Mainstream náš fašistický
Sedeli sme po voľbách, kedy sa stal onen pán predsedom kraja, v kaviarničke a rozoberali situáciu…Tak ako teraz, kedy väčšina z nás debatuje s priateľmi, rodinou a rozoberá stav, ktorý sa zjavil, takpovediac, z ničoho. Na rozdiel od toho prvého snaženia sa vysvetliť si príčiny jeho výhry v kraji, kedy viacerí /vyzerá, že mylne/ hovorili o protestných hlasoch, je tu jeho postup o poschodie vyššie, do parlamentu. A snahy o vysvetlenie tohto úkazu už nehovoria jednoznačne iba o protestných hlasoch. Viacerí už prišli k poznaniu, že aj keď zatiaľ ide viac o mladých voličov, nejde tu o fenomén protestu a mladíckej rebélie. Ak sa pozrieme na rozloženie jeho hlasov, musíme konštatovať, že mu ich odovzdávali aj vo veľkých mestách, nielen ľudia so základným a stredoškolským, ale aj s vysokoškolským vzdelaním….a napokon nielen mladí…
…Pozerám správy a vo verejnoprávnej televízii použije redaktor termín „rómsky problém. “ Nehnevajte sa na mňa, ale má to zbytočnú negatívnu konotáciu. Nebolo by bývalo lepšie pre každého z nás počuť termín „rómska otázka..?“, ktorý je mimochodom tiež bezzubý, ale nesie v sebe určite nie tak silné negatívum…Alebo „Američan čiernej pleti“ na miesto „černocha“… Nechcem hovoriť o korektnosti, lebo už keď sa na svet začneme pozerať cez kontrolovanú korektnosť, tak sa akoby už podvedome oddeľujeme a berieme seba, ako niečo viac…Alebo si zakaždým musíme vypočuť celé mená zločincov aj s funkciami…boss podsvetia s presným geografickým označením…
Prosto, zvykli sme si, my národ, vraj holubičí, vysielať v každodenných rituáloch života také malé, akoby neškodné fašistické signály hrajúce sa na našu prirodzenosť, slobodu, bezprostrednosť… Aj v kaviarni patriacej do siete kníhkupectiev, kde sa očakáva ako taká elegancia, noblesa a intelektualizmus vás víta ospalá čašníčka, ktorá akoby si práve „šľahla“ s pozdravom :“Dobrý!“ No nie je to „Na stráž…!“, ale… V garážach obchodných domov sú miesta obsadzované najbohatšími invalidnými dôchodcami, ako z filmu „Vekslák.“ Do pomerne slušnej reštaurácie sa aj v nedeľu dovalí taká milá tepláková rodinka s tatom, nesúceho na temene hlavy „roletu…“ Kde to som…? Ešteže mi o chvíľu odlieta raketoplán, môže si vtedy niekto pomyslieť , aby si nemusel dať rovno „Lexáč…“
Spomenul som také malé, akoby neškodné prejavy, ktoré vypovedajú o našom mentálnom a hodnotovom nastavení. Oného pána si tak trocha nosíme v sebe. Ťažko sa nám to priznáva… Neviem, možno od čias toho slovenské štátu, ktorí si mimochodom väčšina z nás obskúrne idealizuje, alebo, ešte z čias dávno pre tým, alebo to má na vine „boľševik…?“
Mnohí z nás odvolili a dali šancu po rokoch, zatiaľ teoreticky aj pre nezlodejov, no už o pár dní si budeme niekde na firemnom večierku hovoriť tie primitívne vtipy o menšinách, a oplzlosti o ženách…Alebo sa aspoň zúčastnene usmievať…veď to je náš mainstream, či nie? A potom si sadneme do áut so špeciálnymi značkami á la Bond a nálepkami našich bojových psíkov, alebo s emblémom futbalového klubu…
A to som sa nezmieňoval o silných fašistických prejavoch napr. „otca národa“, keď išiel jednu „prikrášliť“ redaktorovi, alebo toho žilinského občana, ktorý bol nacistom jedna báseň a my sme ich mali v médiách deň čo deň. To vám boli vzory…! A to už nešlo iba o signály…to boli hotové „signálne pištole…“
…a ešte jeden signál ma napadá, tiež taký nevinný…song…“My sme tu domááá…“ To sme prosto my, to je naša identita, to je náš prúd, /mainstream/…fašistický…Potrebovali sme katarziu už ako soľ… Tak ju tu máme…
