Čo to?

Do parlamentu sa nám dostal spolok fašizoidných veľkohubých buranov.

Bežný Slovák má problém presne definovať fašizmus, nacizmus, rozlíšiť ich. Je to pre nich skrátka niečo súvisiace s Nemcami a druhou svetovou vojnou. O voličoch na ktorých cieli Kotleba to platí dupľom a títo navyše nemajú problém zabudnúť, čo bol Kotleba pred pár rokmi, keď dnes tieto názory pred verejnosťou prefíkane skrýva. A keď majú problém prekuknúť kotlebovcov len pár rokov smerom dozadu, zverstvá nacistov a myšlienkové paralely s kotlebovcami sú pre nich zrejme príliš abstraktné.

Pozor – nazvať ich paušálne hlupákmi by bolo zlé a nepresné. Určite je mnoho z nich prirodzene bystrých, šikovných vo svojom fachu, lojálnych k blízkym, len im môže chýbať rozhľad, vzdelanie a spôsob myslenia, ktoré sú potrebné na rozumnú politickú voľbu. Možno nedostali do vienka dobrú hodnotovú orientáciu. Mentálny deficit tam je v každom prípade.

Nasledujúci obrázok odchytený na fejsbúkoch je autentický, z komentárov ku Kotlebovmu predvolebnému videu. Vybral som ho, lebo pekne ilustruje mentálny svet typického kotlebovoliča.

Kotlebovolič vo veľkej väčšine prípadov nie je fašista, ani sympatizant neonacizmu, hoci niektoré tézy z oboch okruhov mu nie sú úplne cudzie. Hlavný dôvod, súdiac podľa množstva rýchlych analýz, je skrátka to, že sa stotožnil s rétorikou a teatrálnou akčnosťou kotlebovcov, spojenou s nehraným záujmom o svojich voličov a prácou priamo v teréne.

Kotlebovolič často nie je na svoju preferenciu verejne hrdý. Preto kotlebovci v prieskumoch tak nebodovali, exit poll ukázal nižšie percento a voličom sa o svojom rozhodnutí nechce veľmi hovoriť.

Kotlebovoličovi neprekáža, alebo presnejšie – nerozozná to, že kotlebovci nemajú reálne riešenia, len pindajú na systém a nič konštruktívne spraviť nedokážu. Stačí mu, že kotlebovci veci „pomenujú tak, ako to on cíti“, lebo veď to je predsa skoro riešenie, no nie?

O čo kotlebovcom ide? Zistiť to vyžaduje ponor do podivnej hnedej hmoty, ktorý som absolvoval v nevyhnutnej miere a tu je zhrnutie, aby ste vy nemuseli:

1. Vo všeobecnosti ideový základ „programu“ postráda logiku a/alebo ide o veci prvoplánovo naivné, preto rozoberať presadzované návrhy z vecného pohľadu je zbytočné
2. Xenofóbia a prevažne latentný rasizmus je jednotiacim motívom väčšiny hlavných myšlienok (Kotleba praje „biely deň“, sťažuje sa na „negatívnu demografickú krivku bieleho obyvateľstva“ a „populačnú explóziu cigánskej menšiny“ priamo v úvode volebných novín; „my sme tu doma“, „tu nie je Afrika“, „aj jediný migrant je príliš“, „otvárať Slovensko cudzincom v akejkoľvek oblasti nie je ich riešenie“ a pod.)
3. Neonacizmus je síce naoko potlačovaný, ale stále prítomný (symbolické čísla 88 a 44 na kandidátke, neskrývané sympatie členov, vnímanie SNP a Tisovho režimu, narážky na Židov, atď.)
4. Fašizmus je tiež prítomný v náznakoch – poukazy na úpadok liberálnej demokracie, homofóbia, silný paternalizmus, vodcovský princíp, mobilizácia mládeže, fyzická aktivita, inklinácia k násiliu
5. Svet mimo Slovenska akoby neexistoval
6. Extrémny slovník, vulgárnosť, agresivita – často skandované „obesiť“, silné nadávky, potýčky; imidžom mnohých kotlebovcov je klasický vyholený hromotĺk. Na druhej strane, na zhromaždeniach vidno aj veľké množstvo mladých ľudí normálneho vzhľadu, vrátane dievčat.
7. Pestovaný pocit ohrozenia zvonka a cudzími – v súčasnosti si to zliznú hlavne migranti, ale suchí neostanú ani Rómovia; všetko, čo je „cudzie“, je podozrivé a zlé, počnúc bankami, korporáciami, cez mimovládne inštitúcie „platené z izraelských a amerických peňazí“, „médiá, ktoré nepatria Slovákom“, až po mnohonárodné únie a aliancie (NATO je „zločinecký pakt“); „Slovensko je na kolenách, lebo vláda slúži cudzím záujmom“
8. Vnútorný nepriateľ sú en bloc „tí, čo nás ničia z parlamentu a vlády“, kotlebovci sú prirodzene „proti všem“
9. Niekoľko téz, ktoré kotlebovci tiež uchopili a môžu mať za iných okolností racionálny základ:
   • skepticizmus k Bruselu
   • silné vyhranenie sa voči „zlodejom“ a SMERu
   • sociálna a ekonomická situácia marginalizovaných ľudí, hlavne manuálne pracujúcich s nižším vzdelaním
   • nespravodlivo nastavený sociálny systém
   • znižovanie zadlženia
   • dane, poplatky, pokuty
   • mrhanie eurofondami

