Denník N

Hlbokomorské hlasy Roba Rotha

S deťmi sme raz idúc v aute na Devíne počuli záznam akcie, na ktorej Robo Roth čítal ukážku z knihy Opice z našej police. Deti sa zadúšali od smiechu a keď sme museli vystupovať, kričali „Ešte chvíľku! Ešte chvíľku!“ Odvtedy na nich hlas Roberta Rotha pôsobí ako zaklínadlo. „Chcem tú bublajúcu rozprávku,“ povie dcéra a podáva mi audioknihu Hlbokomorské rozprávky, ktorú herec celú načítal.

Kniha o rybe Bibe a hadovi Radovi spisovateľky Moniky Kompaníkovej vyšla pred troma rokmi a okrem slušnej fanúšikovskej základne získala aj ocenenie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013 v kategórii Literatúra pre deti a mládež, ako aj cenu Ministerstva kultúry SR za vynikajúce ilustrácie Veroniky Klímovej Holecovej. Teraz získala aj audio podobu.

Šesť príbehov kamarátstva dvoch živočíchov z dna oceánu je zrozumiteľných pre deti od cca 4 – 5 rokov. Jednotlivé časti majú od 13 do 16 minút, celý čas trvania CD Hlbokomorské rozprávky je približne 87 minút. Robert Roth poňal majestátnejšiu rybu Bibu huhňavo a jej reč sa, tak ako ona, neponáhľa. Hovorí hlbokým hlasom, v predstavách sa vám vybaví nepekná ryba s udičkou medzi očami, na konci ktorej je svetielko a tiež s dlhými zubami s háčikovým defektom. Na rozdiel od nej je piskľavý, preskakujúci hlas neurotického hada Rada s ukážkovými zubami, ale pokazeným svetlom v úplnom protiklade k rybe a ani jedného si v žiadnom prípade nemôžete pomýliť.

I keby ste knihu s deťmi pred tým nečítali, je vysoko pravdepodobné, že deti niekde už na obrázky podobných živočíchov natrafili a budú si ich vedieť detailne predstaviť a aj keby nie, pokiaľ sa nezačnú extrémne vypytovať, treba ich podobu nechať na detskú predstavivosť. Dnes, keď sú po ruke smartfóny, máme tendenciu okamžite deťom vyhľadať všetko, o čo sa hoci len nepatrne obtrú. Treba tomu odolať. Niet pochýb, že vo svete, ktorý 99% z nás nikdy v živote nenavštívi, plnom prečudesných tvorov, bude fantázia každého poslucháča pracovať na sto percent.

Interpretačné umenie Roberta Rotha je v nahrávke nespochybniteľné. Hoci majú Hlbokomorské rozprávky len dvoch hlavných hrdinov, počas ich trvania sa objavujú ďalšie menšie postavy. Každej vytvoril samostatné povahové črty, každá má svoj hlas a bezchybne sa k nemu Robo Roth vráti vždy, keď sa postava znova v deji objaví.

Celý text je podfarbený hudbou Vladislava „Slnko“ Šarišského. Skladateľ a hudobník so skúsenosťou s divadelnými inscenáciami, vážnou hudbou, jazzom či rockom, priniesol do rozprávania tretí rozmer, doslova máte pocit, že ste obklopení tvormi, ktorí kde – tu vypustia bublinu. Vnímate kdesi v diaľke prelievajúce sa morské prúdy, tlmené ozveny, šuchotanie plutiev a nôžok po morskom dne. Zvuky sú prítomné počas celého trvania nahrávky, nielen v úvode a závere kapitol. V spojení s napínavými pasážami sa vám môže tak, ako mojej takmer štvorročnej dcére stať, že budete musieť na pár sekúnd vstať a pobehnúť, aby ste sa ubezpečili, že naozaj nie ste pod vodou.

Samotné príbehy ryby Biby a hada Rada sú jednoduché, dôraz v nich sa kladie na spoluprácu medzi dvoma odlišnými tvormi, silu kamarátstva a vôle vzájomne si pomôcť. Autorka Monika Kompaníková do deja vložila aj drobné vzdelávacie pokušenie v podobe živočíchov, ktorí reálne žijú na dne morí a oceánov. Práve na nich sú Hlbokomorské rozprávky postavené, nenájdete v nich žiadne vymyslené príšery. Je možné, že v deťoch opakované počúvanie nakoniec vyburcuje túžbu otvoriť s rodičmi encyklopédiu / vygúgliť si ich a spoznať ako vyzerajú v skutočnosti. A možno im to nenapadne a nechajú krevety, morské uhorky či kraby pustovníky žiť len vo svojich predstavách.

Moja generácia bola odchovaná na LP platniach s rozprávkami z Opusu. Od ranného detstva milujem rozhlasové hry. Dnes sa už, žiaľ, nerobia v takom množstve, aby deťom priniesli viac aktuálnych tém, ale chvalabohu za archívy a reedície. Trend audiokníh sa u nás len rozbieha a ani v Čechách, kde má výraznejší náskok, si na neho ľudia ešte výraznejšie nezvykli. Iste, keď nedotknutý text knihy číta jeden hlas, nie je to to isté ako keď je príbeh zdramatizovaný, ale jedno majú spoločné – absentuje u nich vizuálna stránka. Je len na malom poslucháčovi, ako spracuje vypočutý text. Bude vychádzať z toho, čo pozná, ale je vysoko pravdepodobné, že sa mu naštartujú aj tie časti predstavivosti, ktoré dovtedy nepoužil. Svet, v ktorom sa následne ocitne, nie je s nikým a ničím porovnateľný. Bude to jedinečná predstava, z ktorej sa stane spomienka a z nej možno niekedy v budúcnosti základný materiál na čosi veľké a už skutočné – umelecké dielo, podnikateľský nápad… Takú silu totiž detská predstavivosť má.

CD na recenziu poskytlo vydavateľstvo Artforum.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Teraz najčítanejšie