Denník N

Všetko je poetické!

Pracujem v intimite i inštitucionálnom prostredí umení. Pre vymanenie sa z rámcovania (od Romantizmu, niekedy na-budúce rozviniem) považujem umenia za viac ako vhodné rozhranie pre výkon viac-odborového diskurzu. Navyše: zhodou okolností, vychádzajúc z parametrov presadenej bezbrehosti, je toto teritórium (či lepšie akýsi stále sa meniaci éter, permanentne nabitý) chránené akousi aurou „akademickej imunity“, preto na jednej strane môže etablovať nové dogmy radikálnej „politickej korektnosti“ (rod, etnicita, politická a sociálna profilácia / tekutosť…) a zároveň ich spochybňovať, v extrémne normatívnom svete nahlas rozmýšľať o normalite / primordialite.

Môj blog bude prinášať eseje na rôznorodé témy z pozícií POETICKÝCH – v celom spektre významu (nomenklatúrnom i ideatívnom, asociatívnom) POETIKY od pôvodného poiesis (s významom viac produkcia ako tvorba, údajne prvé grécke sloveso). Tvrdím, a budem sa to snažiť vysvetlovať / obhajovať, že podstatná väčšina kognitívneho priestoru je POETICKÁ, a že z tohto východiska sa dá účinne atakovať politický priestor. Opieram sa o prácu Maxa Blacka, Dedre Gentnerovej, Georga Lakoffa (a ostatných účastných v Lingvistických vojnách), Harolda Skulskyho, Davida Lewisa Williamsa a Thomasa Dawsona, Gerarda Reichela Dolmatoffa, Paula Bach y Ritu, Michaela Polanyiho, Paula Feyerabenda, Douglasa Richarda Hofstadtera, Raya Brassiera, Timothyho Mortona, Fernanda Zalameu, Armena Avanessiana (a ostatných združených v Špekulatívnej poetike), ale aj Johna Searla alebo Richarda Rortyho či Jana Evangelistu Purkyněho a samozrejme mnohých básnikov a iných umelcov…

Dúfam, že budete považovať moje príspevky za obohacujúce.

Pekný deň,

Boris.

Teraz najčítanejšie