Denník N

Život s poruchou – občas komédia, niekedy tragédia, ale nikdy nie všednosť…

Kde je normálne a kde patologické? Kedy je porucha obohatením a kedy nás dostáva do problémov? Kytica 24 príbehov zo života, ktorá približuje rôzne zdravotné problémy a s citom hovorí o ich liečbe. Citlivá sonda do duše človeka z pera brilantného neurológa Olivera Sacksa…

„Cítim sa byť prírodovedcom a lekárom zároveň. Mám rovnaký záujem o choroby, ale aj o ľudí. Som rovnakou mierou, aj keď nedostatočne teoretik a dramatik. Obidve tieto zložky nachádzam v ľudskom príbehu, v chorobe. Aj zvieratá majú choroby. Ale len človek radikálne upadá do nemoci.“

„Pracujem a žijem medzi chorými a práve chorí ma privádzajú k myšlienkam, ktoré by ma inak nenapadli. Moji pacienti ma privádzajú k otázkam…“

Myšlienka – že choroba má príbeh, má pôvod u Hippokrata.A tak sa ochorenie začalo sledovať, od vzniku, cez priebeh, až po záver – dobrý (vyliečenie) či zlý (smrť). Ako málo tieto zápisky hovoria o samotnom človeku, ako to prežíva…

Musíme lekársku správu obohatiť o príbeh, aby sme sa od choroby vrátili k človeku. Skúmanie choroby nemôže byť ďaleko od identity človeka. Kto to je a ako to prežíva. Asi tu niekde sa zrodila Sacksova tendencia písať knihy, ktoré v sebe dokážu skĺbiť príbeh a teóriu. Práve takou je kniha Muž, který si pletl manželku s kloboukem

Táto kniha neobsahuje jeden príbeh, ale celú hrsť príbehov. Dôraz je na príbeh. Ale zároveň Sacks veľa hovorí o samotnom ochorení a približuje ten „kontext“.

Samotná kniha sa člení na štyri časti a má 271 strán. Písaná je s citom, ale aj s humorom a s odbornosťou. Ide vlastne o veľmi zaujímavé spracovanie. Sacks vždy vedel tému spracovať pútavo a vtipne. Zo strán knihy cítiť jeho cit a lásku k človeku.

Keď nás zmysly ťahajú za nos

Neurológia často operuje so slovom deficit. Myslí sa tým nedostatok, či chýbajúci zmysel / schopnosť (porucha/poškodenie schopností). Sacks píše o tom, ako sa rozvíjala veda o mozgu a rozumových schopnostiach… ako sme si začali všímať rôzne poruchy zasahujúce pravú, či ľavú časť mozgu… v neposlednom rade píše, ako ťažké je pre človeka aby si uvedomil, že má problém.

Muž, který si pletl manželku s kloboukem. …občas nepoznal študenta, ktorý pred ním stál… Ne(s)poznal jeho tvár. Hlas poznal. Neskôr videl to, čo nebolo. Keď išiel po ulici, hladil hydranty – myslel si, že sú to deti a že ich hladí po hlave… Reálny svet sa strácal a ponáral sa do abstraktného. Čoraz viac sa od obrazu utiekal k zvuku. Snažil sa nahradiť obraz zvukom… Jeho svet sa tým menil…

Stratený námorník. Dobrý muž a skvelý rozprávač. Mnohé veci si pamätal do detailov a v istom okamihu, akoby uťal… Muž bez pamäte. Mal vysokú inteligenciu podľa testov. A predsa posledných 30 rokov, akoby nežil. V mnohých veciach bol stratený a predsa v niektorých našiel rutinu a venoval sa im pravidelne.

Žena, která ztratila tělo. Bola športovkyňou. Čakala ju rutinná operácia. Ešte pred ňou sa ocitla v stave, kedy prestala cítiť telo. Bola akoby bez duše. Chodila ako mátoha. Strata citu, od hlavy nadol. Depersonalizácia. Akoby nič necítila. Môže fungovať, ale za akú cenu?

Muž, který spadl z postele. A nielen to. Pozeral na svoju ľavú nohu a tvrdil, že nie je jeho. Že patrí mŕtvole. A pritom prišiel po svojich. Kým nespadol z postele, končatina bola funkčná…

Ruce. Žena inteligentná, ale po mozgovej obrne. Ruky trpeli samovoľným pohybom a krčmi. Mala k nim zvláštny postoj. Neboli poškodené, boli funkčné. A predsa, akoby sa ich nenaučila správne používať. Akoby neboli správne integrované (do tela).

