Obetuje Béla Bugár svoj charakter a slušnosť aj v prípade Hedvigy Malinovej?

“Každá štandardná strana musí prijať kompromis, lebo ak budú predčasné voľby, tak viete čo príde”, povedal Bugár s narážkou na možnú, ešte silnejšiu pozíciu ĽS NS Mariana Kotlebu v NRSR.

Táto Bugárova veta zmenila pohľad strany Most – Híd na spoluprácu so Smerom a nepriamo sa tak otvorila rokovaniam s SNS a Róbertom Ficom o budúcom vládnom “zlepenci” (Ficov pojem o koalícii).

Béla Bugár nám v predvolebnej kampani sľuboval “Charakter a spoľahlivosť”. Preferoval pravicu, no nezavrel dvere Ficovi. Spoluprácu s SNS vylúčil. Dnes je po voľbách a všetko sa rýchlo mení. Dokonca sa schyľuje k historicky prvej koalícii Mostu- Híd so slovenskými nacionalistami. Preto je nutné politikom Mostu – Híd pripomenúť, že charakter a slušnosť, ktorú nám na billboardoch sľubovali, má byť hlavne o etických normách politikov.

Zároveň je pánovi Bugárovi nutné zdôrazniť, že základným etickým kódexom politika je, že s ľudskými a občianskými právami sa neobchoduje! A to je hlavný dôvod, prečo sa vraciam ku kauze Hedvigy Malinovej. Prípad Malinová je totižto typickým príkladom politického zneužitia ministerstva vnútra na politickú perzekúciu občana štátu a to pravdepodobne osobou ministra vnútra Kaliňáka. Neviem prečo sa na tento prípad zabudlo a nikto z novinárov, alebo analytikov si na túto kauzu nespomenul? Za politickou likvidáciou Hedvigy Malinovej stála v tom čase aj SNS, ktorá sa tým dokonca ani netajila.

Preto chcem zdôrazniť, že ak chce pán Bugár dodržať základný sľub svojej kampane, “Charakter a slušnosť”, musí mať jasnú požiadavku a tou je, aby Kaliňák a SNS vyvodili z tohoto konania jasnú politickú zodpovednosť. Kauza Hedvigy Malinovej nesmie byť obetovaná kvôli politickému válovu, pán Bugár! Nikdy v živote nemal predseda Mostu – Híd takú príležitosť ako teraz. Preto by vyriešenie kauzy Hedvigy Malinovej malo byť v podmienkach koaličnej zmluvy. Spoliehať sa v tomto prípade na čestné slovo Fica a SNS by bolo naivné. Splnenie tohoto sľubu by viedlo k sebareflexii v slovenskej politike a k pootvoreniu dverí ku starým kauzám. Zároveň by verejnosť vedela, že je tu záujem riešiť aj “staré resty”.

Ako dôkaz toho, že na Slovensku čestné slovo a verejný prísľub nič neznamená, dokladám niekoľko Ficom vyslovených sľubov, ktoré “sa stratili” v kanáloch a splaškoch slovenskej politickej scény:

7. apríla 2009 pani Iveta Radičová vyhlásila, že Róbert Fico bude o 5 rokov kandidovať na prezidenta SR. Róbert Fico jej okamžite kontroval a odkázal: „Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“

Zároveň je nutné všetkým slovenským politikom pripomenúť veľmi dôležitú Ficovu vetu: „Ak chceme do budúcnosti zvládnuť súboj dvoch silných strán, strana musí byť disciplinovaná, musí mať silných lídrov, ale líder, ktorý sedí vo vláde, nemá šancu zvládať stranícku úroveň,“ vyhlásil Fico na sneme Smeru v decembri 2006.

Ak pán Fico myslel obe tieto závažné politické vyhlásenia vážne, je najvyšší čas mu ich splniť!

Je na to hneď niekoľko vážnych dôvodov:

• vpustenie oligarchov do politiky
• predražené tendre (školstvo, zdravotníctvo, diaľnice)
• neschopnosť ísť na súd s Ivetou Radičovou (Fico)
• porušenie základných ľudských práv a slobôd v prípade Hedvigy Malinovej (Kaliňák, SNS)
• schránkové firmy
• zneužitie právomocí politikov
• trestnoprávnu zodpovednosť politikov za predražené tendre
• nejasná zahraničnopolitická orientácia (nadbiehanie Kadáfimu, Putinovi, Číne a tak ďalej)

Z Ficových viet vlastne vyplýva, že najväčšou neznámou v tomto prípade je aj tak osoba Róberta Fica a jeho ďalšie pôsobenie v politike. A prečo? Lebo Fico je jasným a jediným lídrom Smeru.

