Denník N

Kedy prepadlo najviac hlasov? 11. októbra 2011, desať hodín večer

Spojené hlasovanie NR SR o navýšení eurovalu a vyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej. Reprofoto – tvNRSR
Spojené hlasovanie NR SR o navýšení eurovalu a vyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej. Reprofoto – tvNRSR

Nenechajme si prikazovať, že máme opäť voliť menšie zlo. Rozhodnime sa podľa seba.

Malé strany, ktoré sa v posledných prieskumoch potácali okolo hranice 5 %, nás intenzívne strašia, že náš volebný hlas vo voľbách prepadne, ak ich nebudeme voliť. Richard Sulík (s podporou 4 až 5,5 %) a Igor Matovič (s podporou 5 až 6,8 %) zhodne presviedčajú, že hlasy pre strany, ktoré sa v posledných prieskumoch nachádzali za SaS a OĽaNO-NOVA, automaticky prepadnú.

Odkiaľ berú tú istotu? Novinkou týchto volieb je predsa dvojtýždňové moratórium na prieskumy a 5. marca tak budú údaje zo všetkých zverejnených prieskumov zhruba tri týždne neaktuálne (dáta sa zbierajú niekoľko dní pred zverejnením).

Nevieme, ako sa odvtedy zmenila verejná mienka. Vieme však, že sa zmenila situácia v zahraničí aj u nás doma. Utečenecká kríza sa vracia, hrozí rozpad Schengenu, pribúdajú nové kauzy a v televíziách sa vysielajú posledné predvolebné debaty. Navyše, kampaň ešte stále prebieha, mítingy vrcholia až tento týždeň. Nie je preto fér strašiť ľudí „prepadnutými“ hlasmi, akoby to bola hotová vec.

A je to tu zas: máme voliť menšie zlo

Sulík aj Matovič sa uchýlili k praktike, ktorú hojne využívala SDKÚ – ak nechcete, aby váš hlas prepadol, voľte nás, voľte menšie zlo. A všetci vieme, kam nás opakovaná voľba modrých doviedla. Ku gorilej korupcii (2005, 2006), ktorá po odhalení vyústila v roku 2012 do najväčších protestov od Nežnej revolúcie.

Pochopiteľne, SaS ani OĽaNO-NOVA nie sú korupčné strany napojené na oligarchov. Tiež však neraz pochybili a za svoje nízke preferencie preto môžu len oni sami. Obviňovanie iných z „preberania“ hlasov im nepomôže získať späť tých voličov, ktorých viacnásobne sklamali politickým amaterizmom, nedodržaním svojich sľubov a odklonom od hodnôt, ktoré hlásali.

Je tiež úsmevné, že o prepadávaní hlasov hovoria najviac tí lídri, ktorí stáli za najväčším prepadom volebných hlasov v modernej histórii Slovenska. K nemu došlo 11. októbra 2011 o desiatej hodine večer. Povalením vlastnej vlády vtedajší politici kolektívne zahodili celkom 1 118 622 volebných hlasov.

Zahodili dôveru vyše milióna ľudí, konzervatívcov i liberálov, ktorí sa len rok predtým spojili v boji „proti Ficovi“. Okrem toho ich totiž naozaj veľa nespájalo. Mimochodom, dodnes si k sebe nenašli cestu. Dobre to zdokumentoval Denník N vo svojom nedávnom videu.

Za pád vlády sú pochopiteľne zodpovedné všetky strany a všetci lídri vtedajšej vládnej koalície. Avšak najväčšiu zodpovednosť nesie jedna strana – SaS. Strana, ktorej predseda si dodnes nechce priznať svoj diel zodpovednosti. Strana, ktorá do slovenskej politiky dotiahla Matoviča a s ním aj detektor lži, tajné nahrávky a plážovú obuv v parlamente. Strana, ktorá to mala našliapnuté k modernej európskej politike, ale namiesto toho na polceste skĺzla smerom k euroskepticizmu a xenofóbii.

Môžu hlasy v demokratických voľbách prepadnúť?

Politici, ktorí dobrovoľne zahodili milión hlasov, dnes nemajú žiadne morálne právo vyzývať ľudí, aby svoj hlas „nezahodili“. Nemajú právo diktovať ľuďom, koho majú a koho nemajú voliť.

