Denník N

More v tanci

*

Ako pierko

vrátiš ma v obraze.

 

Po sebe túžime,

že si nás vyzdvihneš.

 

Rozčešeš smiech

na dve oči a dve rosy.

 

Keď si ich priblížiš,

najmenej upevní

 

*

 

Skrývaš ich.

Kamienky v pevnej dlani.

Vitráže mihalníc.

 

Piesok sa leje.

A navždy bude.

Je ako z rozprávky.

 

Vynájde rým,

záplavu ticha bezslovných,

ktorému uverili.

 

Tvoje chrámy

otvoria sviežosť jemne

z každej strany.

 

*

 

Máme svoje more.

Prechádzky v pohľadoch

 

Izby, v ktorých to roztočili

skrýše na telo.

 

A ešte láska,

aby v nás bola s odtieňom

 

nad nebom aj zemou

večnosť.

 

*

 

Vstávame z popola

opraviť bázeň.

 

Všetko je krátke:

Čas, Ty s ním,

 

nech je to hocikým,

môže byť s Tebou

 

láskavý smiech:

Všetko buduje úsmev.

 

*

 

Niekedy

máme v rukách moc

 

Môžeme stiahnuť tvár,

závoj na prirodzenosť,

 

vstúpiť do reality

jedinej, otočnej.

 

Na sklonku možností

milovať aj, kde je ich cieľ.

 

*

 

V lavici noc

ako poludnie belasé

v Tvojich očiach.

 

Hľadá sa neporiadok,

okovy cez lomoz,

ktorí nedáme pozor,

 

kde si,

kdekoľvek zbiera otázky

prvý hlas v nich.

 

*

 

Už zase sadíme

v otvorenom nebi.

 

Túžime po nádeji

tak viac si rozumieť.

 

Ešte viac

milovať, lebo Tým si,

 

čo budí slnko

a radosť medzi slzami.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.