Denník N

Referendum, test korektnosti

Nemám rád posmešky. Ten prejav pocitu nadradenosti,… ani voči inak orientovanej komunite. V občianskom priestore, na pracovisku, ale aj v súkromnom kontakte sú to hodnotní ľudia – jedni lepší, iní horší. Dokonca si myslím, že väčšinová heterogénna spoločnosť, ak má seriózny záujem rozumieť druhej strane, by mala stáť o ich odpustenie za posmešky v histórii. A nielen posmešky. Lebo aj oni, za mlčania väčšiny, potupne smerovali na istú smrť do koncentračných táborov. Pre svoju orientáciu! Svet prišiel o hodnotných a talentovaných ľudí. Ale zdrojom odsudzovania neboli len veriaci. Poznám ateistov, ktorí sa toť len pár rokov dozadu na účet homosexuálov verejne zabávali. Dnes mutujú do tábora zástancov gender politiky. A ešte k tej cirkvi. Kto iný, ak nie jej príslušníci by mali byť príkladom toho, ako sa aj s odporcami dá hovoriť s úctou. Rozum sa zastavuje nad slovníkom niektorých dôstojných pánov, ktorí za kazateľnicami pri tejto téme strácajú dôstojnosť. Aj keď pri poslednej medializovanej kázni mal dotyčný farár na mysli snáď fenomén, nie ľudí, ktorých treba „vytlačiť za hranice štátu“. Ale pochopiť sa to dalo všelijako. Chce sa mi k tomu len dodať, že ak ide o osoby, nikto nikoho za (ani na) hranice posielať nebude.

Za rovnako odpudzujúce považujem posielanie do stredoveku každého, kto si dovolí položiť otázky o správnosti gender politiky. Dámy a páni, ktorí sa štylizujete do úlohy liberálov, kde sa vytratila noblesa? Možno si v tom zhone nestíhate dať pohár koňaku, zapáliť si voňavú cigaru a pozrieť sa na vec z výšky. Ale to by ste mali! Zadychčaná argumentácia odporcov referenda a aj vulgarizmy na statusoch sociálnych sietí desia. Kde je ideový odkaz Mahatmu Gádhiho? V slovenských médiách nikdy doteraz nebolo toľko článkov o partnerstvách rovnakého pohlavia, vykresľovaných spravidla ako idylické. Naopak o manželstvách muža a ženy sa dozvedáme, že takmer v každom je jeden alkoholik, násilník,… Ale veď neúcta, či prejavy násilia v partnerských vzťahoch sú problémom jednotlivcov, nech sú v akomkoľvek zväzku. Zdrojom je veľmi často problém identity. Fungovanie rodiny nie je jednoduché. Všetci sa to učíme. Áno, muž a žena sa od seba dokázateľne líšia. Ale veď v tom je to čaro a zároveň náročnosť vzájomného obrusovania. Ale my, ľudia, vo všeobecnosti máme niekedy radi skratky. A politici, keď si nevedia s niečím dlho rady, tak to legalizujú. A zadefinujú to napríklad ako ľudské právo. A čo sa týka trestného oznámenia na tvorcov druhého spotu, od ktorého sa dištancovala aj Aliancia za rodinu (AZR)? Áno, ten spot je silná káva. Ale prekvapuje ma prudká citlivosť politikov. Kde sú ich reakcie na stovky iných nevhodných spotov či bilboardov, hraničiacich s únosnosťou nielen pre oči detí…

