V prvom rade je to vec kultúry, ktorá je proste iná. To, že má žena nižšie/iné miesto v spoločnosti, neznamená, že musí byť nešťastná. Problém nastáva v momente, keď sa s tým generáciami určeným miestom nestotožňuje. A to teda riadny problém.

Muži… a zvyšok

Pri bežnej prechádzke väčšími mestami ako Tirana, či Shkodra, veľmi rozdiel nevidieť. Dievčatá a ženy chodia odhalené, zahalených moslimiek je asi toľko ako v Bratislave, sedávajú po kaviarňach či reštauráciách, pracujú a študujú a ak sa s nimi dáte do reči, nebadať žiadnu bariéru. Rozdiel som pocítil, až keď som opustil Tiranu. A to, že iné to často nie je ani v Tirane, som zistil až od svojich albánskych známych.

Keď sme stopovali do Mirdity, mali sme to šťastie, že nás náš stop zobral k sebe domov, kde mal zhodou okolností svadbu. Tá trvá často aj týždeň a samotný obrad (ktorý sa často ani neodohráva v kostole, napriek tomu že mnohí sú veriaci) je viac menej bezvýznamný. Najdôležitejšie sú oslavy. Na to Albánci často míňajú veľké peniaze a záverečná oslava býva prehliadkou gýču a luxusu. My sme sa ale zúčastnili skromnejšej oslavy, ktorá sa odohrávala dva dni pred hlavnou oslavou a len so ženíchovou rodinou.

Ženy boli od nás ako hostí čiastočne separované. Privítala nás (zrejme) najstaršia žena v rodine. Tá sedela spolu s ďalšími staršími (líšili sa oblečením – boli celé v čiernom a na hlave mali špeciálnu šatku/čiapku) na osobitnom mieste a zábavu iba sledovali. Okrem detí sa s nami stretlo a rozprávalo iba jedno dievča a to podľa mňa preto, že bolo slobodné, resp. nenápadne ponúkané na vydaj. Ale môžem sa mýliť.

Vrchol bol, keď nás zavolali dnu, kde nás čakala slávnostná večera. Tú nám pripravili pravdaže ženy, no ani jedna z nich nesedela s nami pri stole. Boli tam len dospelí muži a my. To, že to nie je náhoda, sa nám potvrdilo ďalší deň u inej rodiny. Bol to manželský pár okolo 60 rokov a mali u seba dve vnučky do 10 rokov. Boli sme pozvaní na večeru, no opäť sme večerali len my a pán domu. Pani nám iba servírovala jedlo. Keď sme sa pýtali, prečo si nedá s nami, povedala, že ona s dievčatami už jedla – v kuchyni. Keď sme neskôr už len popíjali raki, pani si dovolila k nám prisadnúť a naliať si na spodok pohára a pripiť si s nami. Rozdiel bol ešte viac zrejmý. Nedovolila si sadnúť priamo k nám a odsunula si stoličku asi pol metra od stola, pri ktorom sme sedeli. Ako som sa neskôr dozvedel, toto je štandard vo väčšine albánskych rodín a vôbec to nebola výnimka tradičných horalov.

hlavné miesto ženy je stále v domácnosti

But who needs love when there’s law and order?

Najdesivejšie je ale budovanie vzťahov. Aj vo väčších mestách a v ich blízkosti je bežné, že pred strednou školou postávajú muži a sledujú dievčatá. Keď sa im nejaká zapáči, nič neriešia, idú rovno za rodinou a s tou vyjednajú sobáš. Často sa to týka aj 15-ročných dievčat. Tie potom nemajú veľmi na výber a musia sa podvoliť. Dokonca som počul aj príbeh o tom, že učiteľka chcela takto vydať svoju žiačku za svojho brata.

