Denník N

Horia divné vášne

Počas konania parlamentných volieb som ako iní, venovala čas brázdeniu po internete, očakávajúc výsledky. I natrafila som na dva články s troma divnými rečníckymi tirádami. O hrade Krásna Hôrka, o Krásnohorskom Podhradí, s vyjadreniami miestnych – miestneho starostu, miestnej poslankyne a miestnej podnikateľky.
Totiž, pre všetkých Krásnohorčanov budú parlamentné voľby, každé ďalšie od roku 2012, späté s požiarom milovaného hradu, hlavne s ním a už len s ním. Nečudo, že stále v marci prichádzajú novinári a pýtajú sa, ako vnímame dobu, ktorá odvtedy uplynula, aké sú následky toho, čo sa stalo, aké sú pocity domácich, súvisiace s tým, že hrad nie je ešte stále zrekonštruovaný.

417092_353505601355523_958808704_nNie je už ničím zvláštnym, zakaždým si prečítať, ako tu odumrel život, krachujú podnikatelia. Asi to chcú ľudia čítať, srdcervúce príbehy o smole iných, ktorých môžu ľutovať. Ani na tom by nebolo nič zvláštne, že sa pýtajú hlavy obce, ako je na tom usadlosť pod hradom. Naschvál píšem nebolo by, keby dotyčný neopakoval dookola, že dedina prišla o 30 tisíc z parkovného. Tentokrát ale pre Denník N pridal dve vety, ktorých vyrieknutie sa mne – nielen mne – zdá niečím, čo štatutára Podhradia klasifikuje buď ako chorého (chorý človek nemôže za bludy, čo mu vychádzajú z úst) alebo ako totálne či úplne nekompetetného a veľmi ale veľmi bažiaceho, a za každú cenu, po pozornosti okolia, alebo neviem..

S určitosťou viem to, že je všeobecne známe, že ma iritujú počiny, klamstvá a vyjadrenia krásnohorského starostu. Mnohí, dokonca on sám, tvrdia, že som voči nemu zaujatá alebo, že máme spor. No tak teda nemáme. Len sa mi rozum zastavuje nad tým, ako nechápe súvislosti a čo všetko je ochotný vypustiť z úst. Veď posúďte sami, čo z neho najnovšie vyletelo: „Dlho som ani nevedel, kto to urobil. Zakázal som ľuďom, aby mi to povedali. Dozvedel som sa to až po troch rokoch..“ Mal na mysli vinníkov, čo požiar založili. Ja neviem, kde tento človek žil, či kde bol v čase, keď do Krásnohorského Podhradia chodili dennodenne novinári a televízne štáby a tiež strašne dôležité návštevy počnúc prezidentom, cez veľvyslanca až po poslancov národnej rady, ako na klavír.

Určite ale viem, kde bol on v deň požiaru – v sivom obleku, ružovej košeli a špicatých topánkach bol na ceste do Bratislavy, do volebného stanu svojej materskej strany, chystajúc sa na oslavu volebných výsledkov. Musel sa obrátiť a utekať k hradu, riešiť situáciu, dvíhať telefóny.

Už v tej chvíli vedel, že hrad podpálili Rómovia, netušil však, že Rómovia z dediny, inak by nevyriekol naštvaný pamätnú vetu o tom, že by najradšej podpálil osadu, za to, že „oni“ podpálili hrad.

V nedeľu, deň po požiari, tvrdil novinárom, že v dedine je neskutočne napätá situácia, nakoľko vznikla obrovská škoda a „všetci vieme“, kto ju spôsobil. Potom na to zabudol a povedali mu to až o tri roky? Môžete ma ukameňovať, že to rozpitvávam, ale ak mi to niekto vysvetlí, budem radšej.

Tento rok je štvrtým, ktorý od požiaru uplynul. Každý rok si nejakým spôsobom občania tu žijúci pripomínajú smutné výročie, vyložením sviečky do okna, zvonením v kostole. Tohto roku, počas konania parlamentných volieb, 5 dní pred oným pamätným dátumom ten istý „zábudlivý“ starosta vymyslel, že hrad budú strážiť dobrovoľní hasiči. Symbolicky a pre istotu. Nevadí, že kultúrna pamiatka s novou strechou má vlastnú strážnu službu, ani to, že sme ho doteraz nestrážili. A tak som si v ten deň prečítala v inom článku, druhé vyjadrenie, pochádzajúce od poslankyne miestneho zastupiteľstva, prečo: „Je to skôr symbolické, že tentoraz si ho už postrážime a nenecháme si ho zdevastovať, aj keby to niekomu napadlo …“ . Neviem, komu by to mohlo napadnúť, ale budiž, ak je to starostov nápad a dobrovoľné, nech ho strážia aj nepretržite.

Nakoniec ma dojalo toto vystihnutie situácie, či fňukanie miestneho živnostníka, vlastne -čky, nazvite to už ako chcete: „Obchod nejde. A krčma? Miestni alkoholici nemajú na to, aby ma uživili. Myslela som si, že aspoň tá reštaurácia to potiahne, ale je to čím ďalej, tým horšie. Veľmi, veľmi nám chýba ten hrad. Naozaj. „
Naozaj? Zabudol vôl, že teľaťom bol? Naozaj nazvala svojich štamgastov alkoholikmi? Naozaj do tej krčmy chodilo plno turistov a zopár miestnych alkoholikov. A teraz už len tí alkoholici? Naozaj treba šmahom ruky zabudnúť, odkiaľ sme vzišli, čím sme boli? A urážať ostatných, práve tých, vďaka ktorým sme tam kde sme?

Niektorí, či väčšina z vás predýchávala výsledky volieb. Ja okrem toho, tieto nehorázne vyjadrenia, nedomyslené reči. Ani neviem, či nie zbytočne. Viem iba to, že ak si z týchto troch vyjadrení a im podobných utvárajú ostatní názor na obyvateľov dedinky pod hradom Krásna Hôrka, je načase vysvetliť, že nie všetci sú tu bezprizorní, hlúposti tárajúci, nesvojprávni, nad požiarom fňukajúci a všetku vinu na iných zvaľujúci členovia miestnej komunity. Väčšina realitu vníma takú, akou je. Preto nesúďte prosím všetkých na základe srdcervúcich vyjadrení jednotlivcov v kadejakých článkoch, iba to by som si priala, a už vôbec nie na základe vyjadrení starostu, ktorý, len tak mimochodom, nechal zničiť a schátrať aj iné pozostatky tunajšej histórie. Lebo mnoho ľudí s vyššie uvedenými tvrdeniami nesúhlasí. Aj kvôli nim som toto vlastne napísala.

Teraz najčítanejšie