Denník N

Korčok, Putin, Fico

Je nanajvýš trestuhodné, ako zľahostajnievame voči vojne u našich východných susedov a voči tomu, aký vážny dopad na Slovensko má a bude mať táto vojna. Preto svoju úvahu o vnútropolitickej situácii začnem zahraničím.

Smrťou Alexeja Navaľného, ktorý bol až do svojej  smrti najznámejším ruským odporcom putinovského režimu, sa znovu v plnej nahote ukázalo, aký nebezpečný autoritársky režim vytvoril Vladimir Putin v Rusku.  Režim, ktorý sa nezastaví pred ničím a pred nikým.  Nemusela by sa zaň hanbiť žiadna imperiálna ríša minulého tisícročia. Čoraz okatejšie, ba dokonca už bez zastieracích manévrov predvádza, že sa bude usilovať  podrobiť si všetko naokolo bez ohľadu na straty na životoch.  Že sa v tom podrobovaní nezastaví, bude pokračovať ďalej a ďalej, a stále to bude a ostane bez ohľadu na straty na životoch. Rusko skrátka je  vážnou hrozbou nielen pre svojich občanov, ale aj  pre zahraničie, čo dokazuje už dvojročná  krvavá ruská agresia na Ukrajine.  Veď len v Mariupole po ruských bombových útokoch zrátali približne  20 000 mŕtvych civilistov. Celý  svet bol v marci minulého roka  zhrozený zbombardovaním mariupoľského divadla, v ktorom sa schovávalo vyše tisíc žien, detí a starcov.  Putin sa pravdaže za toto masové vyvraždenie ľudí, ktorí len túžili nezomrieť, ani len neospravedlnil. Namiesto toho podchvíľou opakuje, že Ukrajina vznikla na úkor Ruska, preto nemá nárok byť samostatným štátom, napokon Rusi a Ukrajinci sú podľa neho jeden národ. Navyše Putin sa už roky ostatným európskym štátom vyhráža použitím jadrových zbraní. A podľa najnovších tajných dokumentov, ktoré získal Financial Times, prah pre použitie taktických jadrových zbraní je v Rusku oveľa nižší, ako sa doteraz predpokladalo.

Putin chválil Fica

Hneď po vyhratých parlamentných voľbách si Robert Fico vyslúžil pochvalu od samotného Putina. Podčiarkol, že  Fico a maďarský premiér Viktor Orbán sú pronárodní politici a zároveň aj bojovníkmi proti závislosti na USA. „Už som veľakrát hovoril. Oni nie sú proruskí politici, sú pronárodní, chránia svoje záujmy,“ doslova povedal.

Čo na to súčasná slovenská vládna koalícia

Súčasná slovenská  vládna garnitúra si Putinovu pochvalu naozaj zaslúžila.  Čoraz otvorenejšie rozširuje klamstvá ruskej propagandy. Na výročie dvojročného trvania ruského bombardovania na Ukrajine Fico  celkom cynicky označil obete ruskej agresie za príčinu krvavej vojny, keď vyhlásil:  „Táto vojna sa začala už v roku 2014 vyčíňaním ukrajinských neonacistov.“  Iróniou je, že kým v slovenskom parlamente sedeli a doteraz sedia poslanci, ktorí sa hlásia k pravicovému extrémizmu, či dokonca neonacizmu, podobné neonacistické zoskupenia v ukrajinskom parlamente neboli a ani nie sú.

Fico v svojej cynicky falošnej analýze neochvejne pokračoval, keď vyhlásil: „Falošné démonizovanie  Putina nepoložilo Rusko na kolená“.  Veľkoryso pozabudol na masové vraždenie ruských vojsk  v Buči, Irpine, či v spomínanom Mariupole. Verejne pochválil ministra zahraničných vecí Juraja Blanára za to, že sa nedávno stretol so svojím ruským proťajškom – Sergejom Lavrovom. S tým istým Lavrovom, podľa ktorého sa masové vyvražďovanie  Ukrajincov opláca, pretože Rusko sa vďaka vojnovému konfliktu na Ukrajine stalo silnejším.“

Premiér Fico sa vôbec nezaoberá ani  tým, aký dopad na stav demokracie v Európe má Putinova mocenská agresia. A už vôbec sa zrejme ani len nezamyslel na tým, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prízvukuje na všetkých rokovaniach so zahraničnými predstaviteľmi.  Že skrátka pomoc Ukrajine nie je charita, ale investícia do globálnej bezpečnosti a demokracie.

