateľstvo Petit Press so sieťou týždenníkov MY a regionálnym denníkom Korzár, v online prostredí sú dnes krajské redakcie Štandardu skôr výnimkou, ktorá dokáže prinášať o fungovaní radníc a krajov aj kritické pohľady.

Vďaka na slovenské pomery mimoriadnej niekoľko miliónovej finančnej injekcii zahraničného investora, si web mohol dovoliť 20-člennú regionálnu redakciu. Bude zaujímavé sledovať, či ju dokáže v budúcnosti udržať. Za úvodné dva roky roky – 2021 a 2022 skončil so sumárnou takmer miliónovou stratou.

Iba rozbiehajúce sa spravodajstvo zatiaľ produkuje ďalšia nová sieť vlastnená žilinským podnikateľom Milanom Dubecom (portály Žilinak.sk a ďalšie), ktorá sa až tesne po našom hodnotení v závere minulého roka rozšírila do všetkých slovenských krajov. Zaostáva aj spravodajský portál Dnes24 so svojimi regionálnymi sekciami. Obsah portálu Regióny, ktorý je súčasťou Zoznam.sk, je dnes tvorený takmer výlučne agentúrnymi správami.

Internetový portál Trenčinak.sk ponúka čitateľom najmä tlačové správy a policajné zvodky.

Pre predstavu, ako spravodajstvo vyzerá pri niektorých aktívnejších portáloch môže poslúžiť príklad portálu bystrica.dnes24.sk. Zo 486 správ uverejnených v hodnotenom období (október a november 2023) sme pre účely analýzy museli vyradiť až 366, keďže šlo len o preklopené tlačové správy, či policajné zvodky bez výraznejšej redakčnej úpravy. Pri portáli Trenčinak.sk sme rovnakým prístupom neuznali ani jednu z 20 správ.

Osobitnou kategóriou sú maďarskojazyčné online portály, ktoré sprostredkovávajú v jazyku národnostnej menšiny vo väčšej miere aj dianie na celoštátnej úrovni, nejde teda o klasické regionálne médiá. Portály parameter.sk a bumm.sk sú okrem toho zahltené policajnými zvodkami a portál Felvidék, založený politikom Miklósom Durayom, publikuje prevažne informácie o činnosti národnostných spolkov a lokálnu politiku si všíma iba ojedinele.

Online portály, ktoré nie sú súčasťou celoslovenských sietí, často prevádzkujú občianske združenia, alebo iba živnostníci, nemajú žiadnych zamestnancov a už vôbec nie redakcie s profesionálnymi novinármi. Jednou z výnimiek sú Bystricoviny, ktoré vlastní cez eseróčku PT Group politik a poslanec národného parlamentu Miroslav Čellár. Portál sa venuje aj veľkej politike a je priateľský k Čellárovej strane Hlas, ako aj primátorovi Banskej Bystrice Jánovi Noskovi (nezávislý), ktorý tu dokonca bloguje.

Závislé televízie

Spravodajsky ešte menej prínosné sa ukázali elektronické médiá. Zo 68 lokálnych televízií združených v stavovskej organizácii Lotos sa do nášho hodnotenia dostala iba necelá tretina (21). Zvyšné televízie buď nie sú aktívne, alebo ich vlastnia samosprávy a na mapu sme ich nezaradili podobne ako sa na ňu nedostali dnes na Slovensku veľmi populárne radničné noviny.

Podobne ako sme v minulej analýze upozornili pri regionálnych printoch, ani ekonomika lokálnych TV sa nevyvíja priaznivo. Väčšina z nich sa v roku v 2022 nedokázala s tržbami vrátiť na úroveň spred pandémie. Niektoré z nich sa počas nej dostali do straty, výsledky za rok 2023 v čase prípravy analýzy ešte neboli k dispozícii.

Príkladom môže byť Videoštúdio RIS, ktoré dlhoročne prevádzkuje sieť piatich lokálnych televízií na Záhorí a v myjavskom regióne. Pozvoľný pokles tržieb pred pandémiou sa zrýchlil počas nej, kedy sa mediálna spoločnosť prepadla pod hranicu 200-tisíc eur, na ktorú sa jej ani v roku 2022 nepodarilo vrátiť (tržby 174-tisíc eur). To televíziu priviedlo do straty, ktorá sa v roku 2022 prehĺbila na 38-tisíc.

Rovnako ako Videoštúdio RIS, aj väčšina ďalších súkromných lokálnych televízií dnes funguje prakticky len vďaka kontraktom so samosprávami, ktoré si od nich objednávajú nielen prenosy zo zastupiteľstiev, ale často celé spravodajské relácie. Divák to často vôbec netuší, televízie na to v spravodajstve nijako neupozorňujú.

