Čo s načatým pekným bielym dňom?

Že náš politický systém nefunguje najlepšie sme si mohli všimnúť už dávno. Či už to bolo obdobie Mečiara, obdobie „reforiem predošlých reforiem, ktoré boli následne reformované ďalšími reformami“, alebo obdobie pádu vlády Ivety Radičovej, nasledované vládou, ktorá namiesto systémových riešení ponúkla sociálnu lepiacu pásku. Tou chcela prekryť najväčšie boľačky ľudu, no namiesto toho ňou prekrývala hlavne svoje kauzy. V každom z týchto období bolo viac menej očividné, že systém nie je schopný odpovedať na požiadavky ľudu – preto si ľud volil nové reformy, preto striedal ľavicu a pravicu, preto teraz volil aj Kotlebu. Tento bludný kruh cez víkend skolaboval.
V nedeľu sme sa zobudili do pekného bieleho dňa.

Vonku pršalo, to Bohu pravdepodobne od smiechu začali tiecť slzy.

Vládu nie je na základe týchto volieb schopný zložiť nikto okrem blázna. Z jeho očí sa však už pri oznamovaní výsledkov exit pollu toto bláznovstvo vyčítať dalo. Pozrime sa na to takto: Krízové by boli európske témy. Teda ten deň, keď by sa Most musel s SaS a SNS zhodnúť na spoločnom postupe pri migračnej kríze. To by nemusel byť až taký problém, práve tu by mohol budúcu vládu zvonka podržať Boris Kollár. S ním a bez Mostu je to stále 76 hlasov.

Problém by bol väčší pri otázke rodiny: SaS, s registrovanými partnerstvami v programe, vo vláde s SNS, kde sa pod deklaráciu za rodinu podpísal aj sám Danko. Rovnako je pod túto deklaráciu podpísaných 8 poslancov z OĽaNO – niektorí sa prekrúžkovali z posledných miest kandidátky, konzervatívne hlasy sú tak pre stranu určite dôležité. Táto vláda by musela v programovom vyhlásení od akýchkoľvek otázok o rodine upustiť a modliť sa, že sa neobjavia zvonka. Boh by sa zasmial ešte hlasnejšie a ľudia by sa začali dožadovať, aby signatári deklarácie splnili svoje sľuby. Tu by bol konflikt medzi najsilnejšími stranami koalície, zvonku by ho teda nevyriešil nik.

Ďalšie nástrahy by číhali v nevyspytateľnosti OĽaNO, ktoré nie je stranou. Je rovnako protestným zoskupením ako Sme rodina. Je tu riziko, že jeho poslanci budú hlasovať podľa seba, nie podľa koaličných zmlúv. Rovnako nevyspytateľný je aj Boris Kollár – ten chce koalíciu len podporovať, nie byť jej členom. Ako veľmi ju bude ochotný podporiť keď príde na lámanie chleba a on, na rozdiel od koaličných strán, nebude niesť žiadnu zodpovednosť? Divokou kartou bude aj poranené ego Radoslava Procházku – ako sa vysporiada s neúspechom, ako to ovplyvní stranícku disciplínu Siete, ako to ovplyvní stabilitu koalície?

Z tohto pohľadu je postoj Bélu Bugára zodpovedný a racionálny. Podpísať sa pod túto koalíciu znamená dôverovať nevyspytateľným partnerom a tomu, že ohľadne tradičných hodnôt sa podarí vytvoriť kompromis schodný pre všetky zúčastnené strany. A zároveň riskovať, že ohľadne jeho pro-európskych riešení, napr. pri otázke migračnej krízy, bude jednoducho odignorovaný.

