Denník N

Návod na použitie Tirany (alebo gastronomický sprievodca Tiranou)

Šíria sa reči, že Tirana nie je ničím zaujímavá a pri cestách Albánskom ju treba vynechať, lebo je to prašné a hlučné mesto plné škaredých smogom zašpinených budov. A je to pravda. I keď nie tak úplne.

Takže, Tirana je prašné a hlučné mesto plné škaredých smogom zašpinených budov a ak niekto tvrdí, že jedinou vecou hodnou návštevy je odfajknúť si ďalšie hlavné mesto na zozname, nečudujem sa mu. Je to mesto bez duše. Historické budovy boli postupom času zničené, aby urobili miesto spektakulárnym bulvárom a pompéznym budovám či už za medzivojnového kráľovstva alebo za Hoxhu. Jednou z najoceňovanejších atrakcií na TripAdvisor je tu jediná jedna ulica, ktorá je pešou zónou. K tomu si prirátajme porevolučný stavebný boom, vďaka ktorému v krajine skoro nepoužívajú čísla domov, lebo minimum stavieb je legálnych.

Breakfast Club

Napriek tomu väčšina turistov, ktorá zavíta do Albánska, navštívi aj Tiranu. V takomto prípade sa jednoznačne treba zamerať na objavovanie tajov miestnej gastronómie. Albánsko je známe nielen preto, že je extrémne lacné, no aj pre vysokú kvalitu služieb v reštauráciách. Ťažko nájsť lepší pomer kvality a ceny ako tu.

Kým u nás pre niektorých platí, že bez kávy sa nemôže začať deň, v Albánsku sa deň odohráva v kaviarni. Tie sú plné od skorého rána do noci. Ako znášajú toľko kofeínu, netuším. Pije sa tu hlavne espresso (cena je cca 40-50 centov), na vidieku a doma klasická turecká káva. Na rozdiel od Slovenska tu espresso väčšinou pripraviť vedia (do istoty pýtajte „expres škurt“). A hej, skoro všade ku káve podávajú aj 3 cl vody s ľadom, čo človek ocení hlavne počas letných štyridsiatiek. Navyše je úplne bežné sedieť v kaviarni aj hodiny. Jediný problém albánskych kaviarní je hlučná hudba, ktorej sa nedá vyhnúť.

Na raňajky si možno dať burek (stojí v prepočte menej ako 20 centov), prípadne iné pečivo, ale na rozdiel od srbského bureku mi ten albánsky až tak nechutí. Oveľa lepší výber je v cukrárni. Zo všetkého najpopulárnejší je (síce nie pôvodný albánsky) zákusok trileqe (číta sa „trileče“), ktorý možno spoznať podľa toho, že sa predáva v hliníkových miskách. Ide o akési medovníkové cesto namočené v kondenzovanom mlieku, ktoré je na vrchu poliate sirupom, ktorý chutí po mede a karameli. Prevedení je pravdaže vo svete viacero.

Zo sladkých vecí netreba minúť Yogurtheriu – tá sa nachádza oproti americkej ambasáde a je to, ako z názvu vyplýva, miesto špecializované na mrazený jogurt. Majú široký výber poliev/ovocia/kadečoho-iného a stredný jogurt s troma vecami stojí zhruba 2 eurá.

20151106_154314mrazený jogurt z Yogurtherie

No zo všetkého najzdravšia voľba na ráno je ovocie. Po celom meste je kvantum menších či väčších trhov (ovocie a zelenina sa štandardne v potravinách ani nepredáva), môj obľúbený je na ulici Artan Lenja, lebo sa nachádza priamo v betónových nedostavanom skelete štadiónu či čoho, čo dodáva nákupu neopakovateľnú atmosféru. Z ovocia jednoznačne odporúčam domáce figy, granátové jablká a miestne špeciality persimmon a ak máte radi nezrelé hrušky tak drieň. No jedol som aj kadejaké iné divočiny.

20150830_085156tržnica na ulici Artan Lenja

Drekë dhe darkë

S obedom pozor. V Albánsku to nefunguje ako na Slovensku, že zamestnanci bežia z práce pomaly nie o pol jedenástej na menučko. Tým nechcem povedať, žeby sa tu ľudia nejako pretrhli v práci (v tom čase ešte sedia v kaviarni), akurát tu reštaurácie varia štandardne od 12:30. Nenechajte sa zmiasť tým, že sú otvorené už skôr, povedia vám, že „kuchyňa ešte nie je pripravená“ a tak či tak budete musieť čakať.

Ak sa chcete najesť aj skôr, šancu máte v jedálňach/vývarovniach. Netreba sa báť, tie sú štandardne dobrej kvality. Úplne bežne v nich stojí sýte mäsité jedlo okolo 1,5 až 2 eurá, bezmäsité aj menej ako euro. Pričom často ide o kvalitné jedlá. Jedna takáto reštaurácia patrila k mojim obľúbeným a objavil som ju len náhodou, lebo som hneď vedľa nej býval. Volá sa Vatra a nachádza sa vedľa internátu na ulici Artan Lenja. Obsluha tu hovorí anglicky, takže nie je žiaden problém s objednávaním. Zväčša som si objednával priamo to, čo mali na výdajnom pulte, no okrem toho mávajú aj iné jedlá (no nie všetky), ktoré sú uvedené v jedálnom lístku.

