Denník N

Čo sa deje v Bruseli: o akých zákonoch rokuje EÚ?

V sobotu 8. júna sa na Slovensku uskutočnia v poradí piate voľby do Európskeho parlamentu. Vo voľbách budú voliči a voličky na Slovensku voliť 15 zástupcov, čiže o jedného europoslanca viac ako v roku 2019. Doteraz sme si však už štyrikrát pripísali nemilé prvenstvo, a to najnižšiu účasť spomedzi všetkých členských štátov.

Poukazuje to na trochu nemilú a paradoxnú situáciu – na jednej strane si mnohí Slováci a mnohé Slovenky myslia, že máme „diktatúru Bruselu“ a musíme sa podvoľovať cudzím záujmom, na druhej strane ich však v momente, keď majú príležitosť sa na rozhodovaní podieľať, pohltí apatia a volieb sa nezúčastnia. Zároveň si podľa nedávneho prieskumu len 39 % slovenských respondentov myslí, že Európsky parlament (teda jediný priamo volený orgán EÚ) by mal v budúcnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu. A prieskum, ktorý sme si nechali my v inštitúte urobiť minulý rok na reprezentatívnej vzorke mladých od 18 do 27 rokov zas ukázal, že 52 % mladých skôr alebo rozhodne súhlasilo, že Slovensko nemá dostatočné možnosti, aby presadzovalo svoj pohľad na celoeurópsku legislatívu.

Možnosti máme, len ich často nevieme využiť a mnohí o nich ani nevedia. Práve preto sme teraz vybrali 5 zákonov, aby sme ukázali, čomu sa Európska únia venuje:

  • Schválené nariadenie o OKAMŽITÝCH PLATBÁCH (2024/886) – prijímanie okamžitých platieb v eurách bude pre banky v eurozóne povinné najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie najneskôr do 9. októbra 2025. V krajinách mimo eurozóny majú byť povinne dostupné o dva roky neskôr. Do konca roka 2025 sa tak okamžité platby stanú novým normálom v slovenskom bankovom sektore. Zároveň podľa nariadenia akékoľvek poplatky za okamžité prevody nebudú môcť byť vyššie ako poplatky za „klasické“ prevody.
  • Návrh nariadenia o KYBERNETICKEJ ODOLNOSTI (2022/0272) – už len niekoľko formalít delí nové nariadenie od publikácie v zbierke zákonov (Eur-Lexe). Nariadenie nastavuje požiadavky na kyberbezpečnosť „produktov s digitálnymi prvkami,“ ktoré sú uvádzané ne trh EÚ. Takéto produkty sú definované pomerne široko a zahŕňajú hardvérové aj softvérové produkty, ako sú antivírusový softvéry, VPN, smart domáce zariadenia, digitálne hračky alebo tzv. wearables (inteligentné športové náramky, smart hodinky, atď.). Výrobcovia týchto produktov budú musieť implementovať určité požiadavky na kybernetickú bezpečnosť, vykonávať posudzovanie zhody a oznamovať príslušným orgánom a iným subjektom zistené zraniteľnosti a závažné kyberincidenty.
  • Návrh nariadenia o UMELEJ INTELIGENCII (2021/0106) – už len niekoľko formalít delí nové nariadenie od publikácie v zbierke zákonov (Eur-Lexe). Takzvaný Akt o umelej inteligencii je vôbec prvým právnym rámcom pre umelú inteligenciu, ktorý sa zaoberá jej rizikami a má potenciál ovplyvniť podobné normy aj mimo EÚ. Niektoré systémy zakazuje, iné, ako algoritmy na rozpoznávanie tvarí, bude regulovať. Nariadenie zavádza klasifikáciu technológií podľa spôsobu využitia a nastavuje rôzne úrovne obmedzení podľa miery súvisiacich rizík. Nové pravidlá majú zabezpečiť, aby umelá inteligencia bola bezpečná a rešpektovala základné práva v EÚ.
  • Schválená smernica o EKOLOGICKÝCH TVRDENIACH (2024/825) – cieľom smernice je potláčanie greenwashingu. Smernica uloží spoločnostiam povinnosť predložiť dôkazy o svojich environmentálnych marketingových tvrdeniach predtým, než budú propagovať produkty ako „biologicky odbúrateľné“, „menej znečisťujúce“, „šetriace vodou“ alebo s „biologickým obsahom“. Krajiny EÚ budú musieť poveriť overovateľov, ktorí budú vopred schvaľovať používanie takýchto tvrdení, aby ochránili kupujúcich pred nepodloženou a nejednoznačnou reklamou. Väčšina opatrení by sa mala uplatňovať od septembra 2026.
  • Návrh novej smernice o ZODPOVEDNOSTI ZA CHYBNÉ VÝROBKY (2022/0302) už len niekoľko formalít delí novú smernicu od publikácie v zbierke zákonov (Eur-Lexe). Nové pravidlá majú za cieľ lepšie reagovať na rast online nakupovania, moderné technológie a prechod na obehové hospodárstvo. Spotrebitelia v EÚ budú mať čoskoro ľahší prístup k náhrade škody spôsobenej chybnými výrobkami. Aktualizovaná smernica zjednodušuje požiadavky dôkazného bremena pre tých, ktorí žiadajú o náhradu škody a ruší minimálnu hranicu škody vo výške 500 €. Spotrebitelia budú môcť získať náhradu nielen za materiálne škody, napr. keď bol zničený ich majetok. Takisto si budú môcť uplatniť nárok na náhradu nehmotných škôd, napríklad v podobe lekársky uznaných vplyvov na duševné zdravie. Nový zákon tiež zabezpečuje, aby tí, ktorí utrpeli škodu vo forme zničených alebo poškodených údajov (napr. pri vymazaní súborov z pevného disku), mali tiež nárok na náhradu škody.

Prijímanie týchto smerníc a nariadení nie je jednouchý a ani autokraticko-diktátorský proces, ktorý sa vyrieši na povel komisára. Práve naopak, zahŕňa hodiny vyjednávaní medzi autormi (Európskou komisiou), priamo volenými zástupcami ľudí (Európskym parlamentom) a zástupcami vlád (Radou EÚ). Je teda samozrejmé, že pri prijímaní smerníc a nariadení je nutné vždy hľadať kompromis naprieč rôznymi spektrami (politickými, občiansko-spotrebiteľskými, ale aj podnikateľskými), inak sa aj dobre mienená legislatíva na dlhé mesiace až roky zasekne vo vákuu. Príkladom je napríklad momentálne pripravovaná novela smernice o spotrebnej dani na tabak. Napriek tomu, že návrh, ktorý by upravil minimálnu spotrebnú daň na fajčiarske výrobky v EÚ, mal byť zverejnený už v decembri 2022, po uniknutí navrhovaných sadzieb zostal zablokovaný a komisia doteraz nič nepredstavila. Aj to poukazuje na potrebu kompromisov a hľadania riešení, ktoré sú v prospech všetkých, vrátane spotrebiteľov.

Teraz najčítanejšie

Inštitút moderného spotrebiteľa

V Inštitúte moderného spotrebiteľa od roku 2018 presadzujeme záujmy spotrebiteľov žijúcich v modernej dobe, vzdelávame a podieľame sa na tvorbe politík, ktoré pomáhajú zlepšiť spotrebiteľské prostredie.

Tento blog je platený.