Denník N

Muchy participatívneho rozpočtu

V uplynulých dňoch sa skončilo ďalšie kolo participatívneho rozpočtu (PR) v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Tým, ktorí dianie okolo PR sledujú, nemohla ujsť diskusia, v ktorej sa objavilo množstvo protichodných názorov, otázok, pochybností a aj nepochopenia. Aké sú možné príčiny kritiky PR a čo s ním ďalej?

Za tri roky fungovania PR Novomešťania prihlásili do tohto finančného mechanizmu množstvo projektov. Vložili do nich veľa energie v  presvedčení, že sú prospešné pre mestskú časť a život obyvateľov. Každý z nich si zaslúži rešpekt a poďakovanie za množstvo odvedenej práce. Za roky fungovania boli na stole projekty, ktoré rozhodne stoja za zmienku. Napríklad projekt Vinica či obnova delostreleckej kaverny priniesli niečo nové, zlepšili konkrétnu lokalitu v mestskej časti a pritiahli ľudí.

Zrevitalizovaná vinica nad Pionierskou. Foto: fb Mobilné záhrady
Zrevitalizovaná vinica nad Pionierskou.
Foto: fb Mobilné záhrady

Na druhej strane sa objavilo viacero projektov, ktorých zaradenie do PR je len ťažko pochopiteľné a vyvoláva pochybnosti o správnosti nastavenia celého procesu. Napríklad projekt revitalizácie budovy stanice Filiálka z roku 2014 (má PR podporovať investície do cudzieho majetku?), projekt RC Kramárik z roku 2015 (má PR vytvárať pracovné miesta v súkromných subjektoch?), projekt vizualizácie revitalizácie ihriska Skalka z roku 2016 (má PR podporovať tvorbu vizualizácií?), projekt opravy osvetlenia vnútrobloku z roku 2016 (má byť PR určený na riešenie havaríjnych stavov?)

Preto je potrebné poukázať na niekoľko zásadných vecí, ktoré je potrebné zvážiť pred začiatkom ďalšieho kola PR.

1. Nejasné pravidlá

Naozaj je vhodný akýkoľvek projekt pre mechanizmus PR? Momentálne je proces nastavený tak, že je možné prihlásiť akýkoľvek nápad. Okrem finálnej sumy (5000 EUR), ktorou môže byť projekt podporený, nie je stanovené žiadne iné kritérium, ktoré by mal projekt spĺňať. To síce otvára priestor nekonečnej predstavivosti, na druhej strane však vytvára veľmi komplikované prostredie na hodnotenie projektov a samotné rozhodovanie. Určité kritériá by mali existovať, ide o verejné financia, z ktorých by mali byť financované projekty, ktoré viditeľne prispejú k zlepšeniu života v mestskej časti a bude mať z nich úžitok čo najviac obyvateľov. V tomto kontexte si treba napríklad zodpovedať otázku, či je v poriadku ak sa z PR zaplatí napríklad vypracovanie architektonickej štúdie, o ktorej ani nie je isté, či sa bude potom realizovať?

2. Hlasujeme o zadaniach pre úrad?

Okrem projektov realizovaných priamo občanmi sa hlasuje aj o tzv. “Vysokorozpočtových zadaniach”. Tie by mala mestská časť realizovať vo vlastnej réžií. Systém Zadaní je však nastavený veľmi nešťastne. Zadania nie sú konkrétne projekty pre vybrané miesta, ale všeobecne zadefinované “problémy” mestskej časti bez pevne definovaného  miesta, rozsahu riešenia, či časového plánu realizácie. Tak sa stalo, že už druhý rok za sebou sa ako zadanie presadila Oprava chodníkov.

Riaditeľ novomestského EkoPodniku s rozpočtom dva milióny eur žiada 50 000 eur na opravu chodníkov.

Obyvateľ je tak v prípade týchto zadaní postavený do nezávideniahodnej pozície, pretože je nútený vybrať si, medzi opravenými chodníkmi, obnovenou zeleňou v uliciach, alebo  cyklotrasami či lepším spracovaním odpadov. Pred takúto “dilemu” by však nemal byť občan postavený, pretože ide o základné činnosti a zákonné rámce fungovania každej samosprávy. Nejde teda o nejaký bonus “navyše”, o ktorom treba polemizovať, o ktorom by mali občania hlasovať.

Štatistika typov podnetov na portáli Odkazprestarostu.sk, ktorá jasne ukazuje, ktoré sú najvážnejšie problémy. FOTO: OPS.sk
Štatistika typov podnetov pre Nové Mesto na portáli Odkazprestarostu.sk, ktorá jasne ukazuje, ktoré sú najvážnejšie problémy.
FOTO: OPS.sk

Navyše v minuloročnom kole v kategórií Zadania vyhrala Oprava chodníkov. Nezrealizovalo sa však nič, čo by bolo viditeľné, resp. čo by sa dalo prezentovať ako výsledok víťazného vysokorozpočtového zadania realizovaného cez PR.