Cieľovou utópiou je teda pre kotlebovcov predstava Slovenska ako úplne sebestačného, izolovaného štátu bez medzinárodných väzieb a aliancií, schopného sa komukoľvek ubrániť vlastnými silami, kde žijú iba čistí slovenskí junáci a devy; a silný štát vedený vodcom určuje správnu morálku, zabezpečuje sociálnu spravodlivosť, riadi ekonomiku a kapitálový trh, a nik v ňom nekradne.

Prečo to?

Stručne zopakujem, čo ste už iste čítali viackrát, ide o mix: neduživé školstvo (Kotleba bol dokonca učiteľom), zvýšená nedôvera k autoritám (vrátane štandardných médií) a inštitúciám (EÚ, NATO…), nevyvinuté kritické/racionálne myslenie, ruská propaganda leptajúca zdravý úsudok, Putinova systematická podpora extrémistických strán v ÉU, rozrastajúce sa seba-potvrdzujúce komunity na sociálnych sieťach, konšpiračné weby, atraktivita alternatívneho vyžitia pre mladých a ilúzia vyššieho zmyslu svojho konania, kotlebovci v banskobystrickej župe, spoločenská legitimizácia xenofóbnej kampane premiérom, neriešený rómsky problém, rastúce ekonomické a sociálne problémy (rozdiely) a rastúca nedôvera vo Fica ako sociálneho politika, vnímanie politického a oligarchického rozkrádania, zvýšená citlivosť na jednoduché, úderné (a nesprávne) myšlienky, ale aj určitá iracionalita v štandardných médiách a neprofesionalita novinárov, identifikácia „jednoduchých ľudí práce“ s kotlebovcami (výzorom, rečami – „rozumieme mu, jen náš, problém jednoducho pomenuje, žiadne zložitosti nerieši“), nedostatočne jasný odmietavý postoj kléru a dokonca lokálna podpora niektorými kňazmi, autenticita posolstva v kontraste s pozérstvom (napr. Fica).

Odborníci to všetko nepochybne zanalyzujú dôkladnejšie, ja by som len zdôraznil to, čo považujem za strategicky najdôležitejšie: vo vzdelávacom systéme na Slovensku zúfalo absentuje dôraz na to, ako naučiť ľudí kriticky myslieť a spravodajské médiá tento deficit vôbec dostatočne nekompenzujú. Stav je podľa mojich pozorovaní taký zlý, že nech bude na Slovensku vládnuť ktokoľvek, elita národa potrebuje vytvoriť dostatočný tlak, aby sa náprava stala jednou z hlavných priorít. Budem sa tomu na svojom blogu venovať v blízkej budúcnosti hlbšie.

Čo s tým?

Vraj to majú aj v iných krajinách, a veď aj v USA boduje v primárkach Trump. Nesúhlasím s tým, že nás to má upokojovať. Naším cieľom by malo byť skresať tento jav na hranicu prirodzenej agresívnej stupidity a to je hlboko pod tými 8%.

Pre zjednodušenie, zamerajme sa z nie úplne homogénnej masy kotlebovoličov na tú časť, ktorá má potenciál voliť v budúcnosti príčetnejšie.

Tento volič nie je sofistikovaný, naopak, k zložitejším úvahám a výmenám názorov má odpor. Tomu treba prispôsobiť formu v „taktickej“ fáze. Problematický je aj komunikačný kanál, kvôli rozleptanej dôvere v autoritu serióznych zdrojov informácií.

Rozdelenie na taktickú a strategickú časť tu má niekoľko dôvodov, jedným z podstatných je skutočnosť, že na Slovensku možno v blízkej budúcnosti nastanú predčasné voľby a železo treba kuť, kým je horúce.

