Denník N

Je to božia chyba, že som ateista?

Problém božej skrytosti (Argument from divine hiddenness)

Je to božia chyba, že som ateista?

Ak by sme uvažovali o Bohu ako o Bohu panteistickom (bohu filozofov),  ktorý svet stvoril  a už ďalej nezasahoval, tak môžeme povedať, že či som ateista alebo veriaci je pre takéhoto Boha irelevantné. Takýto boh je bez ľudských vlastností a je len synonymom slova príroda. Ak budeme uvažovať o Bohu kresťanskom, ktorý má byť bezpodmienečne milujúci (všemilujúci), nastáva rozkol. Ako by mohol takýto Boh nechať ľudí v utrpení spôsobeným ich úprimným hľadaním a následným nenájdením. Nehovoriac teraz ani o ľuďoch, ktorí zahynú predtým než by v neho mohli uveriť alebo ktorí sa v dôsledku miesta svojho narodenia k tejto koncepcii Boha nikdy nedostanú.

 

Rozlišujem dva typy ateistov, jeden čo je aktívne odmietavý, ktorý by odmietol pripustiť existenciu Boha napriek akémukoľvek dôkazu alebo zážitku, vyhýba sa diskusiám. Takémuto človeku sa viera v Boha hnusí a nechce s ňou mať nič spoločné. Ak by aj Boh existoval, tak takýto človek by ho nechcel uctievať. Do tejto kategórie ateistu spadá aj takzvaný pasívny/ľahostajný ateista, ktorému sa síce viera nehnusí ale nevyskúšal a úprimne nehľadal Boha pomocou náboženských návodov a praktík.

 

No existuje aj druhý typ ateistu, taký ktorý aktívne hľadá vieru, chce a túži uveriť, vystavuje sa argumentom, no Boh k nemu napriek všetkému neprehovoril. Jedná sa o takzvaný „non-resistant non-belief“ alebo nevzdorujúcu nevieru. V tejto kategórii ateizmu, osoba prahne po viere, ale tá neprichádza, napriek tomu, že osoba už vyskúšala všetky doporučené návody. Boh sa jej skrýva, bez akejkoľvek odpovede, bez sebemenšieho náznaku, bez uverenia. Dôvod prečo tento človek neverí, je nie preto, že by nechcel, ale preto, že mu to nie je umožnené. Akokoľvek takýto človek chce a snaží sa uveriť, nejde to. Rovnako ako sa nedá vedome samého seba vlastnými rukami udusiť, tak sa nedá ani samého seba prinútiť k viere. Rozhodol sa veriť, no nebolo mu to umožnené, klopal na bránu ale nik mu neotvoril, vyznal lásku ale tá ostala neopätovaná. Ak by perfektne milujúci Boh existoval, tak by tento druhý druh ateizmu existovať nemohol. Perfektne milujúci boh by neodmietol človeka, ktorý úprimne túži po vzťahu s ním a robí všetko pre nadviazanie komunikácie. Predpokladám, že takáto osoba by bola láskavým Bohom oslovená. Takýto ateisti existujú a to implikuje, že perfektne milujúci Boh existovať nemôže.

 

Myslím si, že každý racionálny človek by mal túžiť po tom, aby všemilujúci Boh existoval. Kto by nechcel utiecť smrti alebo byť bezpodmienečne milovaný. Svoju nevieru som si nevybral, nerozhodol som sa pre ňu, je len výsledkom mojej úprimnej snahy nájsť Boha, ktorá ostala nevypočutá. Závidím ľuďom, ktorí veria a som sklamaný, že mi nie je umožnené uveriť. A nie som jediný.

 

Pozn. Tento argument a rozdelenie ateistov som čerpal z knihy:

SCHELLENBERG, J L, 2006. Divine hiddenness and human reason : with a new preface. Ithaca ; London: Cornell University Press. ISBN 9780801473463.

Teraz najčítanejšie

Dávid Obert

Som absolventom Bc. štúdia sociálne-ekonomickej demografie a študentom Ing. štúdia medzinárodných vzťahov a ekonómie v Prahe na VŠE, mojimi hlavnými oblasťami záujmu sú geopolitika, behaviorálna ekonómia a filozofia. Vo svojej bakalárskej práci som sa venoval náboženstvám na Slovensku a ich vplyve na ďalšie demografické ukazovatele.   Budem rád za akékoľvek dotazy, konštruktívnu kritiku, odporúčania alebo kladné hodnotenie:)