Denník N

Nesloboda médií v Turecku ide opäť na vedľajšiu koľaj, Ankara má v rukách tromfy

Nekonečný príbeh, zvaný „Vstup Turecka do Európskej únie“ začal vďaka vojne v Sýrii naberať zrazu na obrátkach. Kvôli takmer trom miliónom sýrskych utečencov, ktoré krajina už dnes „hostí“, získala Ankara obrovskú vyjednávaciu silu. Ústupky, napríklad aj vo forme bezvízového styku s krajinami Schengenu, zdá sa, získa Turecko v čase, keď je časť jeho územia na pokraj občianskej vojny a systematické utláčanie základných práv historicky kulminuje.

Najčítanejší denník prebral štát

Po tom, ako trestný súd v Istanbule v piatok, 4. marca, rozhodol o tom, že majetok denníka Zaman a jeho anglickej verzie Today Zaman, vydavateľskej spoločnosti Feza Gazetecilik A.Ş preberie štát, zaplavili médiá obrázky z brutálneho zásahu policajtov v priestoroch redakcie. Slzný plyn a vodné delá mierili tentokrát na bývalých podporovateľov prezidenta.

Turecká polícia zasahuje proti denníku Zaman (sputniknews.com)

Denník Zaman (v preklade „Čas“), ktorý na tureckej mediálnej scéne pôsobí od roku 1986, patrí do mediálneho koncernu, vlastniaceho okrem iných aj jednu z najväčších tlačových agentúr v krajin, Cihan Haber Ajansı. Hlasná trúba pravicovej islamskej politiky vládnej strany AKP bola vláde lojálna do roku 2013. Vtedy krajinou zmietali dozvuky celoštátnych protivládnych Gezi protestov, ako aj korupčného škandálu. Práve ten rozdelil dovtedy neohrozených spolupracovníkov: vtedy ešte premiéra Erdoğana a jeho podporovateľa a významného islamského kazateľa, Fethullaha Gülena, ktorý z dobrovoľného exilu v Pensylvánii velí globálnemu impériu médií, škôl a charitatívnych projektov. Práve Gülenovo meno sa spája s denníkom Zaman a je známe, že redakciu doteraz tvorili zväčšiny najmä jeho prívrženci. Je verejným tajomstvom, že to bol Gülen, kto objavil Erdoğanov potenciál rečníka a vodcu, a dopomohol mu dostať sa na miesta, o ktorých mohol chlapec z okrajovej časti veľkomesta len snívať.

V čase korupčnej krízy nastal zlom a verejnosti stále nie je jasné, čo presne sa stalo. Obaja vodcovia si ale ostatné dva roky už nevedeli prísť na meno. Erdoğan bol však doma viditeľnejší. Hon na čarodejnice z radov Gülenovcov začal v Turecku naberať na obrátkach.

O utíšenie hlasu najčítanejších novín v krajine sa vláda pokúšala už v roku 2014, no vďaka obrovskej kritike aj zo strany Európskej únie, Zaman pokus o prebratie novín štátom prežil. Tohoročné vyhlásenie súdu ale pozitívne nebolo. Už dva dni po tom, ako denník prebral štát, vyšiel už pro-vládny Zaman bez toho, aby udalosti z víkendu spomínal, na titulke s fotkou usmiateho prezidenta.

(presstv.ir)
Turecká armáda počas zákazu vychádzania v uliciach mesta Sivas (presstv.ir)

Východ krajiny na pokraji civilného konfliktu

Kríza v Sýrii a boj proti Daesh sa čiastočne, no v inej forme, prelial aj za hranice, do Turecka. Kurdi, najväčšia menšina v Turecku (ale aj celosvetovo najpočetnejší národ bez vlastného štátu), bojujú proti islamským radikálom nielen v Sýrii, ale aj v Iraku. V Turecku sú ich ozbrojení príslušníci v strehu proti domácej armáde. Po tom, ako bol v lete minulého roka oficiálne prerušený mier medzi vládou a kurdskými ozbrojencami z teroristickej Strany kurdských pracujúcich (PKK), názorové rozdiely eskalovali do obnovenia konfliktu. Ten si od leta na oboch stranách vyžiadal viac ako 5 000 obetí, vrátane civilistov. Obrovským problémom sú najmä zákazy vychádzania, ktoré ohrozujú bežný život obyvateľov a sú sprevádzané výpadkami elektriny, vody a problémami pri zabezpečení potravín a zdravotnej starostlivosti. Podľa Human Rights Foundation of Turkey, len počas roka 2015 bol zákaz vychádzania vyhlásený na rôzne obdobie 58 krát v 19 rôznych mestách.

