Ako študovať balkánske jazyky a popritom precestovať celý región
Región západného Balkánu je na Slovensku pomerne dosť obľúbený. Prečo je tomu tak, je ťažké povedať, no domnievam sa, že je to kvôli jeho geografickej ako aj do určitej miery kultúrnej blízkosti a pritom akejsi „exotike“. Každoročne sa stovky až tisíce „dobrodruhov“ vydávajú na roadtripy po tomto kraji, no najlepší spôsob ako Balkán spoznať býva drvivej väčšine neznámy.
Boka kotorska
Balkán 101
Čiastočne za to môže situácia na našich vysokých školách. Odbor balkanistika (či akékoľvek zameranie na región ako celok) možno študovať v Prahe a v Brne, no na Slovensku nie. Na UK v Bratislave sú odbory bulharčina a chorvátčina a okrem toho sú aj „východoeurópske štúdiá“, no tie sa zameriavajú viac na Rusko a Balkán berú dosť povrchne. Pre človeka, ktorého baví Balkán, je, dovolím si povedať, tento odbor stratou času.
Osobne tieto teritoriálne štúdiá nepokladám za nejakú extra výhru, ale zase to je vec toho, čo každého človeka baví. Aj keď považujem tieto odbory za nadmieru zaujímavé, pretlak filológie, literatúry a histórie na úkor praktickejším veciam ako ekonómia, sociológia, či právo aplikované na región mi príde trochu nepraktické a zaspaté v dobe. Ale to je len môj osobný pohľad – pokojne sa môžem mýliť.
Ak študujete v Bratislave, ako som študoval aj ja, odporúčam kombinovať svoj študijný program (v mojom prípade ekonómia) s „balkánskymi“ predmetmi. Ja som takto absolvoval na svojej škole (EUBA) predmet „Integrácia západného Balkánu a Turecka do EÚ“ a na UK štyri semestre srbčiny a dva semestre predmetu „Srbský film“. Áno, dá sa zapísať si aj predmet z inej školy, čo málokto vie. Stačí sa dohodnúť s učiteľom predmetu, vypísať jednoduchú „Zmluvu o štúdiu“ (vzor nájdete na stránke vašej školy, prípadne si ho podľa iného sami prispôsobte), odniesť ju podpísať na jedno i druhé študijné oddelenie a je to. S uznávaním kreditov bude asi problém (mne ich neuznali), ale zase to nie sú predmety, čo sa študujú pre kredity.
Kvalita výučby je premenlivá, no celkom posun je, že UK naviazala spoluprácu s Univerzitou v Belehrade a chodia k nám lektori srbského jazyka. Zásadný problém predmetu je, že je to len doplnkový výberový predmet, a tak to berú študenti ako aj vyučujúci. Rovnako dotácia hodín 1 cvičenie za týždeň je strašne slabá a bez jazykového kurzu sa študent, dovolím si povedať, nikam veľmi neposunie. No možnosti jazykových kurzov sú na Balkáne úžasné!
výhľad z hradu v chorvátskom Knine
Language courses! Language courses everywhere!
V podstate v každej krajine na Balkáne sa organizuje niekoľko jazykových kurzov – či už štátnych/univerzitných alebo súkromných. Výber je bohatý, no niekedy býva školné neprimerane vysoké. Väčšina univerzitných kurzov má ale bohatý systém grantov, kde má väčšina študentov štipendium pokrývajúce kurz, ubytovanie, stravu a občas nejaké výlety a dokonca niekedy aj vreckové a cestovné náklady.
Niektoré z kurzov možno aj s kritériami nájsť priamo na stránke SAIA – ide hlavne o chorvátčinu a srbčinu. Pokiaľ dobre viem, na chorvátčinu je (alebo dlho bolo) v podstate nemožné sa dostať, ak nie ste chorvátčinár, resp. študenti kroatistiky boli výrazne preferovaní. Situácia so srbčinou je oveľa lepšia, minulý rok dokonca neboli obsadené všetky miesta.
Ja osobne som sa zúčastnil dvoch kurzov srbčiny a jedného kurzu albánčiny. Belehradský „Filološki fakultet“ organizuje viacero kurzov, z nich najznámejšie sú dva: letná škola srbského jazyka (viď. SAIA) a Skup slavista. Na to prvé je štandardný výberový proces, na to druhé som bol doporučený lektorkou ako dlhoročný študent, keď sa vyskytlo jedno miesto na ambasáde v Bratislave.
Letná škola srbského jazyka je trojtýždňový kurz vedený dosť „lajtovo“. Každý deň sú dve jeden a pol hodinové hodiny gramatiky a okrem toho býva v piatok nejaká exkurzia do múzea v rámci Belehradu. Cestovné hradí SAIA, kurz, ubytovanie, stravu a štipendium (svojho času zhruba 10 000 RSD) srbská strana – no všetko si treba vydupať, lebo srbská organizovanosť je dosť ehm… „balkánska“. Kurz nie je nič extra, ale každého študenta to posunie podstatne ďalej ako hocijaký kurz srbčiny, ktorý môže absolvovať doma. Pri začiatočníkoch aj o jednu úroveň znalosti jazyka. Našich študentov posielajú štandardne do Belehradu, i keď kurzy bývajú ešte v Tršići, Valjeve a Novom Sade (a možno ešte niekde inde). A to je len niekoľko z mála, čo sa po celej bývalej Juhoslávii organizujú!