Fantomy. Pod slovom fantóm sa myslí končatina, alebo časť z nej – o ktorú človek prišiel a pritom tvrdí, že ho bolí. Hovorí sa o fantómovej bolesti. Sacks spomína aj pacienta, ktorý mal problém s pohybom – narušený zmysel pre umiestnenie tela a jeho časti v priestore.

V rovině. Muž chodil naklonený do strany (do prava). On sám to ako problém nevnímal. Vlastne o tom nevedel. Nevedel o tom, necítil to. Zmysly nám okrem iného pomáhajú zachovať rovnováhu.

Oči vpravo! Inteligentná žena po mŕtvici. Zúžilo sa jej zorné pole. Ako keď orežete obrázok. Jej však zmizla ľavá polovica. Položíte pred ňu koláč a polovicu z neho nevidí. Namaľuje si len polovicu tváre, pretože tá druha predsa neexistuje…

Prezidentova reč. Niektorí ľudia používajú slová, ale nechápu ich význam. Nemyslím tým naučené odborné výrazy. Jednoducho nechápu ich. Majú určite techniky ako zistiť, či ich neťaháte za nos. Ale slová, tie prázdne nádoby!

Keď je podnetov príliš

Deficit, to je nedostatok. A čo potom v situácií, kedy nás trápi nadbytok? Zvýšená aktivita, precitlivelosť…

Vtipný, tikající Ray. Nadbytok energie… množstvo neobvyklých pohybov a impulzov. Rôzne tiky… Prenáša sa to do celého života. Je nervózny, alebo v kŕči? To tikanie, tiky… odtiaľ tikajúci Ray. Päť dní v týždni žije ako usporiadaný občan a cez víkend sa vezie na „vlne“ spontánnosti, nielen pohybov.

Kupidova nemoc. Mala už 89 rokov. Prišla potom, ako si už rok „užívala“. Vždy bola skôr utiahnutá. Získaná energia ju skôr nadchla. Posledný rok prekypovala energiou. Rodina a priatelia ju nespoznávali. Nakoniec pristúpila na liečbu, ktorá odstráni problém (s infekciou), ale ponechá zmeny k životu. Neskutočné!

Záležitost identity. Počas pár minút vo mne spoznal xy rôznych ľudí a každému sa prihovoril. Zakaždým bleskovo reagoval, improvizoval… bolo to brilatné, ale vždy tragické. On tomu veril. Raz sa prehlásil za kňaza, objednal si taxík a odišiel na výlet. Nakoniec našiel pokoj na záhrade, kde chýbali podnety ktoré by mu pripomínali ľudí… K sebe však už nedoputoval.

Ano, Otčesestro! Výrazná zmena osobnosti. Vtipkovanie. Novotvary. Vnímanie v častiach, popieranie celku. Strata stredu. Oporného bodu.

Posedlí. Šesťdesiatročná žena. To čo sa zo začiatku javilo ako záchvat, bola snaha o napodoboňovanie ostatných. V zlomku sekundy dokázala prečítať jedinca a napodobniť jeho charakteristické črty. Kým prešla po ulici, stvárnila cca 40 postáv. Tisíce tvárí… Ktorá je jej?

V zajatí spomienok

Po poruche v podobe nedostatku či nadbytku, priestor dostane porucha vnímania, spomienok, predstavivosti a snov. Sila predstavivosti a pamäti, ktoré vytvoria neskutočný svet.

Reminiscence. Spomienka. Nahluchlá pani na dôchodku. Uprostred noci ju zobudila hudba. Hrali pesničky z jej detstva. Len v jej hlave. Počula ma, len keď hrali tichšie skladby… Trvalo to tri dni. A prestalo. Po čase znovu začalo a znovu prestalo. Trvalo to rok… Tri skladby stále dokola. Má k nim nejaký vzťah?

Náruživá nostalgie. Pacientka vo veku 60 rokov, sa v spomienkach vrátila do obdobia, keď mala 20 rokov. Spomenula si na veci, ktoré už dávno zabudla. Bolo to naruživé obdobie a rovnaké spomienky a vďaka nim aj správanie – kde koho začala baliť, ako za mlada.