Moje obľúbené tradičné albánske jedlo je „tave dheu“ a celkovo všetky „tave“ jedlá. To sú jedlá, ktoré sú pripravené v takej hlinenej zapekacej mise a podávajú sa priamo v nej. Okrem toho k tradičnej kuchyni patria jedlá s „kosi“, čo je kyslastý jogurt na varenie a pečenie – nachádza sa aj v samotnom „tave dheu“, no jeho typickým prevedením je „tave kosi“, čo je kusisko jahňaciny zapečenej v korení a tomto jogurte.

20150929_144337 kopietave kosi / tave dheu

Ak chcete niečo viac „posh“, navštívte reštauráciu Etnik, ktorá je drahá, no iba na albánske pomery. Okrem toho tam môžete nájsť aj dobrú zbierku miestnych koňakov, ktoré je inak problém zohnať (okrem odporného zafarbeného patoku Skanderbeu). Okrem toho odporúčam miestne polievky – skoro vždy podávané s kúskom citrónu.

K tradičnej albánskej kuchyni patria aj klasické balkánske jedlá z grilu v Srbsku známe ako „roštilj“, v Albánsku pod menom „zgara“ (centrom tejto kuchyne je mesto Korça, tak ako v Srbsku je to Leskovac). Výhodou je, že zväčša ide o malé kúsky a človek si môže namixovať zo všetkého niečo, i keď najpopulárnejšie sú qofte (čofte), tj. korenená obdoba čevapov, podávané so slaným korením. Osobne som sa toho už prejedol, ale kto nie, nech sa páči, keď už skončiť v pekle za obžerstvo, tak kvôli balkánskemu roštilju/zgare.

No to najlepšie na Tirane a všeobecne albánskych reštauráciách je talianska kuchyňa a morské plody. Za 3-5 eur tu možno dostať cestoviny ako v najlepších reštauráciách v Taliansku a morské plody sú tu čerstvé a neskutočne lacné. Z talianskych reštaurácií som si najviac obľúbil Vita99 a z morských Colosseo, no je ich habadej. Pri Vita99 musím špeciálne oceniť asi najmilšiu obsluhu, akú som zažil. Človek má až chuť zobrať si úver na prepitné.

Skvelých reštaurácií je pravdaže viac, obzvlášť etnické kuchyne tu majú skvelé zastúpenie. Počul som chvály na indické, mexické, či japonské reštaurácie – výber je tu neskutočný a ich cena ešte viac.

20151125_194125pravdupovediac táto fotka je zo Shkodry, ale aj v Tirane majú skvelé ryby :)

Tirana Night Fever

Čo na večer? Človek je už prejedený, chce to čosi zapiť. Jednou možnosťou je dať si nočné espresso, ako je miestnym zvykom. Ďalšia možnosť je ísť do nejakého klubu, no na to som nikdy nebol, takže tipy nedám.

Počas dobrého počasia má skvelú atmosféru tzv. Jednokilometrový park (Parku 1 Kilometer). V bežný deň je to fádna zmes betónu, rozpadajúcich sa športovísk a kaviarní ťahajúcich sa pozdĺž skoro celého kilometra parku. Ak je teplo, večer sú tam stovky až tisíce ľudí. Korzujú sa, prípadne sedia v inak fádnych kaviarniach. Rodiny s kočíkmi sa prechádzajú pomedzi bicyklujúce sa deti, iné hrajú futbal a basketbal, starí muži zase mastia domino, či čo to je, po bokoch sa predáva všetko od pečenej kukurice, qofte, až po oblečenie a topánky vysypané na kopu, z ktorej nájsť správnu veľkosť nie je najväčším problémom. Najprv treba nájsť druhú topánku do páru.

Krčmy nášho typu tu veľmi nemajú. Pivná kultúra je tu v plienkach (niekedy to môže byť aj doslova). Všetky tunajšie pivá sú odporné (ale zvykol som si), kosovská Peja je ako tak pitná a macedónske Skopsko je fajn, len čapované ho v Albánsku ťažko nájsť. Nenechajte sa zlákať na minipivovar „Švejk“ – je to najväčší grc široko-ďaleko!

Obľúbená, kvalitná a lacná je tu domáca rakija – tu zvaná „raki“. A na to mám jeden ultimatívny podnik pre fajnšmekrov. Volá sa to podľa majiteľa tejto putiky – neskutočného sympaťáka, postaršieho chlapíka menom „Jozi“. Nachádza sa na ulici Rruga Pjeter Budi pod jednou tehlovou bytovkou zhruba niekde na rohu s ulicou Rruga Qemal Guranjaku. Okrem neopakovateľnej atmosféry pôvodnej tradičnej albánskej krčmičky možno Slovač nalákať na to, že v tomto mieste bol dobudovaný sociálny štát: pohár domácej raki u Joziho stojí 40 centov a nalieva zhruba deco!

Z komerčnejších podnikov je medzi turistami obľúbený Hemingway, no ak chcete turistickú atrakciu, tak nie je nič lepšie na ukončenie krásneho večera plného obžerstva a opilstva ako vyliezť na niekdajšie Hoxhovo mauzóleum – tzv. Hoxhovu pyramídu.

Je to the most fucking epic place in Tirana. Síce je na pohľad odporná, no po jej hranách sa dá vyjsť hore! Jednak sa tam naskytá príjemný pohľad na centrum mesta, no hlavne ten pocit, že ste po vlastných nohách vyšli na pyramídu, čo zospodu vyzerá nebezpečne až nerealisticky, je neopísateľný. Najlepšie je tam ísť večer s fľašou vína (kupovať zásadne v supermarketoch, v malých obchodoch je často pokazené/zle skladované), no pozor pri schádzaní dole!

20150907_185725nevkusná no fascinujúca Hoxhova pyramída

Teraz najčítanejšie