Navyše, o prepadnutých hlasoch sa dá, paradoxne, polemizovať aj pri stranách SaS a OĽaNO-NOVA. Nejde ani tak ich dlhodobé preferencie balansujúce okolo hranice 5 %. Ide skôr o to, že tieto strany po 4-ročnom pobyte v opozícii opäť ponúkajú len ďalšie vykrikovanie z opozičných lavíc, z ktorých nepresadia ani jeden bod zo svojho programu.

Ťažko sa to počúva každému, kto aspoň trocha sympatizuje s tým, ako nekompromisne tieto dve strany dýchali na krk vládnym politikom. No pravda je jednoducho takáto. Matoviča ako koaličného partnera vopred odmietli Procházka aj Bugár. So Sulíkom má zas dlhodobý problém Figeľ, no nielen ten, pretože SaS má po páde vlády nízky koaličný potenciál. Podľa logiky týchto strán je teda hlas pre nich dvojnásobným rizikom: buď sa totiž do parlamentu nedostanú alebo skončia v opozícii.

Takéto úvahy o prepadávaní hlasov však nie sú správnou cestou. V demokracii totiž odovzdaný hlas nemôže prepadnúť, nech už ľudia volia kohokoľvek. Ak by to tak nebolo, ani samotná SaS by sa ako nováčik nikdy nedostala do parlamentu. Andrej Kiska by sa nestal prezidentom a Ivo Nesrovnal primátorom Bratislavy.

Ak sa začneme riadiť filozofiou, že treba voliť len tých, čo majú istotu zvolenia, nikdy Slovensko neposunieme vpred. Istotu zvolenia majú pritom v týchto voľbách len strany SMER a Sieť. Voliči naoko zrenovovanej SNS totiž môžu napokon odskočiť, Mostu konkuruje SMK, KDH pre svoje stredoveké nápady padlo až na 6 %, SaS a OĽaNO-NOVA sú na hranici zvoliteľnosti. Ak zvážime štatistickú odchýlku, naše hlasy pre tieto strany môžu reálne „prepadnúť“.

Čo nám nepovedia: milión nerozhodnutých a nepresné prieskumy

Všetci politici navyše ignorujú jednu veľkú neznámu týchto volieb. Tou je zhruba 1,3 milióna ľudí, ktorí sa ešte definitívne nerozhodli, koho budú voliť. Ide o viac ľudí, než strana SMER získala v parlamentných voľbách 2012, po ktorých zostavila jednofarebnú vládu. Na vstup do parlamentu je pritom v závislosti od volebnej účasti potrebných približne 120-tisíc hlasov, čo je zhruba 9 % z vyše milióna nerozhodnutých.

Pochopiteľne, nejaká časť nerozhodnutých nakoniec voliť nepríde, pretože ich žiadna strana nepresvedčí. Ľudia už politikom neveria a tí si za to môžu sami. Tá väčšia časť sa ale nakoniec rozhodne a k niekomu prikloní. Práve títo ľudia spôsobia, že volebné výsledky sa budú výrazne líšiť od posledných predvolebných prieskumov.

Tak to napokon bolo aj vždy v minulosti. V parlamentných voľbách 20102012 napríklad prieskumy prognózovali strane SMER o 5 % menej, než napokon získala. V prvom kole prezidentských volieb 2014 zasa prieskumy podcenili Procházku o 11 %, kým Ficovi 9 % pridali. To, že šancu na bratislavské kreslo primátora mali podľa prieskumov len Kňažko a Ftáčnik, snáď ani netreba pripomínať.

Prejavme ľuďom viac rešpektu

A to mohli kedysi prieskumy vychádzať aj 2 dni pred voľbami. No aj tak sa vždy zmýlili. Mýliť sa môžeme všetci. Mýliť sa môžu tí, čo sa predčasne tešia, že februárový preferenčný pokles SMERu je nezvratný. Mýliť sa môžu tí, čo sa predčasne vidia v premiérskom alebo ministerskom kresle (Procházka, Sulík). Mýliť sa môžu tí, čo vidia SKOK! predčasne mimo hry.

Najlepšie preto urobíme, keď ľuďom ponúkneme fakty, no nebudeme na ich základe uzatvárať predčasné závery. Prestaňme ľudí zavádzať, že ich hlas prepadne, ak nebudú voliť tú stranu, ktorú im nadiktuje voliť Sulík, Matovič či Procházka.

Nik z týchto pánov nemá právo nútiť ľudí voliť opäť menšie zlo. Prestaňme ľuďom prikazovať, prejavme im rešpekt a nechajme ich slobodne sa rozhodnúť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie