Denník N

Kotleba? To nefunguje. Riešenie je v našich rukách

Žijeme v blbej nálade. Neustále a stále viac nadávame na politikov. Úplne sme na nich zanevreli. Na tých v Národnej rade, vo vláde, vo vládnych inštitúciách. Na politikov v regiónoch, teda tých menších, vo Vyšších územných celkoch, na úrovni miest. Na všetkých. Hodili sme ich všetkých spolu (áno, trochu nespravodlivo) do jedného vreca s veľkým nápisom „Zlodeji“. Voláme ich zlodeji, korupčníci, prospechári, rodinkári a podvodníci – jednoducho čisté zlo.

A spolu s politikmi akoby sme už odsúdili aj demokraciu. Veď sme si našich politikov demokraticky zvolili. Áno, zvolili vravíme – lebo sme museli. Lebo sme nemali na výber, lebo nie je koho voliť, a tak už radšej voliť nebudeme. Že vlastne voliť netreba, to sa dnes nenosí, to je prekonané. A ak voliť budeme, tak by sme asi mali voliť inak ako posledných skoro 20 rokov. Voliť nesystémovo, neštandardne. Aby sme im ukázali a dokázali, že sme nahnevaní, že sme bezmocní a že nemôžeme inak. Sme v tom nevinne. Sme obete!

Už T. G. Masaryk hovoril, že demokraciu robia demokrati. A lepšiu demokraciu lepší demokrati. Československo v tom čase riešilo podobné problémy. Budovali (sme) demokraciu na troskách monarchie. S ľuďmi, ktorí demokraciu nepoznali, nevyrastali v nej. Budovali ju nanovo bez tradícií a zabehnutých inštitúcií. My ju budujeme na troskách komunizmu. Áno, stále ju budujeme. Nie je prekonaná, ona ešte stále nie je vybudovaná!

Lenže kde vziať tých lepších demokratov? Kto nám ich vychová? Politici nie. Lepších demokratov vychovávajú rodiny, školy, médiá a cirkvi. A nedávna skúsenosť ukazuje, že aj umenie, knihy a filmy. No a hlavne a predovšetkým – každý jeden z nás môže ovplyvniť svoje deti, svojich blízkych. A ako ich môže ovplyvniť lepšie, než osobným príkladom?

Ak chceme, aby naša spoločnosť bola založená na spravodlivosti, mravných zásadách a vyšších hodnotách, musíme ísť našim deťom, blízkym príkladom. Dávame príklad každý deň. Aj vtedy, keď sa predbehneme u lekára, keď ideme na skúšku s ťahákom, keď podplatíme policajta a predtým prekročíme rýchlosť, keď postavíme dom načierno, zasklíme balkón bez súhlasu susedov, vybavíme špeciálnu „ešpézetku“ – len aby sme boli cool a in. Vždy keď „oklameme“ systém, lebo sme kings, lebo sme frajeri. A tiež vtedy, keď tieto prešľapy prehliadame u iných. V tichosti, bez oponovania, pre pokoj v rodine.

T.G.Masaryk to povedal tiež. Nesprávne je robiť rozdiel medzi mravnosťou veľkou a malou. Platilo to vtedy a platí to stále. Alebo môžeme od politikov žiadať, čo sami nerobíme? Môžeme napríklad chcieť, aby sa politik vysťahoval z bytu jedného lumpa a potom ísť pokojne na hokej klubu, ktorý vlastní iný lump? Môžeme sa hnevať na stavebných developerov, že s podporou politikov degradujú naše spoločné prostredie a architektúru a potom zamurovať svoj balkón bez súhlasu susedov?

Rozhodnutie o morálke a spravodlivosti nerobíme len raz za štyri roky vo voľbách. Robíme ho každý deň a každý deň potrebujeme vyhrať tento boj.

A keď prídu voľby, to zrkadlo našich duší, verím, že v nich zanecháme odtlačok nášho lepšieho ja.

Teraz najčítanejšie