Denník N

Zobuďme sa: Integračná politika Slovenska má mizerné hodnoty a to hlavne v školstve

Nestretla som sa s inou témou, ktorá ma tak jednotný názor u politikov z rôznych táborov ako potreba integrácie deti cudzincov a krajanov. Demografická kríza a jednoduchý pragmaticky výpočet dáva jasne najavo naozaj všetkým, že „novú krv“ potrebujeme, keďže o pár rokov nebudeme mať na dôchodky. Je to však aj našou kresťanskou povinnosťou a ide tiež o európsku solidaritu a fundamentálne európske hodnoty.

MIPEX Slovenska

Migrant Integration Policy Index (MIPEX) je unikátnym nástrojom pre meranie politík integrácie migrantov v 56 štátoch sveta  v 8 oblastiach, ktorými sú pracovný trh, zlúčenie rodiny, školstvo, politická participácia, prístup k získaniu trvalého pobytu a štátneho občianstva, antidiskriminácia a zdravie. Celkove má Slovensko podľa týchto kritérií nelichotivých 39 bodov, čo sa v otázkach integrácie hodnotí ako „rovnosť na papieri“. V porovnaní s Českom, ktoré má celkove hodnotenie indexu 50 bodov to síce nevyzerá až tak zle, ale… . Skusmé sa pozrieť a zamyslieť nad rozdielom pri hodnote indexu v školstve. Slovensko v integrácii deti do školského prostredia je na spodku rebríčka so 7 bodmi, a to spoločne so Saudskou Arábiou, Juhoafrickou republikou, vojnou postihnutou Ukrajinou či Ruskom. Česko má pri tom v školstve až 60 bodov.

Na zamyslenie

Celkové hodnotenie komisie je nasledovné: Slovensko sa nachádza na spodnom 5. mieste, keďže {Slovensku} dlhodobo chýbajú integračné stratégie a podpora pre žiakov prisťahovalcov alebo navrátilcov, čo je slabina v celej strednej Európe (okrem Česka). Okrem osnov multikultúrneho vzdelávania oznámených v roku 2008 školy nedostávajú žiadnu podporu na presadzovanie sociálnej integrácie a len slabú podporu na pomoc žiakom prisťahovalcov zúčastniť sa a dohnať zameškanú akademickú úroveň. Iba deti migrantov s povoleným pobytom majú prístup k úplnej školskej dochádzke a všeobecnej podpore pre znevýhodnených študentov.

Od roku 2022 sa ale situácia mení

Len so začiatkom vojny, kedy na Slovensko prišlo viac ako 30 tisíc deti z Ukrajiny a politici mali chuť robiť zmeny sa tento stav mierne upravil. Aj s mojim pričinením boli dokončené na Slovensku jediné učebnice slovenčiny ako cudzieho alebo druhého jazyka pre cudzincov deti a krajanov, ktoré získali viacero ocenení (aj na úrovni EÚ) ale hlavne pomohli viac ako 15 tisícom ukrajinských deti a to ihneď na začiatku vojny. Tento rok boli dokončené metodiky k učebniciam, ktoré si veľmi želám aby boli celoplošne využívané na Slovensku a v zahraničí a to ruka v ruke so školeniami učiteľov.

Potrebujeme ale pridať…

Stále nemáme zavedenú povinnú školskú dochádzku pre všetky deti cudzincov, komplikujeme nastúp na stredné a vysoké školy byrokratickými prekážkami a absenciou na mieru robenej jazykovej prípravy pred nástupom do školy, nemáme podrobne spracované manuály pre všetky relevantné inštitúcie a plošné školenia učiteľov. Stále dostatočne nepodporujeme slovenské vzdelávacie centrá, ktoré sa venujú deťom krajanov v zahraničí. Veď nastavenie integračných mechanizmov je prospešné nie len pre ukrajinské deti alebo deti iných národnosti ale aj pre tie slovenské, ktoré sa vracajú zo zahraničia alebo len o tom uväzujú. Možno sa raz počet ich návratov zvýši a odchodov sa zníži, aj keď zatiaľ to bohužiaľ tak stále nevyzerá. Veď inakosť a integrácia vie posilniť spoločnosť a je prospešná pre obe strany (prisťahovalcov a majoritnú spoločnosť). Stačí pozrieť na zoznam TOP 10 štátov s excelentnou integráciou a ich ekonomicky vývoj *TU*.

Teraz najčítanejšie

Alona Kurotova

Neviem sa bezradne pozerať na veci, ktoré považujem za nefunkčné a nelogické a vtedy mám múzu písať. Venujem sa problematike detí cudzincov a krajanov, zahraničných zdravotníkov a podnikateľov a vidím v týchto oblastiach dosť výrazné medzery. Myslím si, že v dnešnej dobe globalizácie sa nemôžeme vyhýbať cudzincom, ale využívať ich potenciál v prospech nás všetkých.