Napriek tomu je to však stále dôležitá možnosť. Dôležitá pretože „úradnícka vláda“ (nech už to znamená čokoľvek) a predčasné voľby môžu Kotlebovi priniesť dvojciferný výsledok. Vychádzam z predpokladu, že Kotleba je odrazom zlyhania nášho politického systému. A že úradnícka vláda mu umožní útočiť na nedostatky systému bez toho, aby bol systém prostredníctvom vlády schopný reagovať.
Systém totiž všetky jeho programové body už v minulosti legitimizoval. Veď kto si na Slovensku vo svojej politickej kariére nekopol do Rómov? Či už je to Smer, alebo SaS, každý priniesol svoje represívne riešenie otázky segregovaných osád. Kaliňák segregáciu pri vzdelávaní obhajoval incestom Rómov. SaS ich zase chcela sterilizovať. Podobne ako pri migračnej kríze svojimi ostrými tvrdeniami legitimizovali požiadavku ľudí po riešení tohto problému. A zároveň (nanešťastie) legitimizovali aj radikálne riešenia. Nikto z nich však svoje slová nerealizoval, systém tak na túto legitímnu požiadavku nikdy neodpovedal. Požiadavka zostala, konflikt narastal a chytil sa ho Kotleba.
Rovnako je to s požiadavkou boja proti korupcii. Fico začínal s tým, ako sa kradlo za Mečiara a Dzurindu. Sulík začínal s tým ako sa kradne za Fica. Nikto však tomuto kradnutiu nezabránil, a napriek tomu že Radičovej vláda k tomu smerovala jej nebol daný dostatok času.
Iné to nie je ani pri vzťahu Slovenska a EÚ. Do EÚ si kopne rád ako Sulík tak Fico. No pri Ficovi je to s dodatkom, že do Únie kope iba doma, kým v Bruseli podpíše čo mu dajú do rúk.
Treba si uvedomiť, že toľkí ľudia Kotlebu nevolili pretože sú fašisti. Volili ho v takom množstve, pretože ich úspešne presvedčil že fašistom nie je. Presvedčil ich, že on ich legitímne požiadavky narozdiel od našej etablovanej straníckej ponuky splní. Na to, že to myslí vážne mu stačilo znížiť kraju dlh, opraviť 50km ciest a kúpiť lacnejšie posypovú soľ. Dôveryhodnosť pre nich získal výsledkami, nie tým že kládol Tisovi na hrob veniec.

A presne tu by mohla naša koalícia Kotlebu poraziť. SaS, rovnako však aj SNS či Most, má v programe riešenie problémov menšín a sociálne vylúčených komunít.  Osobne sa prikláňam k riešeniam smerujúcim k integrácii, bez nej sú totiž represívne opatrenia zbytočné – len problém zatlačia niekam kde ho nebude vidieť a on tam narastie do rozmerov ktoré prerastú akékoľvek možnosti štátu. Práve tu by pravicová koalícia mohla priniesť riešenie a ukázať ľuďom, že to ide aj bez Mariána.

Ďalším bodom je „spravodlivosť pre všetkých“ – teda vymožiteľnosť práva a právny štát. Opäť má každá zo strán možnej koalície v programe aj tieto otázky. A ich riešenie pomôže ruke zákona ochrániť občana či už ho okráda politik, na pozemok sa mu prisťahovali segregované komunity, alebo ho ohrozuje nejaká vyholená hlava pretože má pleť či názory inej farby.

A napriek nedostatkom Richarda Sulíka na Slovensku asi nie je nikto iný, komu sa dá viac dôverovať keď ide o vymedzenia sa voči Únii v záujme občanov SR.

Voliči Mostu by určite prijali spojenie s SNS pod spoločnou vlajkou boja proti fašizmu. Ako historickú chvíľu, keď zahodili svoje žabomyšie vojny o to kto je viac traumatizovaný históriou pretože nechcú byť ešte viac traumatizovaní súčasnosťou.

Zároveň by vlajka anti-fašizmu mohla krehkú koalíciu udržať pokope v ťažkých časoch lepšie, ako vlajka boja proti Ficovi tú minulú. Tá zodpovednosť je predsa len o niečo väčšia. Za predpokladu že majú väčšie gule ako Fico a tú vlajku konečne zodvihnú.

Tým, že budú Kotlebu naďalej ignorovať, pretože je extrémista, ho určite neporazia. O tom, že to nefunguje svedčia výsledky posledných dvoch volieb. Nanešťastie podľa aktuálnych vyjadrení vyzerá, že sú ochotní v tom pokračovať až kým jeho podpora nenarastie do rozmerov kedy na adekvátnu reakciu už bude neskoro.

Som si plne vedomý toho, čo tvrdím na začiatku tohto textu. Do tej koalície by naozaj šiel len blázon. A ďalej tvrdím, že len toto zoskupenie bláznov môže zabrániť tomu aby Kotleba rástol ešte viac. Zabrániť aby svojim podielom v NR SR po predčasných voľbách ešte silnejšie bránil vytvoreniu zmysluplnej koalície.

Vedomý vlastnej tragikomickosti v tú vládu dúfam. Že vznikne, nezlyhá a neotvorí tým Kotlebovi dvere dokorán.

Boh sa mi v tento pekný biely deň isto smeje.