Takéto televízne spravodajstvo potom nespĺňa atribúty všestrannosti informácií a názorovej plurality, ktoré predpokladá zákon o mediálnych službách. Platené relácie sú často nevyvážené a v podstate slúžia najmä ako PR lokálnych politikov. Priama politická reklama je povolená len pred voľbami.

Podľa dostupných verejných zdrojov má až 12 z posudzovaných televízií uzatvorenú zmluvu s niektorou samosprávou, čo ovplyvňuje schopnosť vykonávať nezávislú verejnú kontrolu. Mieru závislosti ilustruje príklad TV Bratislava, ktorá v minulom roku prišla o dva kľúčové kontrakty – s bratislavským magistrátom a s mestskou časťou Petržalka.

TV Bratislava, ktorá je v ekonomických problémoch, zaradila v januári 2024 do svojej hlavnej spravodajskej relácie Metro Dnes aj 15-minútový rozhovor s vlastnou moderátorkou Sandrou Vychlopenovou.

Výroba spravodajstva pre hlavné mesto predstavovala v roku 2021 až 80-percent jej tržieb, zvyšok tvorili najmä príjmy z ďalších bratislavských samospráv. Absencia týchto zdrojov sa výrazne podpisuje na aktuálnej redukovanej podobe spravodajstva. V nami hodnotenom období (pri TV začiatok roku 2024) prevažoval v hlavnej spravodajskej relácii Metro nespravodajský obsah a televízia tu dokonca zaradila aj rozhovor s vlastnou redaktorkou, či s otcom ďalšej redaktorky.

Vlastný spravodajský obsah sme z 11 lokálnych rádií zaradených na našu mapu identifikovali iba pri troch staniciach – Rádiu v Nitre, Trnavskom rádiu a Rádiu Košice. Spravodajstvo vo väčšom rozsahu (viac ako 20 minút denne) prinášajú iba Trnavské rádio a Rádio Košice. Zvyšné stanice ponúkajú v krátkych spravodajských blokoch obvykle úryvky z tlačových a agentúrnych správ.

Čo ukazuje mapa

Aktualizovaná mapa mediálnych púští rozdeľuje 72 okresov do piatich kategórií podľa intenzity spravodajského pokrytia. Každý okres je farebne zvýraznený podľa príslušnej kategórie a po kliknutí alebo nadídení myšou sa otvorí okno s celkovým skóre a relevantnými titulmi zo všetkých troch vrstiev a teda tlačené noviny, online spravodajské portály a regionálne televízie a rádiá.

Skóre dosiahnuté jednotlivými okresmi je kombináciou výsledkov pre tri spomínané vrstvy (printy, online portály a regionálne televízie a rádiá), pričom metodika zberu dát i obdobie sa pri každej vrstve mierne líšili. Pri tlačených novinách sme využili našu pilotnú mapu z decembra 2022 (situácia sa tak odvtedy už mohla nepatrne zmeniť), online portály sme monitorovali dva mesiace na jeseň 2023 a televízie a rádiá v prvých týždňoch roku 2024.

Za každú vrstvu mohol okres získať maximálne 2 body. K tým sa okresy priblížili podľa toho, koľko mediálnych titulov a ako intenzívne sa v danej vrstve okresu venovalo. Do skóre okresov v menšej miere a proporčne vstupovali aj celokrajské správy, ktoré informovali napríklad o činnosti daného samosprávneho kraja. Podobne sme brali do úvahy aj menšie lokálne tituly zamerané napríklad len na určité mesto.

Maďarskojazyčné tituly mali v hodnotení o niečo menšiu váhu (prepočítanú podľa národnostného zloženia obyvateľov v danom okrese), podobne ako súkromné televízie a rádiá, ktorých činnosť na základe zmluvy financovala čiastočne aj samospráva (ako sme uviedli vyššie, radničné noviny a relácie priamo financované mestami a krajmi sme v analýze nezarátavali vôbec).

Výsledné skóre sme ešte následne mierne upravili koeficientom podľa veľkosti okresu, aby sme z hľadiska intenzity spravodajského pokrytia neuplatňovali rovnaké nároky na Bratislavu so 475-tisíc obyvateľmi a na Medzilaborce s necelými 11-tisícmi.

Celoštátne médiá

Slabú kvalitu lokálnych médií miestami suplujú celoslovenské médiá, ktoré sa v spravodajstve venujú aj regiónom, aj keď nejde vždy o systematický prístup a prinášanie informácií závisí od príťažlivosti danej správy pre publikum. Napríklad Banskú Štiavnicu, ktorá sa v našej mape zaradila medzi mediálne púšte, si všímajú len ojedinele, v posledných mesiacoch najmä v súvislosti s dôsledkami vlaňajšieho ničivého požiaru v historickom centre.

