Denník N

Voľby, nenávisť a Masaryk

Aj keď sa to nezdá, stojíme na rázcestí. V zajtrajších voľbách rozhodneme, akou cestou sa vydáme, či už maďarsko-poľskou cestou vlády strachu a sily alebo cestou humanizmu a demokracie.

Je ľahké nenávidieť, nemať rád či cítiť odpor. Nie je na to potreba veľkej námahy, dokáže a robí to každý človek, každý deň. Od skysnutého mlieka, ktoré nájdeme ráno v chladničke, až k najčastejšiemu dôvodu hnevu, politike. Nevyžaduje si to od náš žiadnu akciu, zmenu postoja či náročnú argumentáciu. Stačí proste odporovať.

Už mesiace Slovenskom hýbu utečenci, na čom si mnohí postavili kampaň, pretože to je jednoduché. Postaviť sa za názor, že cez Stredozemné more k nám prúdia tisícky budúcich teroristov, utekajúcich pred teroristami, si nevyžaduje veľkú námahu, zvlášť ak váš názor zdieľa väčšina národa a predseda vlády. Naopak, hájiť myšlienku, že každý človek bez ohľadu na pôvod, vierovyznanie či farbu pleti má nárok na bezpečie, či nebodaj normálne miesto na život je náročné a ísť niekomu pomáhať, ako to robia napríklad Doktorí bez Hraníc je na naše pomery takmer nadľudské.

Autokracia je taktiež jednoduchá, pretože politická apatia si nevyžaduje námahu. Ideálne by bolo sedieť doma a nechať za seba rozhodovať niekoho, kto to vie lepšie, kto sa o to už postará. Vodcu. Niekoho, kto za vinníka označí tretiu osobu, či už to je žiť, gay, moslim alebo Penta a zároveň sľúbi, že to on vyrieši. Nikto si nechce priznať, že za aktuálny stav školstva či zdravotníctva môžeme my všetci, pretože akí občania, taký štát.

O postavení sa populárnemu názoru za vlastné hodnoty by veľmi dobre vedel hovoriť aj istý syn negramotného kočiša z dedinky Hodonín na južnej Morave. Tomáš Garrigue Masaryk nebol iba prvým prezidentom, ale hlavne symbolom morálky, ľudskosti a tým je dodnes. Celý svoj život bol tým, v čo veril. Už na základnej škole, kde ho trestali za to, že sa nechcel vyspovedať, povedal slávnu vetu: „Kto koná proti svojmu presvedčeniu je darebák!“. Neskôr, počas Sporov o Rukopisy či Hilsneriády a rovnako tak pri tvorbe prvého, demokratického Československa hýbal takmer nehybnými kolosmi predsudkov. Hádam nie je ideová skupina či smer, ktoré by si radi nekopli do Masaryka, pre jeho kruto humanistické a kresťanské názory alebo mu nepripisovali, čo mu nepatrí. Masaryk išiel roky do nekonečných súbojov, a napriek tomu, že za život viackrát adaptoval svoje názory politické, vždy ostal verný svojim zásadám morálnym, ktoré nevyhovujú nespočetnému množstvu ľudí.

Demokracia je náročná, vyžaduje si od nás námahu, diskusiu a spravodlivosť. Nie je to len o tom, ísť zajtra odhodiť lístok do urny, ale o tlaku, ktorý vyvynieme na politikov, aby konali tak ako chceme a aby ostali verní ideálom a sľubom, s ktorými nám predávajú svoje manifestá. Ako sa niekto môže hlásiť k Ježišovmu učeniu a zároveň vo svojich vyhláseniach a plánoch absolútne vynechávať základný element kresťanstva, lásku? Každý kresťan, ktorý vie čítať, by mal byť slniečkar, pravdoláskar a nehanbiť sa za to.

 

Zajtra máme možnosť urobiť sociologický experiment a demonštrovať, že politická moc je dynamická a úplne v rukách ľudí, avšak vytvoriť si spravodlivú a dobrú vládu nie je to isté ako si ju zvoliť. Zajtrajšok nie je koniec, práve naopak, začiatok. Zvoľme si náročnejšiu, no správnu cestu a utvorme si štát taký, aký ho chceme, po akom túžime. Tak, ako sa o to snažil Masaryk celý život.

Teraz najčítanejšie