Denník N

Školstvo? Sloboda alebo direktíva

Školstvo je horúca téma, ale nie je to horúca kaša. Práve naopak. Kaša je už poriadne studená a ťažko sa mieša. Väčšina politických strán ale paradoxne chce ju vylepšovať, dochucovať, a presviedčajú nás, že sa to bude dať jesť.

Na základnú otázku – viac alebo menej štátu – odpovedajú tak, aby sa aj vlk nažral, aj koza zostala celá. Jasné a pritom protipólne stanoviská majú v tejto otázke SAS a SNS.

SNS prostredníctvom silného štátu nechce dopustiť anarchiu v školstve. Učitelia si nebudú môcť robiť čo chcú, tvrdí šéf strany. SAS naopak verí riaditeľom a učiteľom. Tvrdia, že školstvo je stále preregulované, je potrebné dať viac slobody samotným školám a zriaďovateľom, aby mohla existovať slobodná súťaž, v ktorej si rodičia a deti budú môcť voliť taký typ školy, ktorý najviac vyhovuje ich potrebám.

Ak sa ľudia rozhodujú, koho budú voliť, mali by si položiť napríklad otázku: Chcem, aby moje dieťa učili učitelia podľa osnov, ktoré im nanúti ministerstvo školstva, alebo podľa osnov, ktoré si sami učitelia vytvoria? Verím štátu, alebo vzdelaným učiteľom? Dosiahneme lepší vzdelávací systém rýchlejšie slobodným alebo direktívnym prístupom?

Ja by som budúcnosť videl takto:

Vlastné osnovy a garantované vedomosti.

Učitelia základných škôl si vytvoria osnovy, podľa ktorých budú učiť deti. Riaditelia ich budú ratifikovať. Škola uvedie a bude garantovať, čo všetko budú deti vedieť, keď opustia posledný ročník. Škola môže vytvoriť rôzne „výkonnostné“ triedy alebo rôzne vzdelávacie prístupy.

To isté urobia aj stredné školy. Naviac, zverejnia požiadavky na znalosti žiakov, ktorí sa budú hlásiť na ich školu. Rodičia budú môcť zhodnotiť, či zverejnené osnovy a garantované vedomosti budú vhodné pre úspešné pokračovanie v ďalšom vzdelávaní.

Pluralita, zvýšenie variability školského systému, v ktorom sa prirodzene ukáže, ktoré postupy sú životaschopné a ponúkajú vyššiu spokojnosť verejnosti môže byť jednoduchšie realizované vo väčších aglomeráciách, kde je niekoľko škôl, ktoré si môžu navzájom konkurovať. Ako ale zabezpečiť konkurenciu na dedinách, ktoré majú jednu malú školu? Tam si veľa rodičov nebude môcť dovoliť voziť dieťa do inej dediny, či mesta. Riešením je hľadať správneho riaditeľa.

Po skončení školského roka riaditeľ každej školy, ktorá dostáva príspevky na žiaka, zverejnení výročnú správu hodnotiacu minulý rok a plány a osnovy pre ďalší rok. Na základe tejto správy prebehne hlasovanie rodičov aktuálnych žiakov o dôvere riaditeľovi školy. Zriaďovateľ podľa výsledku môže odvolať riaditeľa, alebo ho môže podržať. Ak je zriaďovateľ VÚC, konečne budú ľudia vedieť, prečo sa majú zúčastniť aj volieb do týchto štátnych orgánov.

O zmene sa rozhoduje teraz

Žiadne spoločné hľadanie najlepšieho spôsobu vzdelávania pre všetkých. Žiadne spoliehanie sa na pár múdrych hláv. Ale umožniť hľadať najlepšie cesty, nájsť tých najlepších, podporovať kreativitu a zodpovednosť.

Ak človek inklinuje k slobode, nemôže čakať, že keď si v parlamentných voľbách zvolí direktívny alebo nejasný prístup, niekto dokáže potom presvedčiť politikov, aby realizovali úplne opačný program. Okrem peňazí, ktoré chcú nechať tiecť cez ich prsty, je pre nich zaujímavé aj budovanie závislosti čo najširšej verejnosti na aktuálnom politickom stave, čo zabezpečuje hlasy do ďalších volieb.. „My to tu platíme, a nemali by sme o tom rozhodovať?“, hovoria politici. Nie, my z našich daní to tu platíme, a my o tom chceme slobodne rozhodovať.

Teraz najčítanejšie