Skup slavista (Zoskupenie/stretnutie slavistov; link iba v cyrilike) je výkladná skriňa Fakulty filológií. Má skoro 50 ročnú tradíciu a reportáže z kurzu robí aj televízia. Fakulta si na tom dáva riadne záležať a na rozdiel od letnej školy je tam program na celých 20 dní a to skoro od rána do večera vrátane niekoľkých výletov po Srbsku. Na kurz vyberajú najlepších učiteľov, zásadne mladých a s dobrou angličtinou. Organizácia je síce občas „balkánska“, no po tom, čo som videl v Albánsku, ju môžem hodnotiť na miestne pomery ako mimoriadne profesionálnu a hlavne učitelia, ktorých som mal možnosť zažiť, boli na vynikajúcej úrovni.
Na kurzy odporúčam cestovať vlakom – kúpiť si klasický 30 dňový spiatočný lístok na vlak a zvyšné dni platnosti využiť na cestovanie po regióne. Počas voľných víkendov letnej školy určite cestujte mimo Belehrad. My sme si to takto napríklad odstopovali do Sarajeva a späť.
Belehrad / Mostar
Albánčina na albánsky spôsob
Okrem toho som absolvoval kurz albánčiny, tzv. „Summer school in Albanian language“, ktorý organizuje „Fakulteti të Historisë dhe Filologjisë“ Univerzity v Tirane (aplikačný formulár). Kurz je riadne dezorganizovaný a to na celej úrovni. Ako začiatočníci sme vyfasovali učiteľku, ktorá nevedela poriadne anglicky a na cvičenia každý deň meškala polhodinu (opäť dve jeden a pol hodinové za deň). Keďže prichádzala neskoro, lebo kávičkovala s vedúcou katedry, nebolo sa ani komu sťažovať.
Kurz je dosť drahý na služby, ktoré ponúkajú (350 eur), no väčšina má štipendium, ktoré zahŕňa okrem kurzu aj ubytovanie v campuse. Prihlásiť sa naň je tiež ťažké, lebo odpovedať na e-maily nie je albánska zvyklosť, takže treba to riešiť dosť vopred. Vraj je jeden dvojtýždňový kurz albánčiny v Kosove, no ten som neabsolvoval. Ale mal by byť zadarmo! Potom údajne je aj jeden v Shkodre, no za 500 eur, ale o tom som iba počul.
Bohužiaľ štúdium albánčiny je dosť náročné a značne nepokryté a teda niet veľmi z čoho vyberať. Napríklad učebnice, čo som držal v ruke, boli do bodky hrozné, neprehľadné a bez systému. Na nás v Tirane testovali ich novú učebnicu a bol to horor. V živote som nevidel takú odfláknutú učebnicu – za všetko hovorí to, že v každej kapitole bolo cvičenie, kde bolo treba doplniť chýbajúce slová do textu. Znie to ako štandardné jazykové cvičenie, lenže na albánsky spôsob vyzerá tak, že ten text je totožný ako úvodný text kapitoly – len s vymazanými slovami. Najlepšia učebnica, čo som videl, je anglická Colloquial Albanian (vraj existuje aj nejaká česká no s chybami) – každopádne bez štúdia či už v Albánsku alebo v Prahe (momentálne jediné miesto s albanistikou), to jednoducho nejde.
Prizren
Ak nie je štipendium, nie je všetkému koniec
Podobné kurzy sú v každej krajine Balkánu – v Brne a Prahe na balkanistike majú podpísané zmluvy a pre študentov sú k dispozícii mnohé štipendiá a možnosti vycestovania (asi najväčšia výhoda štúdia odboru).
No osobne by som odporúčal, ak máte skutočne veľké odhodlanie, skúsiť si vybaviť štipendium cez slovenské ambasády v jednotlivých krajinách, či cez ambasády daných krajín u nás. Žiaden z kurzov, ktoré som absolvoval, neboli naplnené na maximum, a preto verím, že pri správnej komunikácii a motivácii je získanie štipendia dosť pravdepodobné (viem o takom prípade v Albánsku).
Čo sa týka štúdia na Balkáne, o tom azda niekedy nabudúce. V rámci tohto článku by som ale spomenul „Prishtina International Summer University“, čo je pomerne dosť lacná odborná letná škola, ktorú som bohužiaľ nemal šancu absolvovať, no vyzerá na skvelý pomer ceny a kvality.
Na záver ešte raz by som zdôraznil, že Balkán má svoje „špecifiká“, preto všetko riešte dlho dopredu a najlepšie je kontaktovať viacero ľudí naraz a nebáť sa im písať ani cez Facebook (na albánskej fakulte medzi učiteľkami mimoriadne obľúbený), či dokonca si ľudí pridávať do priateľov, ak na správy neodpovedajú.
Aj pri samotnej organizácii kurzov treba mať na pamäti, že nemožno čakať západoeurópske štandardy, dochvíľnosť, niekedy ani program vopred. Navyše čím idete južnejšie, tým sa akýkoľvek systém ešte viac rozpadá a v Albánsku už boli prítomné iba jeho stopové prvky. Toho by si mal byť ale každý, kto sa o región zaujíma, úplne vedomý.
PS: Ak ste absolvovali nejaké programy, napíšte prosím do komentárov, nech majú budúci študenti čím viac informácií pokope.
Syri i kaltër (Modré oko) v Albánsku
Ulcinj
čiernohorský národný park Lovčen
Skopje – hlavné mesto gýču a Macedónska