Motív Ficovho postoja

Celkom jednoznačne vychodí, že Fico  cynicky zneužíva svoju schopnosť manažovať vlastnú popularitu na dosiahnutie vlastných cieľov. V tomto štvrtom období premiérovania akoby už mal iba dva  ciele: Po prvé – pomstiť sa všetkým, ktorí ho označili za skorumpovaného politika, ktorému by dokonca malo hroziť väzenie. Politika, ktorého medziiným najbližšia spolupracovníčka  mala tie najbližšie kontakty s talianskou kalábrijskou mafiou, zvanou Ndragheta.  Po druhé  – za každú cenu sa vyhnúť väzeniu. Podriaďuje prakticky všetko tomu,  aby ich dosiahol, a je ochotný na čokoľvek – aj na spoluprácu s Lavrovom a Putinom. Veď vo vazalstve s Ruskom odklon od demokratických hodnôt a príklon k vnútropolitickej autokracii je priam žiadúci. A  už nikoho nebude zaujímať, či bol skorumpovaný alebo nebol.

Na dosiahnutie svojich dvoch cieľov potrebuje, aby sa do prezidentského kresla dostal  človek, ktorý sa proti nemu nikdy za žiadnych okolností nevzbúri. A to Peter Pellegrini spĺňa po každej stránke.

Pokusy o obnovenie kontaktov s ruskými predstaviteľmi

Slovenskú verejnosť už prestávajú prekvapovať celkom okaté snahy o  normalizáciu vzťahov s putinovským Ruskom. Spomenuli sme prekvapujúce stretnutie Blanára s Lavrovom. Podpredseda parlamentu Andrej Danko navrhol nedávno, aby sa na parlamentnej úrovni obnovila spolupráca s Ruskom a Bieloruskom, ktorá sa stopla po invázii Ruska na Ukrajinu. A Pellegrini sa ako predseda parlamentu stretol s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Je to ten istý veľvyslanec, ktorý  v polovici septembra 2022  obvinil vtedajšieho starostu Ladomirovej Vladislava Cupera, že dal bagrom zrovnať so zemou hroby cárskych ruských vojakov z 1.svetovej vojny.   Hroby na cintoríne v Ladomírovej pritom doteraz sú presne na tom mieste, kde boli, len sú upravené.  Starosta dal iba opraviť betónové obrubníky pri hroboch, pretože sa rozpadávali.

Iróniou ostáva, že stretnutie Pellegriniho a Bratčikova sa uskutočnilo v deň  55. výročia upálenia študenta Jana Palacha, ktorý takto protestoval proti nastupujúcej neslobode a autoritárstvu po okupácii Československa v auguste 1968 sovietskymi, a teda aj ruskými tankami. Keďže sa  po stretnutí Pellegriniho a Bratčikova  nezverejnilo, či sa  Bratčikov ospravedlnil za svoju dezinformáciu, je viac ako pravdepodobné, že sa s Pellegrinim o hroboch v Ladomírovej ani len nerozprával.

Pellegrini ani nekritizoval vyjadrenie Fica, podľa ktorého Rusi museli napadnúť Ukrajinu a  Ukrajincov museli vraždiť, pretože na Ukrajine  pôsobia neonacisti.

Putin a hrozba Slovensku

Sme členmi EÚ a NATO. Vďaka členstvu v týchto prestížnych kluboch Putin na nás v tejto chvíli nemôže poslať tanky, aj keď jeho snom, s ktorým sa netají,  je obnoviť ríšu Sovietskeho zväzu so všetkými jeho spojencami. Nemôže sa teda riadiť receptom Leonida Brežneva, ktorý  v auguste 1968 poslal na nás tanky, aby sme sa neodtrhli od spojencov Sovietskeho zväzu, presnejšie od krajín Varšavskej zmluvy, a pripojili sa k demokratickým západným krajinám. Putin ako vysokopostavený agent KGB, ktorý šestnásť rokov pôsobil ako tajný agent v NDR, je naozaj dobrý stratég. Vie, že tanky zatiaľ vlastne ani nepotrebuje.  Zatiaľ stačí, že už na Slovensku už našiel zopár spojencov na tej najvyššej politickej úrovni. A teraz treba neúnavne vytvárať  chaos a zmätok, v ktorom sa destabilizujú demokratické inštitúcie, či samotné demokratické hodnoty. Na vytváranie takéhoto chaosu mu slúžia internetoví trollovia, ktorí rozširujú dezinformácie. Táto hrozba sa stáva jedným z najvážnejších  nebezpečenstiev demokratického sveta.

Josep Borrell a dezinformačné kampane

Podľa Josepa Borrella, šéfa diplomacie Európskej únie, bude rok 2024  kritický pre boj proti dezinformačným kampaniam, a to v prvom rade zo strany Ruska. Ako Borrell podčiarkol, hlavným cieľom takýchto kampaní budú najmä voľby v jednotlivých štátoch.

Týždenník Der Spiegel zase informoval, že Nemecko odhalilo rozsiahlu proruskú dezinformačnú kampaň, ktorá používa vyše päťdesiat tisíc  falošných účtov na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter. Denne tieto falošné účty publikujú posty aj vyše 200-tisíckrát za deň. Predpokladá sa, že  účty sú zautomatizované a pravdepodobne ich riadi umelá inteligencia.