3. Neviditeľné výsledky
PR škodí aj fakt, že výsledky projektov z predošlých rokov nie sú skutočne viditeľné a dohľadatelné. Informácie o všetkých realizovaných projektoch by mali byť dostupné na webe PR, pričom dnes tam  človek nájde len veľmi nekonzistentné a kusé informácie. Pri niektorých projektoch je vyúčtovanie, k niektorým sa dá nájsť aj článok s vyhodnotením, pri iných len fotogaléria, pri ďalších len popis plánovaných aktivít, ale žiadne ucelené vyhodnotenie toho, čo sa reálne spravilo.

Dnešný stav stanice Filiálka
Dnešný stav stanice Filiálka

Pritom alfou a omegou PR majú byť viditeľné výsledky, keďže od nich sa odvíja záujem/nezáujem verejnosti o túto formu prerozdeľovania verejných financií. Obyvatelia musia mať o realizovaných projektoch dostatok informácií. V posledných dvoch ročníkoch bolo vybraných a podporených viac ako 20 projektov. Ak si má však človek spomenúť na nejaký viditeľný konkrétny výsledok, tak sa musí naozaj zamyslieť.

4. Transparentný systém hlasovania
Systém hlasovania je momentálne asi najdiskutovanejšou témou (najväčšou slabinou) nastavenia mechanizmu. V súčasnosti sa o projektoch rozhoduje nasledovne: 10% výsledku tvorí internetové hlasovanie, 40% fyzické hlasovanie volebnými lístkami, 50% hlasovanie koordinátorov projektov o vzájomných projektoch.

Hore výsledok hlasovania 2015. Dole výsledok hlasovania 2016. Oprava chodníkov víťazí. FOTO: PR.BANM.SK
Hore výsledok hlasovania 2015.
Dole výsledok hlasovania 2016.
Oprava chodníkov víťazí.
FOTO: PR.BANM.SK

Je pozitívne, že v snahe osloviť čo najväčší počet Novomešťanov, sa využívajú rôzne hlasovacie nástroje. V súčasnosti však nie je možné skontrolovať, kto, odkiaľ a ako často a v akom “objeme” hlasoval. Hlasovať môže prakticky ktokoľvek, (napr. človek bez bydliska v mestskej časti), dokonca neobmedzený počet krát. Je tiež pochopiteľné, že sú v štruktúre hlasovania preferovaní ľudia, ktorí projekty pripravovali a dali to toho najviac energie. Ale opäť – je  trochu zvláštne predpokladať, že ľudia osobne zainteresovaní vo vlastných projektoch objektívne vyberú tie najlepšie alebo najpotrebnejšie, a že nebudú sledovať svoje osobné záujmy, či zároveň podporovať “spriatelené” projekty.
Ak budú výsledky spochybniteľné, PR nebude mať možnosť dlhodobo fungovať.

Skúsenosti zo zahraničia

Pre zaujímavosť sme sa pozreli na nastavenie pravidiel v podobných procesoch v iných svetových mestách. Paríž, New York, Grenoble aj San Francisco má v kritériách celkom logickú podmienku, že projekt musí mať verejný charakter, čiže budú z neho môcť benefitovať všetci obyvatelia. Ďalej môžu byť realizované len na majetku, ktorý má vo vlastníctve, alebo v správe samospráva, čiže nemôže prísť k tomu, že sa bude za verejné peniaze vylepšovať súkromný majetok.

Ako sa vizualizuje PR v meste New York. Zdroj: http://backend.pbnyc.org/maps/?d=3&display_type=winners
Ako sa vizualizuje PR v meste New York.
Zdroj: http://backend.pbnyc.org/maps/?d=3&display_type=winners

Grenoble má zase pravidlo, že musí ísť o vylepšenie či nadstavbu existujúcej infraštruktúry a služieb, nie o riešenie havárií. Ak je niečo v havarijnom stave a potrebuje opravu, mesto predsa nemôže čakať, či sa ľudia rozhodnú pre túto konkrétnu opravu, alebo naďalej bude zachovaný havarijny stav. Mestá ďalej aplikujú kritérium realizovateľnosti do jedného roka. Pre participáciu je totižto veľmi dôležité, aby ľudia videli výsledky v čo najkratšom čase, aby videli, že to naozaj funguje a oplatí sa zapojiť. Ďalším zaujímavým kritériom, ktoré sme našli v prípade New Yorku bolo, že z PR sa nedajú financovať platy, kultúrne, vzdelávacie ani spoločenské programy. Peniaze sú určené na fyzické zlepšenia verejných priestorov, škôl, múzeí, knižníc a pod., ktoré budú prístupné všetkým.

Záver

Myslíme si, že dôkazom uvedených problémov je aj klesajúci počet ľudí hlasujúcich. Vieme, že účasť na hlasovaní o PR nebýva percentuálne vysoká ani v iných mestách, no zapojiť čo najviac ľudí je jedným z cieľov celého procesu. V minulom roku bolo odovzdaných 2440 hlasov. Tento rok len 1429 hlasov. Tieto čísla signalizujú výrazný pokles záujmu a bolo by vhodné vyhodnotiť nastavenie celého procesu.