Informácie o konflikte na východe Turecka chýbajú nielen v európskych médiách, ale aj na stoloch lídrov EÚ. Kritická situácia, podobne ako pokračujúca nesloboda médií, ale akoby nemali žiaden vplyv na rozhovory Turecka s EÚ, a to pri takmer žiadnej príležitosti.

Vyjednávanie ako na bazáre

Prítomnosť necelých troch miliónov sýrskych utečencov na území Turecka má rôzne následky pre miestnu kultúru, demografiu, sociálny a zdravotnícky systém, ale v neposlednom rade aj na domácu a zahraničnú politickú scénu. To, že vďaka sýrskym utečencom, ktorých Turci „hostia”, má dnes Ankara v rukávoch tromfy, aké zatiaľ pri vyjednávaní s EÚ nikdy nemala, je viac ako zjavné.

Turecko na summit s EÚ prišlo tentokrát s viac ako okázalými podmienkami. Zdvojnásobenie rozpočtu, ktorú od Únie Ankara okrem iného žiada, niektorým politikom pripomínal turecký bazár. A asi neboli ďaleko od pravdy: na turecký bazár idete nakupovať tak, že predajca vždy vyhlási najprv najvyššiu možnú sumu, z ktorej nakoniec – no len v prípade vašich kvalitných vyjednávacích schopností – spustí. Európski lídri ale, ako sa zdá, sa momentálne obávajú len jarného oteplenia a príchodu nových utečeneckých vĺn. Tie – zo zváštnych dôvodov – vie dnes podľa nich zastaviť asi len Turecko. Fakt, že napríklad návratová politika, o ktorej obe strany rokujú, môže byť podľa mnohých právnikov dokonca ilegálna, (keďže Turecko nie je plným členom Ženevskej konvencie o utečencoch) je len zlomok z toho, čo v celom vyjednávaní nesedí.

Turecko bude okrem peňazí očakávať aj ústupky členských štátov a Európskej komisie v snahe vstúpiť do Únie. O rok oslávi prvá žiadosť Turecka o vstup do EÚ tridsiadku. Vzťahy chladli a opäť sa naprávali, naposledy ostali stáť na 14 otvorených kapitolách (jedna následne predbežne uzavretá) z 33 troch potrebných (tzv.  acquis communautaire) na splnenie podmienok členstva. Otázky práv menšín a médií patria medzi tie, s ktorými má Brusel pri vyjednávaní s Tureckom permanentné problémy.

Únia sa ale dnes necháva lákať na turecký med a je otázne, či tentokrát dvojnásobná suma alebo splnenie iných podmienok, ktoré si Ankara kladie, bude stačiť. Už po prísľube troch milliard eúr pre Turecko v novembri minulého roka sa na domácej scéne prezident Erdoğan nechal počuť, že otvoriť turecké hranice a utečencov z krajiny premiestniť na Západ nie je také ťažké…

„Sýrčania, ktorí ostali v Turecku, sa chcú vrátiť domov a mnohí sa vlastne ani nevedia dočkať, kedy sa situácia upokojí. Namiesto toho, aby sa lídri dohodli na vyriešení primárneho problému v Sýrii a moji krajania sa mali kam vrátiť, sa energia sústreďuje na riešenie sekundárnych vplyvov vĺn migrantov,” napísala mi prednedávnom známa Jasemin zo Sýrie, ktorá už tri roky žije v Istanbule.

Aj napriek tomu, že vo svojich blogoch často Turecko kritizujem, chcem čitateľom pripomenúť, že tak, ako aj v našej republike, je aj turecké obyvateľstvo polarizované – časť podporuje vládu, časť extrémizmus a časť pro-Európske alebo liberálne riešenia a politiku.

Teraz najčítanejšie

Lucia Yar

Blog o politickom živote v Turecku, ktorý píšem od roku 2012 (luciamrazova.blog.sme.sk). O Turecku a politicko-spoločensko-kultúrnych témach, ktoré hýbu touto krajinou, viac aj na @Lucia_Yar a EurActiv.sk