Denník N

Ak to teraz nepochopíte, nedivte sa, že strany akéhokoľvek druhu odporu, budú silnieť

V sobotu 5. marca 2016 sa naším územím prehnali parlamentné voľby. Demokratické, parlamentné voľby. Na úvod musím konštatovať, že môj hlas sa ich nezúčastnil. Viac ako moje nehlasovanie je v demokratických voľbách dôležité hlasovanie. Volebná účasť bola celkom reprezentatívna, konkrétne 59,82 %, čo predstavuje 2 648 184 občanov SR. (zdroj: ŠÚ SR)

Voľby dopadli ako dopadli.  No bolo skutočne smiešne, sledovať povolebné diskusie „víťazov“. Miestami sa zdalo, že išlo viac o lotériu a následnú nečakanú a nepremyslenú radosť či rozčarovanie. Predvolebné kampane boli plné úderov do vlastných pŕs, ako sa tá či oná strana po voľbách zodpovedne popasuje so získaným mandátom. Často sa skloňovalo slovné spojenie: psia povinnosť. Psia povinnosť spolupracovať. Znelo to dobre. Malo to logiku. Veď načo inak sa politická strana uchádza o mandát, ak nemá ambíciu, plniť to čo ľuďom sľúbila – kvôli čomu ju volili?

Hneď včera bolo na niektorých kandidátoch vidieť, že majú veľkú absenciu v politickom prejave. Áno, je to skoro vždy falošný prejav, ale volič si ho z nejakých nepochopiteľných dôvodov pýta. Chcem vidieť svojho zástupcu skôr pokojného, rozvážneho a pripraveného dosiahnuť to, k čomu mu dali voliči svojím hlasom súhlas a moc. Počty mandátov každej strany sú tak zaujímavo rozložené, že nie je možné vládnuť, bez toho aby sa vytvorila koalícia, ktorá bude zásadne dodržiavať kompromisy. Hrubá čiara – spojenie, ktoré má zanechať všetko zlé za chrbtom. Súhlasím. Je zbytočné hádať sa a hľadať spôsoby ako sa veci urobiť nedajú. Myslím, že to je od akéhokoľvek typu politika veľmi nezodpovedné (voči svojim voličom, ako aj nevoličom), ak sa nesnaží vytvoriť legitímnu vládu, ktorá bude presadzovať aj jeho program. Množstvo komentátorov sa hneď odbavuje na tom, kto s kým a za akých okolností. Vznikajú z toho len smiešne debaty, ktoré legitimitu demokratických volieb skôr dehonestujú ako potvrdzujú.

Možno by bolo zaujímavé, keď by bolo 48 hodinové moratórium aj po voľbách a nevyspatí politici by tak mali čas, zaujať stanovisko, ktoré nebude ušité domnienkami množstva novinárov. Je predsa logické, že na výsledky volieb sa nedá pripraviť. Tieto voľby sú toho jasným dôkazom. Často sa osobnosti verejného života pýtajú na ideálnu vládu. Vznikajú rôzne spojenia. Ideálne by to však malo byť tak, že všetky strany, ktoré sa do parlamentu dostali by mali v prvom rade spolupracovať. Naprieč akýmkoľvek vnútrostraníckym dohodám. Kde je totiž v opačnom prípade snaha lepšie smerovať Slovensko? Alebo chce každá strana vládnuť, len ak bude mať sama veľa mandátov? Ale takú podmienku svojim voličom, žiadna nepredkladala. Vláda jednej strany tu už bola. Skutočne je treba uznať, že jej stabilita bola pre pokoj Slovenska prijateľnejšia ako vízia predčasných volieb alebo hrotenia extrémizmu na akejkoľvek úrovni. Iste, dojebabrali to ako sa len dalo. To už je však iná debata. Možno by to vyzeralo inak, ak by s nimi v roku 2012 išla do partaje nejaká iná politická strana a vzájomne si pozerali na prsty – ak toho samozrejme politici schopní sú. Ak je to všetko len politická pretvárka a kradnúť budú všetci, vždy a za každých okolností, tak budeme mať každé voľby takto zaujímavé. No verím, že sa mýlim.

Fašizmus a iné extrémne prejavy sám zásadne odsudzujem. Napriek tomu si však nemyslím, že by mal demokraticky zvolený prezident ignorovať, demokraticky zvolenú parlamentnú stranu. Žiadna zo zvolených strán sa tam predsa nedostala náhodou a už vôbec nie protizákonne. To, že to nikto netušil, neznamená, že sa hneď stalo niečo zlé. Strach, ktorý sa však začal vyhlásením výsledkov šíriť sociálnymi a inými sieťami je preto veľmi zvláštny. Ale ľudia sa často boja neočakávaného. Dá sa však povedať, že by sa naše médiá nejak pravidelne zaoberali tým, že sa na území našej krajiny mobilizujú ľudia bažiaci po vojne či násilnom prejave moci? Ak by to tak aj bolo, chceme tvrdiť, že na Slovensku žije viac ako dvesto tisíc fašisticky zmýšľajúcich ľudí? To sú potom skutočne závažné obvinenia.

Dnes sú očividne problémy úplne niekde inde, no iba navovnok. V skutočnosti sú dôležité iba tie, ktoré každá zo strán pred voľbami mala záujem odstraňovať, aby sa občanovi na Slovensku žilo lepšie. Nezdá sa mi, že by tie strany pred voľbami tvrdili, že ak sa dostanú do parlamentu tak program, ktorý majú splnia iba pre svojich voličov. Prečo je potom po voľbách rétorika, taká, že by spojením s tými či onými tých svojich sklamali? Nie je predsa lepšie začať plniť svoj program aspoň z časti ako vôbec? Myslím si, že skutočná politická práca začala práve teraz. Zodpovednosť politikov by mala byť hlavne na tom, že sa spoja práve tí, ktorí majú spoločnú víziu zmeny. A takých strán je teraz v parlamente viac než dosť. Verím, že to za zavretými dverami pochopia a za pár dní sa pred pultíky z mikrofónmi postavia s rozhodnutím, ktoré bude svojou razantnosťou a odhodlanosťou kopírovať nadšenie z predvolebných diskusií. Mali by sa postarať o to aby sa Slovensku a jeho občanom, všetkým občanom (aj mne, hoci som nevolil), darilo lepšie a aby sme mali skutočnú radosť so života v tejto krajine.

Vážení politici, postarajte sa o to aby ste svoje programy začali plniť! Nehľadajte dôvody, pre ktoré nespolupracovať. Na to Slovensko nemá chuť ani čas. Ak to teraz nepochopíte, nedivte sa, že strany akéhokoľvek druhu odporu, voči politike nedohody a korupcie, budú silnieť.

Teraz najčítanejšie