PR nie je bratislavský výmysel. Stovky miest po celom svete využívajú nástroje PR a snažia sa aktivizovať svojich obyvateľov. Je to mechanizmus, ktorý umožňuje obyvateľom rozhodovať alebo spolurozhodovať o využití určitého objemu peňazí v rozpočte samosprávy.

Nové Mesto má svoj vlastný mechanizmus s pravidlami, o ktorých však treba diskutovať. Po troch kolách PR a výsledkoch, ktoré priniesol je evidentné, že podnetov na diskusiu je viac ako dosť.

Matúš Čupka, Zuzana Čupková a Matej Šebej

FB stránka s ostatnými aktivitami

PRÍLOHA: Zhustený zoznam odporúčaní
Pre oblasť projektov navrhujeme nasledovné kritériá, ktoré by boli aplikované ešte pred zaradením projektu do hlasovania:

  • projekt musí mať verejný charakter a musí preukázať prospešnosť pre obyvateľov mestskej časti, z jeho realizácie musí profitovať čo najširšie spektrum ľudí,
  • peniaze môžu byť použité len na kapitálové výdavky,
  • peniaze nemôžu byť použité na realizáciu štúdií a projektových dokumentácií,
  • peniaze nemôžu byť použité na mzdy, vzdelávacie programy, pokrytie prípravných či organizačných nákladov pre kultúrno-spoločenské projekty,
  • projekt musí byť realizovateľný do jedného roka,
  • prípadný zisk z prevádzky podporeného projektu mesmie ísť súkromným entitám, zisk môže byť použitý len na ďalšiu prevádzku,
  • projekt nemôže byť zameraný na bežnú, pravidelnú údržbu ani na riešenie havarijných stavov, ktoré má a musí mestská časť riešiť vo svojej réžii,
  • projekt by mal priniesť novú kvalitu, pridanú hodnotu, ktorá zvýši kvalitu života obyvateľov alebo životného prostredia v meste,
  • projekt môže byť realizovaný len na pozemku, alebo majetku, ktorý má samospráva v správe alebo vo vlastníctve,
  • projekt musí byť realizovaný na území mestskej časti,
  • predložený projekt musí preukázať svoju udržateľnosť,
  • konkrétny projektový zámer môže byť cez PR podporený len raz.

Návrhy pre “Zadania”:

  • zadania by mohli ostať vysokorozpočtové projekty, malo by však ísť o konkrétne miesta a riešenia, nie vyčleňovanie financií na riešenie všeobecne zadefinovaných problémov,
  • zadania nemôžu byť zamerané na bežnú, pravidelnú údržbu ani na riešenie havarijných stavov komunikácií a objektov, ktoré má samospráva v správe alebo vo vlastníctve, mohlo by ísť o vytvorenie nových alebo  zlepšenie existujúcich verejných priestorov,
  • okrem verejných priestorov by sa zadania mohli týkať vylepšenia verejných zariadení typu knižnice, kultúrne centrá, múzeá, školy a pod.,
  • aj v prípade zadaní by malo ísť o financovanie výhradne kapitálových výdavkov.

Pre zviditeľnenie a komunikovanie výsledkov by sme navrhovali:

  • vytvoriť jednotný vyhodnocovací formulár, ktorý by bol uverejnený na webe a obsahoval by všetky relevantné informácie, ktoré sú potrebné pre nezávislé vyhodnotenie projektu – sumár realizovaných aktivít, počet zapojených ľudí, rozpočet, fotogaléria, prehľad kvalitatívnych i kvantitatívnych výsledkov a pod.
  • jasne komunikovať, ktoré projekty boli realizované a ktoré nie.
  • uskutočniť stretnutie s občanmi a zadávateľmi projektu v danej lokalite pred realizáciou daného projektu.
  • prehľadná správa o realizovaných a nerealizovaných projektoch v ramci výročnej správy kancelárie PR
  • zadefinovať pevný výpočet výšky zdrojov PR (napríklad určité percento z kapitálového rozpočtu

Pre transparentnejší hlasovací systém:

  • hlasovat za projekty majú pravo len tí, ktorí maju trvaly pobyt na uzemi BaNM
  • zrušiť internetové hlasovanie pokiaľ nie je je možné zabrániť viacnásobnému hlasovaniu
  • zrušiť zasielanie hlasovacích lístkov do poštových schránok z dôvodu možných volebných podvodov s lístkami vyhodenými v spoločných priestoroch.
  • zrušiť hlasovanie autorov projektov, aby sa zabránilo prípadným dohodám medzi nimi o vzájomnom podporovaní projektov.
  • priblížiť hlasovanie o projektoch čo najviac k regulérnym voľbám aj za cenu nižšieho počtu odovzdaných hlasov.
  • odovzdávanie hlasov do zapečatených krabíc, ktoré budú pod neustálym dohľadom kontrolného pracovníka.

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Novomešťan a rodič naberajúci skúsenosti ako vedúci oddelenia životného prostredia a dopravy v Mestskej časti Bratislava - Rača. Tu prezentované názory sa nemusia nutne zhodovať s oficiálnymi názormi môjho zamestnávateľa.