Rušíme obranu voči dezinformáciám

Boj s hoaxmi a konšpiráciami sa prekvapujúco na Slovensku po posledných parlamentných voľbách z pôdy ústredných štátnych orgánov výrazne ochromil, respektíve sa celkom zamedzil.

A vlastne to ani nie je také prekvapujúce. Zatiaľ čo iné krajiny hľadajú účinné prostriedky na obranu voči hybridným hrozbám, ako sa napokon do septembrových volieb usilovalo aj Slovensko, súčasní slovenskí politickí reprezentanti  sami využívajú dezinformácie ako bežný nástroj politického súboja. Niektorí z nich dokonca do septembrových parlamentných volieb  pôsobili priamo v konšpiračných médiách, pričom mnohé z nich sú napojené na ruské zdroje.

Špionáž

Na Slovensku sme v minulosti zaznamenali nielen ruské dezinformačné kampane, ale aj vážne podozrenia zo špionáže, či dokonca dokázanú špionáž ruských tajných služieb, ruských diplomatov a ľudí, ktorých sa podarilo naverbovať zo Slovenska. Ide najmä o odhalenie dvoch ruských špiónov Bohuša  Garbára a Pavla Bučku v marci 2022, teda v čase, keď ministrom zahraničných vecí bol jeden zo súčasných kandidátov na post prezidenta Ivan Korčok. V marci 2022 slovenské médiá dokonca zverejnili aj video, ako Bohuš Garbár,  prispievateľ do konšpiračného webu Hlavné správy, dostáva úplatok za poskytovanie informácií ruskému diplomatovi Sergejovi Solomasovi, ktorý v tom čase pracoval na Slovensku. Podľa zistení polície Garbár bol od apríla 2021  spravodajským kontaktom pre dôstojníkov ruskej tajnej vojenskej rozviedky GRU, ktorá mala pôsobiť na Slovensku pod krytím ruskej ambasády. Garbár mal  poskytovať Rusom vysoko citlivé informácie, za čo inkasoval z Moskvy úplatky. V minulosti navyše daroval niekoľko tisíc eur kotlebovcom a Národnej koalícii.

Plukovník Pavel Bučka, bývalý prorektor Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši,  sa kompetentným orgánom  priznal, že deväť rokov tiež pracoval pre ruskú tajnú službu GRU. Bučka mal byť už od roku 2013 napojený až na štyroch spravodajských dôstojníkov  GRU, ktorým za peniaze vynášal tajné informácie o NATO a Ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Ako reakciu na tieto udalosti  rezort diplomacie pod vedením Korčoka  vyhostil koncom marca 2022 zo Slovenska 35 ruských diplomatov.

Ivan Korčok

Ivan Korčok, ktorý má spolu s Pellegrinim najväčšiu šancu byť zvolený za prezidenta,  vždy, ešte ako diplomat a neskôr ako minister zahraničných vecí za každých okolností celkom jednoznačne a nekompromisne  hájil demokraciu a naše záväzky vyplývajúce z členstva EÚ a NATO. Ako jediný z kandidátov na prezidenta sa zásadne a nekompromisne vyjadruje k agresii Ruska a upozorňuje na to, čo nám z putinovského režimu hrozí. Od začiatku  agresie Ruska voči Ukrajine ju jednoznačne a ostro  kritizoval a deklaroval aj dôsledky tejto krvavej vojny na Slovensko:  „Ktokoľvek ospravedlňuje a zľahčuje agresiu voči Ukrajine, podkopáva aj slovenskú štátnosť,“ povedal Korčok a pokračoval:  „Ak Rusi prestanú ničiť Ukrajinu, viesť vojnu a bojovať na území nášho suseda, bude koniec vojny. Ak prestane bojovať Ukrajina, bude to koniec Ukrajiny. A Slovensko bude mať úplne iného suseda.“

Diskreditácia Korčoka

Korčok už stihol čeliť hneď dvom vážnym hoaxom, ktoré mali slúžiť na jeho   diskreditáciu.  Hoci sfalšované doklady, ktorými  ich tvorcovia dokazovali  svoje tvrdenia, obsahovali  až komické nedostatky, išlo o nezanedbateľný pokus vyradiť Korčoka z bojov o prezidentské kreslo. Išlo o podvrhnutý, quasi americký  pas  Korčoka a falošné materiály o údajnej Korčokovej spolupráci s ŠtB. Na prvý pohľad obidva tieto trápne pokusy vyzerajú ako zábavný, aj keď už riadne otrepaný vtip. Ale až také zábavné to zďaleka nie je. Stačí si uvedomiť, že nezanedbateľné stopy, ktoré vedú k autorom týchto dokumentov, smerujú k ruským trollom, respektíve ku konšpiračným médiám priamo napojených na ruskú stranu.

