Denník N

Desať rokov sme si nepovedali ani slovo, spojili nás až voľby (satira)

Lorinčíková a Halačka vo vinárni, kde po desiatich rokoch zakopali vojnovú sekeru. © DALL·E
Lorinčíková a Halačka vo vinárni, kde po desiatich rokoch zakopali vojnovú sekeru. © DALL·E

Mária Lorinčíková prišla minulú stredu na ďalšie súdne pojednávanie, v ktorom sa sporí so svojim bratom Michalom Halačkom. Súrodenecký spor sa začal pred desiatimi rokmi, pretože sa nedohodli ohľadom rozdelenia majetkov, ktoré zdedili po svojej pratete Eleonóre Štefurkovej.

Od začiatku sporu prestali súrodenci medzi sebou komunikovať a kontakt prerušili aj ich rodiny, vrátane detí.

„Nič, ako keby nikdy neboli, aj keď moje dcéry veľmi zle niesli, že sa nemohli stretávať so svojimi bratrancami,“ povedala Lorinčíková.

„Ani na maminom pohrebe sme sa nestretli, boli dva obrady, najskôr sme prišli my, potom oni. Kňaz aj pohrebáci z toho boli dosť vykoľajení, ale ja som nemienil ustúpiť, ten kus hory a tie dve škodovky mi za to stáli,“ vysvetlil Halačka.

Všetko sa však zmenilo práve minulú stredu, keď sa obaja súrodenci opäť stretli na skalickom súde.

„Prebiehalo to ako obvykle, ani sme sa na seba nepozreli, iba naši právnici sa dali do reči, lebo chodia spolu hrávať squash. A potom sa to stalo,“ spomína na osudový deň Lorinčíková.

„Celé to začalo celkom nevinne, kým sme čakali na sudkyňu, volal mi kamarát, že či s ním pôjdem v sobotu na voľby. Tak som mu povedal, že určite pôjdem, že hlas ******** [meno kandidáta neuvádzame kvôli volebnému moratóriu] ] určite dám, aj keď viem, že do druhého kola nepostúpi, no nech všetci vedia, čo si myslím,“

„Keď som počula, že ide voliť ********, skoro som odpadla, lebo vo svojom okolí nemám nikoho, kto by ho volil,“ povedala Lorinčíková. Ešte chvíľu som tam tak sedela a potom si povedala: Maja, tak buď teraz alebo nikdy. A oslovila som ho,“ spomína sestra.

„Prišla ku mne, už mi to bolo divné, chvíľu predo mnou stála a potom iba povedala jeho meno. A mne sa nechcelo veriť, že aj ona … veď je predsa úplne iná ako ja. Teda aspoň to som si myslel,“ popísal prvý kontakt po desiatich rokoch Halačka.

Veci potom nabrali rýchly spád, súrodenci si vyznali dlhoročné sympatie k ******** a na vlne emócií sa rozhodli súdny spor ukončiť zmierom.

„Celý večer sme presedeli vo vinárni a prebrali sme všetko možné, čo sa za tých desať rokov stalo. Od migrantov a referenda o rodine cez covid a Ukrajinu po globálne otepľovanie a Kunsthalle. A zrazu som si už neprišla ako mimozemšťan, ktorému nikto okolo nerozumie,“ povedala nám so slzami v očiach Lorinčíková.

„Bolo to ako nájsť si spriaznenú dušu, ani s mojou manželkou si tak dobre nerozumiem, zrazu som vedel, že nie som nejaký divný, že nie som jediný,“ zhodnotil Halačka. „Nikdy som nebol veriaci, ale asi takto si predstavujem hlboký duchovný zážitok, o ktorom ľudia často hovoria.“

S novinkami sa obaja súrodenci podelili na Facebooku a  pod hashtag #nechvolbyzblizuju pridalo podobné príbehy niekoľko stoviek ľudí.

Lorinčíkovú a Halačku počas Veľkonočných sviatkov navštívil aj ******** a slogan „Nech voľby zbližujú“ zaradil do svojej kampane. Na návštevu priniesol vlastnoručne upletený korbáč a dve maľované kraslice.

 

© Spravodajský portál TRK. Tento článok je satira a opísané udalosti sa nikdy nestali. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná.

Teraz najčítanejšie

Dušan Kolcún

Skaut, manžel, otec, syn, brat, stredoškolský učiteľ, pseudointelektuál, kaviarenský povaľač, dobrý kamarát viacerým, blízky priateľ nemnohým, milovník kofoly a slaných tyčiniek, amatérsky gitarista, resp. vlastník gitary, na ktorú v poslednej dobe padá prach, z donútenia kuchár, otec na rodičovskej dovolenke a muž v domácnosti, slniečkár, človek z regiónov a pravdepodobne najväčší nadšenec do vojny vo Vietname v našej dedine, ktorý v rámci boja s nudou a depresiou začal písať takéto hlúposti.