Denník N

Kotleba bude asi rásť

To, čo tu predvádzajú novinári, politici aj verejnosť voči Kotlebovi vnímam ako jeden veľký fail. Začalo to v 2013 roku a pokračujeme v tom úspešne aj teraz.

Prezident Kiska nepozval Kotlebu na povolebné rokovania. Gratulujem. Ešte zopár takýchto „ultra rozumných“ krokov, rozhodnutí a vyjadrení od médií a politikov a Kotleba pojde cez 10 ak nie aj 15%. Nie je nič lepšie ako byť martýrom bojujúcim proti všetkým. Stačí vám kričať ako veľmi chcete ale nedovolia vám a ste zahojení. Nikdy sa nemusíte báť, že by vaša neschopnosť priniesť reálne riešenia vyšla najavo. Toto nemá nič s principiálnosťou, to je číra naivita a nevyzretosť čo tu predvádzame od jesene 2013. Najprv sa to začalo v BB a pokračujeme už celonárodne. Čítal som od soboty množstvo analýz, komentárov a všetky sú na jedno kopyto (ak som nejaký prehliadol odpusťte). Z toho množstva čo som prečítal jedine Karol Sudor priniesol článok, ktorý mal hlavu a pätu. Toľko k prebiehajúcej verenej debate.

Je to jednoduché – ĽSNS treba brať rovnako ako iné strany a zároveň ich pomenúvať pravým menom. To znamená mať na nich rovnaké nároky. Pýtať sa ich na riešenia školstva, zdravotníctva, zahraničnej politiky, sociálnej politky, dôchodkového systému, demografickej krízy atď atď., konforntovať ich s realitou, prizývať ich do diskusií a debát úplne rovnako štandardne ako iné strany. Lebo len tak, že vyjde jasne najavo, že táto strana a ich šéf nemá ani potuchy o tom, čo a ako robiť sa ukáže že do NR SR nepatria (viď napríklad včerajšiu diskusiu na RTVS s aj so zástupcom ĽSNS). To už nie je o lopatách a krompáčoch a o domobrane a parazitoch a pracovných táboroch. To sú už veci kde iba byť bielym roduverným slovanom nestačí. Ak chceme aby tých 200 000 ľudí zistilo, že títo páni nemajú žiadne riešenia, tak to treba ukázať aj reálne. Ukázať reálne na podstatu týchto hnutí, že nenávistné ultrapravicové vnímanie sveta je odsúdeniahodné, že nevie okrem pochodovania a vyvolávania strachu posunúť Slovensko reálne dopredu. A samozrejme, ukázať, že strany ktoré sa berú ako „good guys – tí, čo sú v pohode“ s tými riešeniami prísť vedia – pretože to vôbec, ale vôbec nemusí byť samozrejmosť – a ani nie je. Lenže my v NR SR máme aj zástupcov, ktorí vedia nielen čo je zlé, ale majú aj pomerne jasné vízie to zmeniť a opraviť. Len musia dostať šancu (konkretizovať naozaj nejdem, toto nie je agitačný článok).

A druhá vec – musia ísť medzi ľudí. Nestačí sedieť v NR SR a vyprávať na tlačovkách, nestačí písať na facebook. Kotleba to pochopil. Na Slovensku sú regióny, o ktoré sa nezaujíma absolútne nik, a potom sa čudujeme, že volia lacné riešenia, alebo riešenia 30. rokov 20. storočia. Človek nie je superman, a ak je ten tlak, frustrácia a ignorácia príliš veľká a príliš dlhá, tak povolí (nie neobhajujem voľbu nacistov). Ak toto má byť vytlačené, treba aby práve do týchto miest, obcí, regiónov prišli ľudia s víziami, ktorí majú riešenia reálne, aby ukázali, že majú záujem o problémy aj inokedy ako v kampani. A toto je druhá a veľká výzva ktorá pred nami stojí. A ak ju odignorujeme, ona sa vyrieši sama po svojom, ako to iste každý vidíme.

Takže zhrnutie je jasné. Nie. Hysterické vykrikovanie a odmietanie čo i len sa pozrieť na Kotlebu v poslaneckej lavici nič neprinesie. Veď sa to tu konštantne deje už dlho a pomohlo to? O jasnom odsudzovaní názorov tvoriacich základ hesiel ako „Na stráž!“, „pekný biely deň“ „sionisti“ sa tu píše nonstop – a áno, tieto názory sú odsúdenia hodné a nemali by mať miesto v krajine, ktorá trpela rovnako ako celá európa pod železnou topánkou nacistického Nemecka. Ale zdá sa nám že by tieto jednoduché riešenia a výrazne pozmenené videnie sveta vymizlo? Nie, nevymizlo. Je tu. A cesta k jeho vykoreneniu je, že ruka v ruke s odmietaním podstaty ukážeme každému človeku jasný kontrast medzi tým, čo ponúkame my a čo ponúka druhá strana. A to sa cez teatrálnosti nestane.

 

FOTO: TASR – Jakub Kotian

Teraz najčítanejšie