Ja sa nedomnievam, že je to AZR, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Je to tá téma samotná. Veď diskusia o nej čakala (a čaká) Slovensko tak či tak. A referendom to neskončí. Či hádam niekto verí, že keby svoje skutočné požiadavky transparentne predložila na diskusiu LGBTI komunita (lebo primárne ona chce meniť existujúci stav), alebo niektoré politické strany, že by to spoločnosť nerozdeľovalo? Alebo chcel niekto aplikovať takéto zásadné zmeny do legislatívy Slovenska bez verejnej diskusie? Ja som vo vyhláseniach AZR nevidel úmyselný útok na LGBTI. To, že sa na referende priživuje napríklad Matica Slovenská, či niektorí primitívni rusofili…? Veď ideologické cudzopasníctvo je osudom mnohých podobných občianskych aktivít. AZR túto tému len vytiahla z útrob bratislavských či bruselských úradovní tak, že sa k nej môže vyjadriť každý. Dalo by sa donekonečna debatovať, či sú otázky vhodné, aké by boli vhodnejšie,… Dôležité je, že tie, na ku ktorým sa v piatkovom plebiscite môžeme vyjadriť, prešli aj prísnym sitom Ústavného súdu SR, a teda nespochybňujú ľudské práva. Ak dnes časť slovenskej elity aj napriek tomu znevažuje túto občiansku aktivitu, za ktorou mimochodom stojí viacero organizácií, môže sa jej to v budúcnosti vypomstiť. V takmer unisono znejúcom posmechu na sociálnych sieťach sa znehodnocuje aj referendum ako také. Ale raz ho budú možno jeho dnešní odporcovia potrebovať aj na iné témy. No a navážanie sa do charakterov predstaviteľov aliancie, či redaktorky RTVS v prvom spote, mi pripomína závan z ventilátora výčapu piatej cenovej „U Mýtnika“ v Bratislave pred 89tym.

Referendum má svoj zmysel.

Testuje našu schopnosť komunikovať a argumentovať bez vulgarizmov a urážok. Schopnosť elít dať najavo nesúhlas bez vycerených zubov. A takáto škola sa nám zíde aj pri iných témach.

Ukáže zrelosť jednotlivcov rozhodnúť sa bez ohľadu na názor mainstreamu a napriek, v posledných dňoch už nezakrytému, drukovaniu médií v neprospech všeľudového hlasovania.

A dobré je hlavne na to, aby politici dostali signál o tom, ako hlboko môžu v téme gender politiky ísť. Lebo zákony sa dajú meniť rýchlo a priestor na diskusiu už potom byť nemusí.

My, ako ľudia vôbec, sa v mnohých témach máme, a v niektorých aj musíme dohodnúť na pravidlách fungovania. No meniť jadro rodiny a manželstva je podľa mňa za hranicou našich kompetencií. Rodina či manželstvo majú vo svojej podstate, s väčšími či menšími odchýlkami, stáročia rovnaký pôdorys a netrúfam si hlasným, či tichým spôsobom prispievať k jeho prekresľovaniu. Mám pred tým jednoducho veľký rešpekt. Aj strach! A nemám na mysli limity tvorené náboženským folklórom. Slovičkárenie o tom, čo je a čo nie je „tradičná rodina“ mi príde trápne, lebo každý vie, čo sa má pri jej obhajobe na mysli. Jednoducho charakter prirodzenej rodiny je daný, a takéto zásadné zmeny nie sú vecou našej dohody. Tak ako sme podľa mňa už hlboko za hranicou pri povoľovaní potratov, eutanázií, prípadne trestu smrti,… Lebo je nad nami niekto, kto nás presahuje. Považujem sa za moderného človeka, užívam si život, technológie a mám rád tú pestrosť farieb života. Ale všetko má svoje limity. Aby nezatienili to podstatné. Toho, ktorý na mňa vlastní copyrights. Poviete si, toto je viera! Áno, je! Ale veď aj predstavy a vízie LGBTI sú postavené na istom druhu viery. Nikdy v histórii nemali homosexuáli (možno čiastočne s výnimkou Rímskej ríše) také práva ako posledných 25 rokov v niektorých štátoch Európy, a o aké sa uchádzajú aj na Slovensku. Kto to teraz vie odhadnúť, čo to spraví so spoločnosťou, keď takto razantne zvoľníme schému, od ktorej sa stáročia odvodzuje pojem manželstva? Objavuje sa množstvo odborných štúdií, analýz o prospešnosti liberalizácie vzťahov. Všetko to má zdanlivú logiku. Ale niečo tomu chýba. Niečo podstatné. A propos, toľko krát sa vedci v rôznych témach v minulosti mýlili…

Celá táto diskusia naráža na to, že človek má ambíciu postaviť sa na stupienok víťaza, na miesto tvorcu. Chceme naozaj rozhodovať o všetkom na základe svojich obmedzených vedomostí, skúseností…? Alebo necháme priestor aj niečomu vyššiemu? Ja sa cítim bezpečnejšie v tom druhom.

Teraz najčítanejšie