Cesta do Indie. Žena pochádzala z Indie. Zdravotné problémy a nasadená liečba, koktail liekov však viedol k nádherným snom, ilúziám, ktoré pripomínali jej detstvo a boli jej potechou. Vnútorný svet, natoľko čarovný a pôvabný, že v ňom našla nový domov. A aj v ňom spočinula. V pokoji.

Se psem pod kůží. Mal som sen, v ktorom som nadmieru cítil. Aj po prebudení som mal potrebu si všetko ohmatať a ovoniať. Po nejakom čase sa tieto zmysly vytratili. Čo o mne hovoria a prečo sa objavili?

Vrah. Po vražde si nič nepamätal. Spolupracoval, ale nepamätal. Väzbu prežil, ale nežil. Po návrate do života bol účastníkom nehody. Došlo k poškodeniu mozgu. O časť mozgu prišiel a zrazu sa pamäť vrátila. Vrátili sa spomienky. Nedokázal ich kontrolovať.

Vidění svaté Hildegardy. Toto nerozpíšem :). Nechajte sa prekvapiť pri čítaní knihy. Ale išlo o zvláštne prepojenie videní a múdrosti získanej poznaním. Čo je Božie a čo ľudské? Posúďte sami…

Iný svet

Dokážeme pochopiť rôzne poruchy. Vnímame rôzne nedostatky a prebytky ako niečo čo pozmení obsah. Vnímame rôzne obranné, ale aj kompenzačné mechanizmy. Porucha môže byť zaujímavá, dokonca aj obohatením. A čo ľudia s mentálnym postihnutím? Sacks tu načrtáva koncept, ktorý kedysi vyslovil aj jeden profesor z Čiech. Ich svet je iný, v niečom jednoduchší, ale zjavne sa dokážu tešiť a pri podnetoch ožijú. Máme pravo hovoriť o menejcennosti?

Rebeka. Mladá žena, ale predsa v niečom dieťa. Hlboko milovala. Čistá duša. IQ mala nízke, ale bola neskutočne nadaná.

Chodící slovník. Hudba bola jeho svetom. Mal neskutočnú pamäť – dokázal chrliť množstvo informácií na počkanie. O vonkajšom svete však nič nevedel. Potreboval bezpečné zázemie. Nebyť problému, bol by géniom.

Dvojčata. Napriek hendikepu udivovali neskutočnou pamäťou – čo sa kedy stalo a to do detailov. A z hlavy dokázali povedať ktorý dátum na ktorý deň pripadne. Mali neskutočný cit pre čísla a pritom nevedeli počítať. To že informáciu máte ešte neznamená, že jej rozumiete…

Autistický umělec. Slovám asi nerozumel. Záchvaty vytvorili priepasť medzi ním a svetom. Bol nadaným umelcom. Cez kresby zachytával svoj svet a komunikoval. A časom začal aj hovoriť…

.

Sacks nám vo svojej knihe ponúka kyticu 24 príbehov. Každý príbeh je rozpísaný na niekoľko strán – môžete sledovať príbeh konkrétneho človeka. Cestu ktorou prechádza a zmeny ku ktorým dochádza. Časom sa do neho vcítite. Je v tom kus beletrie. Snažil som sa nepriblížiť viac, než treba. Potom prichádza Sacks, ukazuje ako k človeku pristupuje, hovorí o rôznych teóriách a možnostiach, aby nakoniec ukázal na problém a pomenoval ho.

Prezradil som prejavy a problémy, ale neprezradil som diagnózy. Tie sú v knihe uvedené aj so zaujímavosťami.

Pred časom Gábor Maté prišiel s knihou, kde si kladie otázku, čo je normálne a čo patologické. Kedy sú zmeny ešte normálne a kedy patologické? Kedy sú dôsledkom a môžu pominúť a kedy sa stanú hosťom, ktorý ostal natrvalo? Odpovede ponúka Sacks vo svojej knihe s citom a s jemným humorom.

Tomáš Hupka

Oliver Sacks vyštudoval medicínu v Oxforde a pracoval v USA. Prednášal v New Yorku na katedre neurológie a pracoval ako neurológ v charitatívnom dome dôchodcov. Je to veľmi zaujímavý zjav medzi odborníkmi a veľmi šľachetný človek. Mnohé problémy ľudí zbavil mýtov a dokázal ich podať s ľahkosťou a často aj s humorom.

Zdroj fotografie:

www. brightquest. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom