Ego versus Duša
Moja dnešná spoveď :)
Dnes sme mali v škole pracovnú poradu. Jej súčasťou bolo vzdelávanie, ktoré vyplýva zo zákona, tzv. „duševná očista“. Zistila som, že okrem depresie trpím aj syndrómom vyhorenia a stresové faktory, ktoré momentálne ohrozujú moje psychické i fyzické zdravie sú veľmi vysoké. 8 bodov bol strop, ja som dosiahla číslo 24. Wow, čo teraz? Čo s tým? Na konci prezentácie bolo pár návodov ako: Zdôver sa priateľovi, športuj, relaxuj, medituj, vyhýbaj sa, atď… OK…fajn. Čo keď všetko toto má efekt krátkodobý? Čo urobiť, keď zdroj tohto všetkého je všade okolo Teba? Všade šíriace sa EGO… pozostatok doby? Rakovina nášho školstva. Človek – Učiteľ – Ego môže učiť, dokonca kvalitne učiť, môže byť výborný rečník, teoretik, metodik, mať hodiny do detailu premyslené…..Naučí…Áno, ale Čo? Toto: JA, Jednotlivec, Žiarlivosť, Nenávisť, Šialenstvo, Pýcha, Sťažovanie sa, Hnev, Egoizmus, Vojna, Moc, Nepriateľstvo, Materializmus, Minulosť vs. Budúcnosť, Chlad, Veľa brať, Netolerancia, STRACH……TOTO je falošné JA.
Ruku na srdce… V každom z nás je EGO. Aj vo mne. Je to v nás, zasiate semienko, ktoré klíči. Ale je len o nás či dovolíme Egu, aby prevalcovalo našu DUŠU a je len o nás, aby sme dovolili, kto bude učiť naše deti. Či dovolíme, aby boli naše deti učené (Egom) alebo aby sa učili učiť sa (Dušou) – (odporúčam pozrieť si VIDEO, ktoré je súčasťou blogu).
Pretože Človek – Učiteľ – Duša môže učiť, dokonca kvalitne učiť, môže byť tiež výborný rečník, teoretik, metodik, mať hodiny do detailu premyslené, ALE….Naučí Učiť sa a jeho výstup je toto: MY, Jednota, Porozumenie, Priateľstvo, Odpustenie (s týmto bojujem – veľmi), Pokora, Vďačnosť, Spoločné šťastie, Láskavosť, Skromnosť, Duchovno, Múdrosť, Mier, Sympatie, Prítomnosť (aj s týmto mám problém), Tolerancia, Altruizmus, LÁSKA…….TOTO je skutočné JA.
Počas vzdelávania som zažila krátku meditáciu – relaxáciu. Mala som si predstaviť miesto, kde sa cítim príjemne, kde je krásne, vnímať vône, vnímať lásku, pokoj…K tomu miestu som schádzala pomaly po desiatich schodoch. Sama som bola prekvapená, aké miesto ma napadlo aké prvé. Napadla ma ŠKOLA. Mala som slzy v očiach. Áno, meditáciu som precítila. Napadla ma škola v štýle Summerhill. Videla som šťastné tváre detí, spokojných kolegov, nechala som sa unášať atmosférou všade prítomných vysokých platanov a vône práve prebúdzajúcej sa prírody. Zase to však malo svoje ALE….Zostala som stáť na poslednom schode a ďalej som sa nedostala….mala som všetko pred sebou. Bola tam STENA – priehľadná, ale tak pevná, ktorá ma nepustila ďalej. Viem, že tá stena tu je v podobe predsudkov, strachu, žiarlivosti…nehaním…niekto to v nás zasial.
Šírme myšlienku lepšieho školstva…. šírme spoločne myšlienku ĽUDSKOSTI, ktorá sa z našich škôl vytráca. Šírme spolu myšlienku, ktorá zachráni Duše našich detí.