Pán Bugár zabudol počas krátkeho povolebného týždňa ako premiér Róbert Fico kádroval novinárov a odmietal im odpovedať na otázky. Fico sa cez noc nezmenil, len si vybral oddychový čas a otiaže jednania prevzal Kaliňák. Kaliňák neponúkal nič, len zisťoval možnosti, hľadali sa priesečníky cez podnikateľské záujmy a v neposlednom rade nastúpil kalkul moci, čo je pre koho z koaličných partnerov výhodnejšie.

Oprate moci zatiaľ drží v rukách Fico. No jeho mocenské postavenie už nie je tak silné ako pred štyrmi rokmi. Percentá hlasov hovoria jasnou rečou. Preto Fico potrebuje zlepenec. Lenže až teraz môžeme skutočne hovoriť o zlepenci. Je to prvýkrát zlepenec ideovo a politicky diametrálne odlišných strán. Preto, ak chce ktokoľvek z politikov tento “harakiri postoj” ustáť, musí mať hneď v úvode podpisu vládnej koalície jasné požiadavky.

V prípade pána Bugára je tou požiadavkou postavenie konkrétnych politikov mimo vlády. Osoby ako je Róbert Kaliňák (kvôli zneužitiu ministerstva vnútra v kauze Hedviga Malinová a ospravedlnenie sa jej zo strany ministra) , odstavenie najnetransparentnejšieho ministra Počiatka a prešetrenie jeho vlastníckych pomerov, vrátane vydokladovania celej stavby Počiatkovej rodinnej luxusnej vily. Vyvodenie politickej zodpovednosti všetkých ministrov zdravotníctva a trestnoprávnej zodpovednosti za všetky predražené tendre v zdravotníctve.

A viete prečo by to pán Bugár mal urobiť? Odpoveď je hneď po ruke. Dvakrát po sebe v debatách pán Bugár zdôraznil, že mu vybuchol granát na záhrade. Tomuto výbuchu ale predchádzalo vydieranie zo strany Tibora Pápaya v centre Dunajskej Stredy, keď mu osobne boss dunajskostredského podsvetia priložil 9 milimetrovú zbraň ku žalúdku s odkazom, aby sa v politike miernil a nestaral sa do konkrétnej politickej kauzy, lebo ináč mu vybuchne granát v záhrade. Pápay svoj sľub dodržal keď Bugár necúvol a z konkrétnej kauzy neustúpil. Prepojenie tajnej služby s organizovaným zločinom z toho obdobia sa potvrdilo, no nevyšetrilo. A viete prečo? Lebo tieto aktivity boli financované zo zdrojov vznikajúceho oligarchu. Tento mocný pán slovenskej politiky dodnes v sponzoringu politických špičiek funguje. Ak chce pán Bugár zmenu, musí v prvom rade zistiť, kto si objednal teroristický útok (vybuchnutý granát) na jeho rodinu.

Preto je nutné žiadať okamžité odstavenie oligarchov od štátnej moci, odstrihnúť Kaliňáka a Počiatka od ministerstiev a vedenie tajnej služby odobrať z rúk oligarchu, ktorý tejto inštitúcii nerozumel, nerozumie a nikdy rozumieť nebude.

Na záver venujem pánovi Bugárovi osobný odkaz:

Béla, keď budete podávať po podpise koaličnej zmluvy ruku predsedovi SNS, uvedomte si, že to boli priaznivci SNS, čo zmlátili Hedvigu Malinovú. Zbili ju preto, že cestou do školy hovorila do telefónu po maďarsky! Ministerstvo vnútra potom z tejto mladej ženy vytvorilo trosku, osobne minister Kaliňák sa jej venoval na tlačovej konferencii a komentoval stav vyšetrovania. Z mladej a zbitej ženy sa snažili vytvoriť nesvojprávneho blázna. Takéto politické správanie pán Bugár patrí do totalitných režimov. Preto, keď si budete s pánom Kaliňákom podávať ruku, pozrite sa mu prosím Vás do očí, aby ste vedeli, komu tú svoju dlaň, túžiacu po koryte, podávate. Pre mňa je človek, čo terorizuje ženu, obyčajný vagabund a nie koaličný partner. Preto pán Bugár, ak vstúpite do koalície s SNS a Kaliňákom, obetujete v mene moci “slušnosť a charakter”.

Preto mi dovoľte sa s Vami čitateľmi rozlúčiť pozdravom, ktorý by mal platiť hlavne pre politikov Slovenskej republiky:

“Nestraš!”