Falošný americký pas

V podvrhnutom akože americkom pase  bolo také isté  pozadie a dokonca aj rovnaký  podpis,  ako sú na vzorových pasoch z  online generátora Verif Tools na výrobu falošných dokumentov. Autori tohto falošného dokumentu si nedali veľkú robotu ani so zháňaním Korčokovej fotky na pas.  Tá, ktorú použili v pase, vznikla tri roky po uvedenom dátume vydania pasu. Fotka je totiž z pracovných raňajok Korčoka v Aténach 21.apríla 2022 s gréckym ministrom zahraničných vecí Nikosom Dendiasom. A falošný pas mal byť vydaný podľa uvedeného dátumu priamo v pase 2. mája 2019.

Korčokova vyfabrikovaná spolupráca s ŠtB

Zverejnené doklady, ktoré majú dokazovať že Korčokovu spoluprácu s ŠtB,  sú vytvorené s rovnako hlúpou až trápnou  nedôslednosťou. Podľa ÚPN (Ústavu pamäti národa) obsahujú nesprávny formát mien, nesprávne hodnosti k podpisom skutočných dôstojníkov ŠtB, ako aj mená fiktívnych príslušníkov ŠtB. Dokumenty nemajú ani povinné číselné označenie strán, tzv. pagináciu.

Jeden z dokladov odkazuje na neexistujúci zväzok tajného spolupracovníka s krycím menom SMEČIAR s číslom 45100, ktorý údajne  naverboval Korčoka na spoluprácu. Krycie meno Smečiar síce existuje v archívoch ÚPN, lenže nešlo o    tajného spolupracovníka, ale bol preverovanou osobou v Banskej Bystrici. Zväzok číslo 45100  tiež existuje, ibaže nebol založený na Slovensku, ale v Ostrave v rokoch 1968 až 1978. Vo falošných dokumentoch sa spomína medziiným aj  Korčokov starý otec, ktorý mal byť eštebák, v tomto prípade nesedí jeho krstné meno, dátum narodenia a ani dátum úmrtia.

Podľa ÚPN navyše nebol založený ani žiaden zväzok na samotného Korčoka.

Tieto falošné dokumenty o ešte falošnejšej spolupráci Korčoka s ŠtB koordinovane  zverejnil  Telegram (aplikácia na odosielanie písaných správ, ktorá sa stala útočiskom dezinfo scény),  a  už o pár minút po jeho zverejnení sa falzifikáty na diskreditáciu Korčoka zjavili na ďalších dezinformačných kanáloch ako Hlavné správy, Infovojna, a ďalšie a ďalšie.

Rusko a Korčok

Tým, že krátko po parlamentných voľbách Putin pochválil víťaza volieb Fica, jednoznačne dokázal, ako veľmi mu záleží na Slovensku. Ako veľmi potrebuje, aby sa na čelných politických postoch ocitli ľudia, ktorí sa mu prinajhoršom nebudú priečiť. A ak si k tomu tvrdeniu pripojíme ďalší fakt, a to, že podľa všetkého za falzifikátmi na diskreditáciu Korčoka boli ruskí trollovia, respektíve dezinformačné média s kontaktmi na Rusko, vychodí, že podobná diskreditácia Korčoka je ešte do volieb nanajvýš pravdepodobná. Predsa len Korčok sa ako  jediný  spomedzi prezidentských kandidátov jednoznačne vyjadruje o krvavej agresii Ruska, o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine a o tom, aké nebezpečenstvo je pre Slovensko  imperiálne Rusko.

Na záver

Kandidát na prezidenta Ivan Korčok má úplnú pravdu, keď tvrdí, že Slovensko ako soľ potrebuje protiváhu voči ficovskej cynickej politike, v rámci  ktorej Fico zúfalo zháňa možnosť vlastnej bezpečnosti, beztrestnosti a osobnej pomsty,  a je mu úplne ľahostajné, že celé Slovensko ťahá do putinovskej priepasti, ktorá znamená vážne bezpečnostné nebezpečenstvo. Napokon Slovensko sa žiaľ už teraz stáva eldorádom ruských trollov, poslucháčom  putinovského Ruska a najmä – tou štrbinou, po ktorej si Putin bude intenzívne hľadať  cestu na rozbitie EÚ.  Od Petra Pellegriniho  podobné vyvažovanie nie je možno očakávať. Napokon  sám Pellegrini sa vyjadril, že preňho je dôležitejší pokoj, než protiváha.

Prehra Korčoka teda nebude len osobnou prehrou jedného z kandidátov na prezidenta, ale – čo je oveľa vážnejšie – ohrozia sa tým základné princípy demokracie.

Teraz najčítanejšie