Denník N

Malé a sebastredné kresťanstvo vo svojej nahote

Fašizmus a nenávisť prináša ovocie. Slovensko ukázalo svoju malosť a provinčnosť. Na Slovensku vládne atmosféra konšpiračných teórii, strachu, ohrozenia, ktorú rozdúchavali fašistické postoje „víťazov“ týchto volieb.

PS na začiatku a po chvíľke odstupu – toto je moja subjektívna reakcia, nahnevaná, sklamaná, frustrovaná a plná emócií. Tak ju, prosím, berte.

Fašizmus a nenávisť prináša ovocie. Slovensko ukázalo svoju malosť a provinčnosť. Na Slovensku vládne atmosféra konšpiračných teórii, strachu, ohrozenia, ktorú rozdúchavali fašistické postoje „víťazov“ týchto volieb.

Kresťanstvo opäť ukázalo svoju neschopnosť spájať, zahŕňať a prijímať. V zajatí svojej vlastnej spravodlivosti, zákonníctva, rozdeľujúcej a odsudzujúcej teológie, nedokáže ponúknuť myšlienkový základ ku pozitívnej zmene. Fóbie všetkých typov, živené nábožensky motivovaným hnevom a potrebou ukázať na imaginárneho vinníka, ktoré varili a rozdúchavali ľudia ako Aliancia za rodinu, sa premietli do úspechu „prorodinných“ promiskuitných bláznov, do úspechu fašistov bojujúcich za rodinu slovenskú.

Jediné blahoželanie, ktoré ma k výsledku volieb napadá, je blahoželanie k obnaženiu nahoty slovenského národa, ktorý poväčšine buduje, motivuje a vzdeláva najmä inštitucionalizovaná, malá, svoje záujmy chrániaca cirkev spoza svojich ambónov. Za túto atmosféru zlyhania, zúfalstva a potreby trestať, môžeme podľa môjho názoru ďakovať stredovekej nenávistnej a do seba zahľadenej teológie, ktorou väčšina profesionálneho kléra namiesto samostatných, prijímajúcich, nesúdiacich ľudí vychováva malých, nepremýšľajúcich, sebastredných návštevníkov kostolov.

Kým budú na Slovensku medzi kresťanmi najväčšími knižnými bestsellermi knihy Kuffovej Kazateľnice, Stála som pri bráne neba a pekla, Utrpenie a radosti očistca, Boj Panny Márie a diabla počas exorcizmov, Prežívaj svätú omšu a podobné duchovné drišľakoviny, dovtedy neustane potreba ventilovať svoj strach na obetných baránkoch vo forme utečencov či homosexuálov.

A tak si dovolím povedať, že všetky pozitívne postavy inštitucionalizovaného kresťanstva, pozitívne idei a dobro, ktoré sa v ňom vo forme jednotlivcov nachádza, tam nenachádzame kvôli tomuto systému, ale napriek nemu a  nemajú s týmto systémom, o ktorom aj v tomto článku píšem, nič spoločné.

Teraz najčítanejšie

Martin Švikruha

Na ceste odhaľovania, že človek je dôležitejší ako inštitúcia. Azda bude nápomocná sklamaným z inštitucionalizovaných foriem kresťanstva a spoločne sa pokúsime hľadať odpoveď na otázku, či neexistuje autentickejšie, nedogmatické, slobodné, organické prežívanie viery.