Ďalšou vecou je nerovnoprávne postavenie žien v sexuálnom živote. Kým mužovi je de facto dovolené mať viaceré ženy pred svadbou, dievča musí ostať pannou. Ak je potom v posteli „zlá“, mužovi sa dokonca viac či menej tolerujú milenky. Túto potupu (a prípadné pohlavné choroby) potom žena musí znášať.

Pravdaže nie každé manželstvo začína dohodou bez pýtania sa dievčaťa. Aj tu sa randí, no často poza chrbát rodičov. V konzervatívnejších oblastiach (a nemusia to byť rovno dediny, ale aj turistické centrá) je bežné, že ak rodičia zistia, že ich dievča má frajera, automaticky ju nútia do zásnub, lebo v prípade, žeby sa rozišli, bola by to hanba rodiny a vina by padla tak či tak na dievča – že to ona bola určite neverná, a preto sa vzťah rozpadol.

To je totižto obraz mladého dievčaťa a krásne to vidieť na videoklipoch. Ženy sú v nich zobrazované zásadne ako „zboží“, prípadne ako odporné plastické „sexbomby“. Pravdaže, nie je to len lokálnym špecifikom, no ten rozdiel oproti „západným“ klipom dozaista pocíti každý po jednej ceste medzimestským autobusom v Kosove. A hlavne úplne to zapadá do konceptu: ženy sú šľapky a tak to chceme, no keď sa ideme brať, hľadáme nejakú nedotknutú, nevinnú. Ako strážcovia „morálky“ sa potom správajú aj bratia dievčat, ktorí síce majú sami frajerky, no dievčatám bránia mať akýkoľvek vzťah.

Preto, ak chce mať dievča vzťah, musí to utajiť pred celou rodinou a najlepšie aj priateľmi, aby sa to náhodou nedostalo medzi ľudí, ktorých reči sa potom začnú po meste šíriť a šíriť.

muži sú v centre albánskej spoločnosti

Vzbura bez nádeje

A potupa rodiny, to je tá najhoršia vec, čo sa môže stať. Radšej nemať v rodine dievča, ktoré „poškodilo“ česť rodiny, než niesť ťarchu hanby (i keď našťastie niektoré tragické rozmery už miznú).

Preto akákoľvek vzbura nemá nádej. Sexuálna výchova ani antikoncepcia neexistuje. Keď tu chceli americkí dobrovoľníci niečo také zaviesť, ozval sa masívny odpor (čo mi to len pripomína?). Dôsledok? Sex bez ochrany, obrovské množstvo často neodborných potratov, ku ktorým dievčatá nútia aj vlastné rodiny a/alebo následné vyhodenie z domu. Na severe krajiny je tak niekoľko záchytných miest, kde sa dobrovoľníci starajú o takéto dievčatá, prípadne o ich deti, ak nešli na potrat.

Druhým extrémom sú dievčatá, čo dôjdu z hôr na štúdia do Tirany a zrazu sú cenným artiklom. Nevedia sa nabažiť slobody a často chodia aj s viacerými chlapcami naraz. Lebo „veď sa mu páčim“. Nevedia odlíšiť plytké lichôtky od skutočnej náklonnosti a často to má potom tragické dôsledky, v lepšom prípade so zlomeným srdcom. A mnohé sú naučené na to, že láska ani nie je dôležitá. Dôležité sú peniaze a podľa toho si vyberajú partnerov. A podľa toho neskôr vyzerajú ich vzťahy.

Ak sa náhodou rozhodne pre rozvod, môže čakať, že ju rodina vydedí a bude ju ohovárať celé mesto. To sa zásadne stavia na stranu muža, aj keď je viac než zrejmé, že ju podvádzal a týral. Ženina verzia nikoho nezaujíma.

Ak chce dievča ísť inou cestou, kým jej rodina sa chce držať tradícií, môže sa pokúsiť o vzburu, no stratí všetko, k čomu bola od mala vychovávaná ako ku základnej a najcennejšej hodnote. Stratí svoju vlastnú rodinu.