Takticky: 

• Karanténa a ostrakizácia. Našťastie toto sa v dostatočnej miere deje, hoci ma napríklad prekvapila príjemná ústretovosť v predvolebnej 1:1 diskusii na TA3. Medzi slušnými ľuďmi je prirodzené, že s extrémistami tohto druhu sa nediskutuje. Z naivnej predstavy, že niekoho zo zarytých kotlebovcov presvedčíme pokojnou a civilizovanou diskusiou sa treba rýchlo vyliečiť, kotlebovoliči sa vyznačujú v prvom rade iracionalitou, preto ani na nich tento spôsob neplatí. Čisto takticky, hoci niektorých môže tento prístup utvrdiť v presvedčení o bipolárnom svete „oni“ vs. „Kotleba“, väčšine kotlebovoličov treba dávať konzistentný signál, že kotlebovci sú výrazne za čiarou normálneho. Zrozumiteľne a jasne povedať, že takýto človek je automaticky diskvalifikovaný.
• Efektná efektívna informačná kampaň, prispôsobená mentálnej úrovni týchto ľudí, v komunikačných prostriedkoch masového charakteru (počnúc RTVS). Dlhé analytické diskusie sú fajn, ale pre kotlebovoličov je to uspávanie hadov, ktorému nerozumejú. Naopak, bilbordy v kontaminovaných lokalitách s jednoduchou správou vo forme trebárs nechutných fotografií z 2. svetovej vojny, heslom „Toto je nacizmus.“,  prípadne doplnené ľúbivými heslami, ktoré majú kotlebovci spoločné s nacistami a fašistami. Je to emocionálna taktika, vhodná odpoveď na kotlebovskú kampaň, s tým rozdielom, že vzbudený strach je opodstatnený.
• Rázne a zrozumiteľné vyvracanie kotlebo-mýtov typu „majú riešenia“ (nemajú), „nie sú fašisti“ (sú), „bojujú proti korupcii“ (rodinkárčenie a klientelistické rozkrádanie), „nie sú ako politici“ (sú horší), „hovoria, čo si myslia“ (nie) atď.
• Množstvo kotlebovoličov je desivé, ale samotní kotlebovci sú smiešni. Doprajme im zaslúženého dešpektu, pre mladých nebudú atraktívni, keď ich spravodlivo budeme vykresľovať ako skutočne trápnych a hodných posmechu.

Strategicky:  

• Kultivácia racionálneho myslenia – v školách, štátnych médiách, novinárskych organizáciách, na sociálnych sieťach, špecifickými cielenými kampaňami mimovládok. Využiť kotlebodrísty ako výdatný zdroj študijného materiálu, exemplárne na ňom ukazovať iracionalitu. To, čo máme na Slovensku v tejto oblasti teraz (t.j. viac-menej len individuálne iniciatívy), je len paberkovanie, ktoré sa míňa cieľovke, ak sú ňou kotlebovoliči.
• Adresovať oprávnené požiadavky kotlebovoličov – korupciu, rozkrádanie a z neho plynúce nespravodlivé zvyšovanie sociálnych rozdielov, ale aj rómsku kriminalitu a súvisiace javy
• Sebarealizácia mladých ľudí – podporovať aktivity so zmyslom, mládež by mala jasne vnímať, že pochodovanie so záhradnými fakľami z Lidlu je trápne, pomoc pri povodniach a podobné pozitívne akcie by nemali mať nič s fašistickými spolkami. Na Slovensku vidím veľké množstvo príležitostí, kde sa môžu dobrovoľnícky realizovať, a hlavne pod inou ako extrémistickou strieškou, pri zachovaní pozitívnych ideí typu vlastenectvo, znižovanie chudoby a pod.
• Búranie xenofóbnych predsudkov – prirodzené, aj umelé autority by mali priložiť ruku k dielu, komunikovať; pomôcť môžu aj „vyliečení“ bývalí ultrapravičiari

Samozrejme, tieto myšlienky treba brať ako príspevok do diskusie, nie som odborník na extrémizmus, ani mojím cieľom nie je poskytnúť detailne rozpracovaný a kompletný zoznam.

P.S.

V deň volieb som bol v galérii DOX, kde zhodou okolností prebieha výstava HateFree.

Exponát: malá miestnosť, na stenách oproti sebe dve obrazovky.

Na prvej dlhé zábery z hraníc medzi Chorvátskom a Slovinskom, dav migrantov sa snaží cez dieru v plote prepchať o kúsok ďalej k vidine lepšieho života kdesi v Nemecku. Starci padajú, deti vydesene plačú, ženy kričia.

Na druhej míting kotlebovcov na námestí SNP, „vodca“ nadáva na migrantov, želá všetkým „biely deň“, dav skanduje všetko možné od „my sme tu doma“, cez „obesiť“ po „Beňová je kurva“. Všetko s anglickými titulkami pre návštevníkov výstavy.

Sila.

Kudos, Tomáš Rafa.

---

Odporúčané čítanie v záplave textov na rovnakú tému:

Martin Drábik: Je Marian Kotleba skutočne fašista?
Štefan Chovanec: „Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu
Transparency International: Za Boha, za národ, za naše kšefty!

Podklady k obrázkom: internety, fejsbúky, vlastný archív, výstava DOX.