Poslanie slovenskej ženy

Spoločenský lexikon, spracoval: Ľ. Michalský, II. rozšírené, doplnené a opravené vydanie, Nakladateľstvo Pavla Gerdelána v Trnave.

Vyšlo v roku 1941 v Slovenskej republike na str. 115 – 116. Prezidentom republiky je v tom čase Jozef Tiso. Židia, Rómovia a rôzni údajní „nepriatelia Slovenska“ vo vtedajšej Slovenskej republike viac vecí nesmú, ako môžu. O rok na to, po začatí deportácií do Osvienčimu, už mnohí nemôžu vôbec nič. Nikdy.

„Náš mladý štát popri iných dôležitých politických, hospodárskych a kultúrnych reforiem hlboko zasiahol i do otázky ženskej, keď bolo rozhodnuté vydaté ženy so zaistenou existenciou prepustiť zo štátnych služieb. Zpočiatku boly reformné snahy – vrátiť ženu jej pravému poslaniu – zle nedobre posudzované. Spodným tónom týchto posudkov bolo prirodzene sebectvo jednotlivcov, ktorí si hoveli z výťažku dvoch platov, zakiaľ tisíce mladých mužov v nedostatku zamestnania zaháľalo v nečinnosti.

I keď nemožno zapierať, že v zamestnaní sú ženy cennými pracovnými silami a že v daktorých odvetviach sú skoro nepostrádateľné (učiteľky, telefonistky, stenotypistky), predsa musia uznať, že žene sú určené vyššie úlohy v národe, ako je snaha po samostatnosti a nezávislosti v rodinnom živote. Z úradu, zo školy ulopotená, zamračená a znervóznelá žena-matka nemá sily venovať sa výchove svojich detí, ak totiž nejaké deti má. Zo skúsenosti vieme, že značne vysoké percento zamestnaných žien je bezdetných, alebo má iba jedno dieťa. A čo by aj takáto v úrade zamestnaná mať lipla k svojim deťom tou najoddanejšou materinskou láskou, jej fyzické sily sú podmielané úradnými starosťami a myšlienky, ktoré by maly cele platiť rodine, sú rozptyľované všakovakými nepriaznivými vplyvmi, vyvierajúcimi zo zamestnania. Mnohé matky vypínajú svoje sily, len aby mohly obklopiť svoje deti úprimnou materinskou láskou, ale vyčerpanosť síl má za následok choroby a predčasné starnutie, ako prirodzený následok telesných a duševných síl.

Námietky, že dnešný škola nahradzuje domácu výchovu, vôbec neobstoja. Ešte sme veľmi ďaleko od tohto ideálneho stavu! Dnešná škola dosiaľ viac učí, ako vychováva a práve preto načim nedostatky doplniť vhodnou domácou výchovou, ktorej hybnou silou je jedine vzdelaná matka, ktorá sa môže nehatene venovať tejto vznešenej a národu i ľudstvu tak prospešnej úlohe.

Bohužiaľ, heslá tzv. demokratickej moderny, vzťahujúce sa na ženu a jej emancipáciu, hlásané internacionálnym židovským socializmom, podporované všakovými smysly bičujúcimi „ženskými časopismi“ a rafinovane štylizovanými „ženskými románmi“, začaly javiť i v našej mladšej generácii dievčat a žien svoje zhubné následky, o čom nás môže najlepšie poučiť štatistika populačná, ktorá v posledných rokoch stále viac a viac pokles pôrodov.“

Priatelia, slovami zosnulého A. Srholca, nedovoľme návrat „generácie toho istého duchu“.