Napríklad Rádio Regina Slovenského rozhlasu je rozdelené do troch regionálnych štúdií  – Západ, Stred a Východ. Ani jeho informovanie sa však veľmi nelíši od rozšírenej praxe preklápania agentúrnych správ a špecificky sa skôr zameriava na spoločensko-kultúrne témy v regiónoch.

Verejnoprávna televízia RTVS vysiela správy z regiónov každý pracovný deň zhruba pol hodinu, tvoria približne 13% celkového spravodajského vysielania televízie.

Televízia JOJ – ktorej spravodajstvo sleduje po televízii Markíze najviac ľudí na Slovensku, sa chváli  najväčším televíznym pokrytím regiónov. Spomedzi 48 redaktorov sa 11 venuje regionálnemu spravodajstvu, ktoré mapuje aj v týždennej relácii „Regióny 24“ v 25-minútových blokoch. Produkuje teda regionálne spravodajstvo na dennej báze, no v najväčšej miere ide o „krimi správy“.

Aké sú riešenia

Pluralita médií je kľúčovou pre kvalitu demokracie nielen na národnej, ale aj lokálnej úrovni. Je nevyhnutné, aby aj v regiónoch pôsobili nezávislé médiá, z ktorých by obyvatelia mohli čerpať objektívnejšie informácie o dianí ako to, čo im servírujú miestne radnice.  Tam, kde chýba nezávislé médium sú politici pod slabšou kontrolou a aj podľa medzinárodných skúseností v nich rastie riziko zneužívania moci a zle informovaných rozhodnutí obyvateľov a voličov.

„Okresy, ktoré sú novinárskymi púšťami, majú veľa spoločného. Majú nižší priemerný príjem domácností, nižšie priemerné vzdelanie, vyšší než priemerný podiel populácie žijúcej v chudobe, vo všeobecnosti sú obyvatelia starší alebo v strednom veku. Často sú menej husto osídlené, viac vidiecke, neraz majú horší prístup k internetu,” opísala pozorovania z podobného výskumu v USA počas našej nedávnej online diskusie Sarah Stonbely, riaditeľka amerického State of Local News Project,  ktorého projektom mediálnych púští sme sa inšpirovali.

Časť opatrení na zníženie nepriaznivého trendu rozširovanie mediálnych púští sme naznačili už v našej pôvodnej národnej štúdií k situácii s tlačenými médiami z decembra 2022. Patrili medzi ne napríklad zníženie sadzby DPH na polovicu aj pre regionálne tlačené médiá, vytvorenie mechanizmu podpory nezávislých regionálnych médií z verejných zdrojov, legislatívna úprava pôsobenia samosprávou dotovaných médií či reforma dohľadových orgánov.

Sarah Stonbely spomína aj ďalšie možnosti podpory diskutované v USA. Okrem daňových výhod je to aj podpora filantropov, a to od bohatých mecenášov až po bežných čitateľov, regulovaná inzercia z verejných zdrojov, poukážky na kúpu predplatného lokálnych médií pre členov miestnych komunít, stimuly pre študentov žurnalistiky zamestnať sa aj v lokálnych médiách, ale aj podpora miestnych tlačiarní, či lepšia dostupnosť internetu.

K preriedeniu mediálnych púští by mohla prispieť aj vyššia profesionalita existujúcich médií a ich záujem prinášať spravodajstvo nielen z krajského mesta, ale aj ostatných oblastí. Pozitívny vplyv by mohol priniesť aj odklon od prístupu množstva regionálnych redakcií založenom predovšetkým na uverejňovaní tlačových správ či článkov agentúr, prípadne preberaní statusov zo sociálnych sietí bez ďalšieho novinárskeho spracovania. Konkurenčné portály tak síce na prvý pohľad pôsobia odlišne, v skutočnosti však prinášajú veľmi podobný obsah.

Regionálne spravodajstvo tak, ako si ho predstavuje sieť portálov dnes.24.sk

Pokiaľ v danom regióne zamestnávajú redaktora, mohli by pritom vlastným spravodajstvom získať konkurenčnú výhodu. Cenným zdrojom novinárskych tém dôležitých pre komunitu je napríklad sledovanie rokovaní miestnych zastupiteľstiev, ktoré sú dnes už často dostupné aj online. Tento spravodajsky cenný zdroj informácií dnes regionálne médiá zväčša preberajú iba z agentúr.

V prípade, ak sa regionálne médiá, optimálne aj s pomocou verených stimulov, nezačnú väčšmi zameriavať aj na periférnejšie oblasti a témy dôležité pre zapájanie obyvateľov a verejnú kontrolu, ďalší rozmach mediálnych púští a úpadku kvality miestnej demokracie je, žiaľ, iba otázkou času.

Michal Piško, Ľuboš Kostelanský, Kristína Kroková, Martina Hilbertová 

Ak považujete výskum v oblasti médií a ich dopadov na kvalitu demokracie za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!

 

 

Teraz najčítanejšie