Denník N

Peňazí v slovenskom školstve je zúfalo málo

Slovensko vydáva na vzdelanie 3,7% z HDP, priemer OECD je 5,2%. Slovenské učiteľky zarábajú takmer len polovicu (57%) v porovnaní s rovnako vzdelanými pracovníkmi. Nezamestnanosť ľudí z nižším stredným vzdelaním na Slovensku je 55,9% (!). Šetrenie na vzdelávaní nás príde draho.

Zaostávame vo financovaní

Slovensko vydáva na vzdelanie 3,7% z HDP (*). Je to ďaleko pod priemerom OECD, ktorý je 5,2%. A to si slovenské školstvo nesie ešte dlhy z minulosti: zlý stav budov a zlé vybavenie pomôckami. Fínsko napr. dáva 5,8%, Veľká Británia 6,3%, Švajčiarsko 4,8%, Nemecko 4,4%, Rakúsko 4,9%, Česko 4,2%.

Slovensko vynakladá na vzdelanie 9% verejných financií. Rovnako je to v Česku. Vo Švajčiarsku je to však až 15,3% a priemer OECD je 11,6%.

Slovensko vydáva 5.415 USD na jedného žiaka základnej školy, priemer OECD je 8.247 USD. Fínsko vynakladá 8.316 USD, Veľká Británia 10.017 USD, Švajčiarsko 13.889 USD, Nemecko 7.749 USD, Rakúsko 9.563 USD a Česko 4728 USD.

Porovnanie s Českom v absolútnych číslach vychádza lepšie pre nás, ale ak porovnáme všetky typy škôl, tak aj tu zaostávame:

Výdavky na jedného žiaka v USD: Slovensko Česko priemer
základné 5.415 4.728 8.247
stredné 5.152 7.469 9.518
vysoké 9.022 10.319 15.028

* Podľa správy OECD vydanej v novembri 2015. Údaje sú z roku 2012, odvtedy sa pravdepodobne veľmi nezmenili na Slovensku ani v ostatných krajinách OECD. Ide o výdavky na základné, stredné a vysoké školy. Sú v tom zarátané verejné aj súkromné výdavky.

Nízke učiteľské platy

Zaostávame aj v tom, ako platíme učiteľky:

Priemerný príjem učiteľky na základnej škole s 15-ročnou praxou a najnižšou možnou kvalifikáciou je 13.957 USD. V Česku je to 17.595, v Rakúsku 43.015, vo Fínsku 39.701 a priemer OECD je 39.756 USD.

V pomere k rovnako vzdelaným pracovníkom sú platy slovenských učiteliek na úrovni 57%. V Česku je to 52%, v Rakúsku 77%, vo Fínsku 74% a priemer OECD je 78%.

Priemerný ročný úväzok slovenských učiteliek je 832 hodín. V Česku je to 827, v Rakúsku 779, vo Fínsku 677 a priemer OECD je 772 hodín.

Peniaze sú kľúčové

Vraj samotné peniaze nevyriešia problémy v slovenskom školstve. Učiteľky sa vraj výrazne nezlepšia, ak im podstatne zvýšime platy.

Nie je však dôležité zlepšovať učiteľky, ktorí teraz učia na školách. Podstatne vyššie platy zabezpečia, že do škôl prídu nové, lepšie a ambicióznejšie učiteľky a aj učitelia. Tí zvýšia nielen kvalitu vzdelávania. Ich vysoká odbornosť a ambicióznosť bude vytvárať tlak na ministra a bude motorom zmien v školstve.

Všetky ostatné argumenty, prečo ihneď nezvýšiť platy učiteľom, sú len výhovorky.

Neporiadok vo financovaní

Nedostatok peňazí, ktoré dáva štát do školstva sa potom pláta z iných zdrojov.

Školy vo veľkom vyberajú peniaze od rodičov: na pomôcky, na pracovné zošity, na materiál do družiny, na každé jedno kultúrne podujatie, na anglický týždeň, na školu v prírode, lyžiarsky výcvik a pod. Platenie niektorých školských aktivít spôsobuje, že sa ich mnohé deti nezúčastnia. To je absolútne neprijateľné v našom školstve, ktoré má byť bezplatné a všeobecné. Bonusové aktivity si deti môžu platiť, ale mimo verejných škôl.

Ďalším zdrojom peňazí sú sponzori: oprava záchodov alebo výstavba športových zariadení pri škole – to nezaplatil štát ale sponzori.

Okrem toho financujú verejné školstvo aj samosprávy. Samosprávy investujú hlavne do budov, napr. do výmeny okien, zatepľovania, opráv striech a pod. Niektoré investície sú platené z európskych fondov, ale aj tu musí dať miestny resp. župný úrad svoje peniaze. Niektoré bohatšie obce dávajú aj nejaké bonusy školákom, napr. zakúpia pre nich osobné školské pomôcky.

Toto všetko by však mal platiť štát. Ak by sme aj nesúhlasili so zvýšením platov pre učiteľov, aspoň kvôli poriadku vo financovaní by mal štát dať do školstva viac peňazí a nie sa spoliehať, že to zaplatí niekto iný.

Konzervovanie chudoby

Platenie školstva z iných peňazí ako štátnych môže spôsobovať to, že chudobné deti sa len ťažko vymania zo svojej chudoby. Pretože naše sociálne postavenie, t.j. či máme prácu a aký máme plat, závisí najmä od kvality vzdelania. Nie sme taká bohatá krajina, aby sme mohli mrhať talentami detí, ktoré ich nemohli rozvinúť, pretože sa narodili v chudobných rodinách alebo chudobných regiónoch.

Ako príklad jedna štatistika z USA: USA patrí medzi tri rozvinuté krajiny s najnižšou sociálnou mobilitou. Sociálna mobilita je šanca vymaniť sa zo svojho sociálneho statusu, napr. že dieťa z chudobnej rodiny je na tom v dospelosti sociálne lepšie. Takže v USA majú chudobné deti najmenšiu šancu v dospelosti sa so svojej chudoby vymaniť. Ako príčina sa uvádza, že v USA dávajú na školy pre chudobné deti menej peňazí ako na školy pre deti bohatšie. Je to kvôli tomu, že základné školy sú platené z obecných peňazí a chudobnejšie obce, kde bývajú chudobní ľudia, teda dávajú na školy menej.

K tomu jeden príklad zo správy OECD: Nezamestnanosť ľudí z nižším stredným vzdelaním na Slovensku je 55,9% (!). V Česku je to 26,8%, v Rakúsku 18,5%, vo Fínsku 18,1% a priemer OECD je 19,1%.

Šetrenie na vzdelávaní nás príde draho.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Marián Šumšala

Som manžel a otec syna a dcéry. Nie je mi jedno, či sa majú deti kde hrať. Preto sa nepoliticky angažujem v komunálnej politike. Tiež ma trápi, v akom stave im zanecháme okolitý svet. Preto sa angažujem v ochrane životného prostredia. V obidvoch týchto oblastiach dosť vážne prehrávam.